„Vidieť to, čo je“ – niekoľko myšlienok o Petrovi Dondersovi ako o redemptoristovi, ktorý ohlasoval Vykupiteľa a vykúpenie

To, že my ako ľudské bytosti potrebujeme vykúpenie, by tu malo byť bez diskusie. Ale: Čím vykúpenie vlastne je? Tým istým pre každého? Čo Ježiš ľuďom priniesol? Chlieb pre slepého? Uzdravenie pre hladného? Alebo vykúpenie môže byť individuálne pre každého človeka rovnako, ako je individuálny život?

Počas svojho života Ježiš Kristus, náš Vykupiteľ, priniesol ľuďom to, čo potrebovali: chlieb hladným zástupom, uzdravenie chorým, nasmerovanie pre toho, kto si pýtal smer. Keď toto všetko robil, nebál sa, že si zašpiní ruky a bol v tom konzekventný až do smrti.

Prečo si myslím, že Peter Donders bol takým príkladom, prečo môže byť oprávnene nazývaný „redemptorista“? Nech sa páči, jeden príklad z mnohých:

Peter sa chcel rozprávať s istou ženou, ktorá bola otrokyňou, ale ona povedala, že ho nemôže prijať, pretože nie je oblečená. Peter sa s ňou nerozprával cez dvere, ale vhodil svoju košeľu cez pootvorené dvere. Vtedy ho prijala.

Peter Donders vedel rozpoznať, čo ľuďom chýba. A nakoľko mohol, snažil sa im to dať – praktycky, kreatívne, nekonvencionálne, nie podľa naučených šablón.

Schopnosť vidieť to, čo druhý človek potrebuje, čo mu slúži k vykúpeniu, je darom. Dar je niečo, čo dostávaš; nekupuješ ho, nemôžeš si ho vynútiť. Môžeš oň jedine prosiť, modliť sa. Ľudia, ktorí tento dar nedostali, sú zvyčajne schopní využiť dar jazyka a dávať otázky. V hĺbke srdca nám odpoveď môže povedať, čo nášmu blížnemu slúži k vykúpeniu. V opačnom prípade by sme museli začať od sebou samým skonštruovaných, neoverených a pravdepodobne nesprávnych predpokladov a mohli by sme blížnemu ponúknuť chlieb, zatiaľ čo on potrebuje niečo, čo by si mohol obliecť.

Podľa Matúšovho evanjelia 18,3 sa musíme stať malými deťmi, aby sme mohli vojsť do nebeského kráľovstva. Deti sa učia tak, že kladú otázky. Na začiatku slávenia Paschy sa najmladšie dieťa pýta 4 zásadné otázky. Na úsvite dňa zmŕtvychvstania, v Markovom evanjeliu 16,3 vidíme praktickú otázku žien idúcich k hrobu: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“, a v Evanjeliu podľa Jána 20,13.15 si zas môžeme všimnúť najosobnejšiu otázku, zadávanú anjelmi a zároveň Ježišom: „Prečo plačeš?“.

Sú to veľmi odlišné otázky, pýtajúci sa, respondenti.

Po siedmich rokoch ako vicepostulátorka, keď som rozmýšľala o napísaní tohto textu, znela vo mne pieseň: „Pieseň na siedmy deň“, ktorú v našej farnosti niekedy spievame pred a po spoločnej modlitbe veriacich: „Prebuď nanovo moju láskavosť, daj mi oči dieťaťa, aby som videl to, čo je; aby som mal dôveru a aby som nepociťoval nenávisť voči svetlu.“

Vidieť to, čo je – to je dar, ktorý určite Peter Donders mal. Tento dar mu umožnil pomáhať ľuďom, aby sa cítili vykúpení. Tento dar mu umožnil byť skutočne redemptoristom. Urobil ho ctihodným a hodným nasledovania.

Prajem tento dar – vidieť to, čo je – toľkým z Vás, koľkým je len možné. Ostatným prajem odvahu klásť otázky a schopnosť správne pochopiť odpovede. Všetkým Vám prajem radosť z príkladu redemptoristu Petra Dondersa.

Claudia Peters, Vicepostulátorka  procesu blahorečenia Petra Dondersa

Zdroj:    https://www.redemptor.pl/