Mojžiš na vrchu Sinaj, Jean Leon Jerome (19. st.)

Pôstne putovanie v znamení zmluvy pokračuje. Ako sa na pôstnu atmosféru patrí, je to putovanie mlčanlivé. Texty prvého čítania z knihy Exodus neskloňujú slovo „zmluva“ vo všetkých pádoch, a predsa nás pozývajú (a zároveň i vedú) priamo ku koreňu zmluvy. Druhá polovica knihy Exodus (Ex 19 – 40) je celá venovaná sinajskej zmluve. Názov Exodus („odchod“), ktorým bola biblická kniha pomenovaná, presne vyjadruje základnú myšlienku celého príbehu. Hebrejský ľud, utláčaný egypskou mocou, odchádza z ťažkého jarma otroctva a vydáva sa v ústrety slobode.

Počas tejto cesty z otroctva ku slobode Pán uzatvára s Izraelom zmluvu a na päťdesiaty deň po exode z egyptskej krajiny mu dáva zákon, aby ho naučil milovať jeho, jediného Pána a milovať sa medzi sebou navzájom ako bratia. Najskôr však ohlasuje slobodu: „Ja som Jahve, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egyptskej krajiny, z domu otroctva… “ (Ex 20,2) Takto sa začína Dekalóg (Desať slov). Ešte predtým, ako Boh predstavil obsah svojich požiadaviek vyvolenému ľudu, pripomenul im, kto je a čo pre neho urobil. On je tým istým Bohom, ktorý vyviedol Izrael z egyptského otroctva, ktorý mu dal slobodu, ktorý ho vedie do zasľúbenej zeme, ktorý to všetko robí z veľkej lásky.

Dekalóg dáva Boh na púšti ako cestu slobody, ako základný zákon a prvú ústavu ľudského života. Boh Izraela nie je ľahostajný k volaniu utláčaných. Silné volanie po slobode sa na jednej udalosti nevyčerpá, pretože dozrieva počas cesty. Tak ako Izrael na púšti má stále v sebe Egypt – často ľutujúci minulosť a šomrajúci proti Bohu a Mojžišovi – tak aj dnes Boží ľud nesie v sebe utláčajúce putá, ktoré musí strhnúť.

Súčasný človek, ktorý si cení svoju slobodu, často reaguje priam alergicky na každý druh príkazov. Aj v Dekalógu vidí len zoznam zákazov, prostredníctvom ktorých sa chce obmedziť jeho sloboda a prinútiť k určitému správaniu. Cieľom prikázaní však nie je obmedziť slobodu, ale chrániť slobodu (dopravné značky neobmedzujú slobodu vodiča).

Slová Dekalógu musíme prijímať ako životný návod, tak ako prijímame jednoduché veci: napríklad že šnúrky treba zaväzovať podľa špeciálnych pravidiel, aby sa nám nevyzúvali topánky. Keď si na kabáte nezapneme gombíky, nebudeme vyzerať pekne a bude nám hrozná zima. V týchto prípadoch nerozmýšľame nad tým, prečo to treba robiť tak alebo inak.

Zlaté teľa, Esteban March (1610 – 1668)

Aj v tomto kontexte je potrebné pozerať sa na Božie prikázania. Milujúci Boh ich nedal preto, aby zbavil človeka slobody alebo ju obmedzil – on sám dal človeku dar slobody. Dal prikázania, aby chránili pre človeka najdôležitejšie hodnoty, ako je jeho vzťah k Stvoriteľovi, ľudský život, ľudskú lásku, ľudský majetok a pravdu. Každé z prikázaní chráni nejakú veľkú hodnotu v ľudskom živote. V súčasnom svete, v ktorom sa tak často menia hodnotové systémy, človek stráca orientáciu a neraz už sám nevie, čo je hodnotou a čo nie je. Dekalóg je akýmsi rozcestníkom, ktorý nám umožňuje spoznávať skutočné hodnoty, tie najväčšie hodnoty.

Výsledkom Božej aktivity je vyslobodenie Izraelského ľudu a koniec jeho otroctva. „Rozpomenieš sa, že si bol otrokom v Egyptskej krajine a že ťa vykúpil Jahve, tvoj Boh“(Dt 15,15) a už nikdy viac nemáš byť otrokom ani otrokom hriechu, ale slobodným človekom. Preto Desatoro ľudskej slobody stále zostáva v platnosti, zaväzuje vždy a všade.

Ľudský zrak naozaj potrebuje byť uzdravený Kristovým svetlom, aby nečítal desať sinajských slov ako prikázania, ale aby v nich dokázal vidieť definíciu druhého zmluvného partnera – človeka, ktorý je slobodný, lebo ho Boh vyviedol z domu otroctva!

Na záver si odpovedzme na otázku: koľko úžasných vecí pre mňa Boh urobil? Toto je oslobodenie Bohom, ktorý robí veľa úžasných vecí a ktorý nás oslobodzuje.

P. Viktor Mišuth CSsR

Použité biblické citácie: Sväté písmo – Jeruzalemská Biblia. Trnava, Dobrá kniha 2013.