Kláštor Clonard v západnom Belfaste stojaci  medzi dvoma svetmi je symbolom dialógu a stretnutia v post-konfliktnom Severnom Írsku. Nielenže je umiestnený medzi neslávne známymi konfliktnými katolíckymi a protestantskými štvrťami, no prispel aj k mierovým rozhovorom, ktoré nakoniec viedli k historickej „Veľkopiatkovej dohode“ v roku 1998.

Kostol redemptoristov postavený v roku 1911 zohral kľúčovú rolu pri podpore dialógu medzi republikánmi, nacionalistickými katolíkmi  a lojalistami, unionistickými protestantmi, a aj naďalej zjednocuje spoločenstvá pri svätých omšiach a modlitbách.

Napriek tomu je za múrmi prechádzajúcimi mestom a oddeľujúcimi katolícke a protestantské štvrte ťažké ignorovať násilie, ktoré dlhé roky obklopovalo kostol.

„Berlínsky múr padol, ale ten náš je ešte stále tu,“ povedal pre Crux páter John Hanna, jeden zo štrnástich kňazov redemptoristov slúžiacich v tomto kláštore, s pohľadom upretým na mohutný plot.

Násilné nepokoje a streľby nie sú ani tu ničím neznámym, pretože kostol počas globálnych konfliktov minulého storočia znášal bombové útoky a poskytoval komunite útočisko. Po roku 1969, keď politické a náboženské napätie dosiahlo vrchol a postavil sa múr, by sa dalo okolie kláštora prirovnať k bojisku.

V krvavom období známom ako „Ťažkosti“, ktoré potom nasledovalo, sa kláštor stal kľúčovým pre mierový proces v tomto regióne.

Hanna uviedol, že túto rolu zohrala cirkev veľkou mierou vďaka vizionárskemu vodcovstvu jeho dvoch spolubratov, ktorí žili v Clonarde: pátra Aleca Reida, ktorý zomrel v roku 2013, a pátra Gerryho Reynoldsa, ktorý skonal o dva roky neskôr, v roku 2015.

Reynolds bol pionierom ekumenizmu a hovorí sa o ňom, že za svoj život navštívil viac protestantských kostolov než akýkoľvek iný kňaz v dejinách Írska.

Raz povedal, že „osudom kresťanov v Severnom Írsku je pomôcť ukončeniu rozdelenia reformáciou. Pre katolícke kongregácie je zasľúbená zem medzi ich protestantskými bratmi a sestrami; pre protestantské kongregácie medzi ich katolíckymi bratmi a sestrami.“

Medzitým začal Reid svoju prácu mierotvorcu, keď v polovici sedemdesiatych rokov navštevoval írskych nacionalistov v britských väzniciach, snažiac sa zmieriť umiernené a radikálne krídlo hnutia.

Od roku 1987 do roku 1998 podporoval Reid rozhovory medzi Johnom Humem, lídrom Sociálno-demokratickej a labouristickej strany (SDLP), a Gerrym Adamsom, ktorý bol až do februára tohto roku lídrom nacionalistickej strany Sinn Féin.

Kňaz pôsobil ako mediátor medzi dvoma stranami, čo bolo rozhodujúcim krokom k tomu, aby IRA súhlasila s prímerím. Bol to Reid, kto niesol list s podpisom Adamsa a návrhom politického riešenia násilných konfliktov.  Vymenil obálku, ktorá bola pokrytá krvou jednej z mnohých obetí teroristických  útokov a osobne ju doručil Humemu.

Tieto historické rozhovory, rovnako ako aj tie s britskou vládou a medzináboženskými rozhovormi, sa odohrávali v murovanom kláštore, ktorý bol bezpečným útočišťom pred nepokojmi vonku.

„Stal sa sanktuáriom, kde mohli ľudia prísť a zhovárať sa,“ vysvetlil Hanna.

