Prednedávnom sa v Ríme oslavovalo štvrté storočie Propaganda Fide. Z hľadiska dejín Cirkvi, a najmä misií, bolo zriadenie Posvätnej kongregácie pre šírenie viery, známejšej pod názvom Propaganda Fide alebo jednoducho Propaganda, historickou udalosťou veľkého významu. Kongregácia, ktorá je od roku 1622 ústredným úradom Rímskej kúrie, bola poverená riadením misijných aktivít na celom svete.

Kongregácia najsvätejšieho Vykupiteľa si s veľkou radosťou pripomína jedného zo synov svätého Alfonza na čele tohto misijného diela: kardinál Willem Marinus van Rossum CSsR (1854 – 1932) bol prefektom Propaganda Fide od 12. marca 1918 do 30. augusta 1932.

Na medzinárodnej Konferencii štúdií, ktorú si želalo a organizovalo Dikastérium pre evanjelizáciu (súčasný názov Propagandy), Pápežská univerzita Urbaniana a Pápežský výbor pre historické vedy pri príležitosti tohto významného výročia, bol prednesený príspevok o kardinálovi redemptoristovi. V okamihu, keď si pripomíname kľúčové postavy týchto 400 rokov, bol súčasťou programu konferencie príspevok Vefie Poelsovej z univerzity v Tilburgu na tému „Priekopnícky prefekt: Úloha Willema van Rossuma pri príprave Maximum illud (1919)“ (tu si môžete prečítať životopis kardinála Willema van Rossuma CSsR). Žiaľ, Vefie Poelsová zomrela 2. októbra 2022 na rakovinu, ale jej príspevok predniesol Dr. Brian Heffernan z Maynooth University v Írsku a historik na Fakulte teológie a religionistiky Katolíckej univerzity v Leuven.

Na pochopenie významu Van Rossumovho príspevku k príprave Maximum illud stačí pripomenúť situáciu Cirkvi vo svete novembrom 1919. Cieľom misijnej akcie bola podpora miestnej cirkvi, ktorú viedol jej miestny episkopát. Misijná činnosť chápaná ako vysielanie ľudí zo vzdialených krajín mala byť len počiatočnou a dočasnou fázou, ako tomu bolo v apoštolskej dobe. Potom mala zodpovednosť za misijnú činnosť prejsť na miestne spoločenstvá, ktorým sa mala zaručiť čo najväčšia autonómia na cirkevnej, hospodárskej a kultúrnej úrovni. Žiaľ, od druhej polovice 19. storočia boli rôzne formy misionárskej činnosti skôr výrazom koloniálnej politickej nadvlády než náboženskej reality. V praxi rímska misionárska metodológia umožnila pôsobenie nacionalizmu misionárov a zvláštne správanie náboženských kongregácií, ktoré blokovalo formovanie miestnej domácej cirkvi. Vtedy otvorene mysliaci kardinál, prefekt Propagandy Fide Willem Van Rossum CSsR, prepracoval tradičnú metodológiu prostredníctvom analýzy, ktorú predložili misionári z celého sveta. Napokon stačilo uplatniť metodiku opísanú v Skutkoch apoštolov.

Z Van Rossumovho životopisu sa dozvedáme, že vždy považoval za dôležité počúvať príbehy misionárov. Keď sa napríklad musel vyjadriť k misiám v Číne, jeho najjasnejšia analýza misionárskych pomerov v Číne pochádzala od lazaristických misionárov Antonia Cottu a Vincenta Lebbe. Ich spomienky zaslané do Ríma rozprávali skutočne prežitý príbeh. „Každý príbeh je skutočný a sám o sebe sa javí ako presvedčivý, keď je založený na skúsenosti, keď opätovne predkladá priamu skúsenosť osoby, ktorá ho rozpráva, bola prítomná, keď sa udalosti stali, a bola očitým svedkom. Teda my všetci rozprávame svoje najlepšie príbehy, keď vychádzajú z našej skúsenosti,“ povedal kardinál Tagle na úvodnom zasadnutí medzinárodnej konferencie Euntes in mundum universo, organizovanej pri príležitosti 400. výročia založenia Posvätnej kongregácie Propaganda Fide.

Van Rossum sa v roku 1911 stal prvým holandským kardinálom po reformácii a v roku 1918 šéfom Dikastéria misií s oficiálnym titulom prefekt Kongregácie Propaganda Fide. Išlo o jednu z najvyšších funkcií vo Vatikáne, vďaka ktorej bol Van Rossum známy ako „červený pápež“.

Van Rossum sa ukázal ako skvelý organizátor a stratég. Sústredil mnohé misijné iniciatívy v Ríme a prelomil národnostnú kontrolu nad šírením katolíckej viery. Spájal konzervatívny pohľad na cirkevnú doktrínu s predvídavosťou rozvoja Cirkvi v oblasti misií. V počiatočnej fáze na nej vybudoval domácu hierarchiu. Jeho prioritou bola formácia domorodého duchovenstva v misiách. Vďaka tomu Van Rossum zabezpečil kontinuitu Cirkvi v povojnovej vlne dekolonizácie. Medzitým analyzoval organizačné zneužívanie vo vatikánskej kúrii, ktoré je aktuálne aj dnes.

Preklad a úprava: mediálny tím redemptoristov

Zdroj: cssr.news