Svatú Horu dostali redemptoristi do správy v roku 1861, pôsobili tu do roku 1950 a potom po roku 1990. Po rozsiahlej oprave a renovácii na začiatku 20. storočia požiadali pápeža Pia X. o udelenie titulu „bazilika“ pre pútnický kostol. Týmto titulom pápež výnimočne povyšuje či vyznamenáva najslávnejšie chrámy. Svatá Hora nie je bazilikou v zmysle stavebného typu, ale v zmysle náboženskom (symbolickom) ako kráľovský palác, t. j. Palác Kráľovnej neba Panny Márie, a titul sa vzťahuje na celý pútnický areál. Dňa 27. apríla 1978 v popoludňajších hodinách vypukol na Svatej Hore veľký požiar, ktorý úplne zničil strechu kláštora, prepoštstva a severné časti ambitov vrátane veže s hodinami; veľmi boli poškodené aj veže nad kaplnkou Mníšeckou a Plzeňskou a tiež nástropné maľby tejto časti ambitov. Okrem týchto malieb bolo všetko obnovené do roku 1982 k 250. výročiu korunovácie milostnej sošky Panny Márie.