Pohľad z knižnice kláštora Clonard v Belfaste v Severnom Írsku, kde až dodnes stoja mierové steny oddeľujúce katolícke a protestantské štvrte. (Autor: Claire Giangravè.)

V tom čase tam žil a podával kávu, čaj a koláčiky „zaujímavým ľuďom“, ktorí sa tam zastavili, od členov britskej armády až po členov IRA. Stretnutia medzi Humem a Adamsom mali byť tajné, vravel, a vchádzali cez rozdielne dvere, „ale tu nie sú žiadne tajomstvá.“

Hanna popísal atmosféru v miestnosti, ktorá rozhodla o osude Severného Írska, ako dobrú, a povedal, že bola veľká nádej na trvalý mier.

Raz, keď prechádzal popri tlačiarni na poschodí, zbadal tajnú kópiu dlho očakávanej dohody.

„Mohol som podporiť jatky!“ poznamenal, ale namiesto toho kópiu zlikvidoval a nasledujúci deň, 31. augusta 1994, priniesli noviny správu o „úplnom zastavení vojenských operácií“ IRA.

Reid žil dosť dlho na to, aby videl ovocie svojho úsilia, ktoré viedlo k historickým „Veľkopiatkovým dohodám“ v roku 1998 a vytvoreniu spoločnej unionistickej a nacionalistickej vlády. Neskôr toto úsilie dokonca pokračovalo v mierových rokovaniach medzi baskickými separatistami a španielskou vládou.

Hanna bol v roku 1998 preložený z Clonardu do írskeho Corku a späť sa vrátil len pred rokom. Po dvadsiatich rokoch sa vyjadril, že Belfast je iné miesto než si ho pamätá, a vyznačuje sa viac radosťou a pohostinnosťou než náboženskými spormi.

Mesto, do ktorého sa vrátil, je „určite pokojné,“ povedal. „Stala sa z neho turistická atrakcia!“ dodal.

Steny pokryté grafiti, ktoré kedysi symbolizovali nenávisť a rozdelenie, sa teraz stali obľúbeným miestom pre zahraničných návštevníkov, a čierne taxíky vozia turistov cez mesto na nacionalistické a unionistické prehliadky.

Hanna povedal, že aj Belfast sa zmenil, zmenšil sa zmysel pre komunitu a zvýšil sa počet zmiešaných manželstiev medzi katolíkmi a protestantmi.

Aj keď pripúšťa, že „ťažké časy“ pretrvávajú, vraví, že náboženstvo aj naďalej zohráva dôležitú rolu.

„Cirkev je veľmi populárna, ľudia stále prichádzajú,“ povedal.

V roku 1981 bol kláštor Clonard úzko spojený s presbyteriánskou cirkvou Fitzroy na Univerzite Kráľovnej, nesúc fakľu dialógu. Každý štvrtok sa v kláštore konajú novény, ktoré spájajú asi 15 000 ľudí – a čo je pozoruhodné, vrátane mnohých protestantov, ktorí zostávajú aj na omšu.

 Clonard novény vysiela aj online. Počúva ich asi 5 000 ľudí. Dokonca spustil aj vlastnú aplikáciu.

Veriaci z Clonardu sa tiež zúčastnia Svetového stretnutia rodín 21. až 26. augusta v Dubline. Hanna zamietol akúkoľvek predstavu, že by ľudia Severného Írska boli sklamaní, pretože ich pápež nenavštívi.

„Je to vec médií,“ povedal. No uviedol, že mnohí sa na nadchádzajúcu pápežskú návštevu tešia. „Sú vzrušení, sú nadšení,“ povedal Hanna a s úsmevom dodal: „Bude to zaujímavé.“

Zdroj: cssr.news

Preklad © Mediálny tím provincie Bratislava – Praha

Príbuzné články:

Arcibiskup z Canterbury navštívil kláštor Clonard

V írskom Belfaste sa koná Novéna k Matke ustavičnej pomoci, tohtoročnou novinkou je nová mobilná aplikácia