Facebook
Twitter
Youtube
Soundtier
HomeNovinkyRehoľník Ján Mastiliak – spoluväzeň Gustáva Husáka

Rehoľník Ján Mastiliak – spoluväzeň Gustáva Husáka

1. apríl 1950 Praha, ČSR: Ján Mastiliak bol na súde vo vykonštruovanom procese obvinený z protištátnej činnosti a špionáže v prospech Vatikánu.

Článok vyšiel v časopise .týždeň a publikujeme ho s láskavým súhlasom šéfredaktora Štefana Hríba a autora Štefana Chrappu.

List z roku 1969 adresovaný prvému tajomníkovi Komunistickej strany Slovenska Gustávovi Husákovi podpísal slovami „V patričnej úcte bývalý (január – apríl 1955) spolubývajúci z cely č. 150 Dr. Ján Mastiliak“. Kto je tento muž, ktorý si dlhé roky odsedel v komunistickom žalári, a ktorý si dovoľuje neustále písať bývalému spoluväzňovi Husákovi?

Žiadať ho, pripomínať mu, prosiť ho odvolávajúc sa na morálku i spoločnú históriu? Kto je ten muž, čo priebežne klope Husákovi na dvere. Husákovi, ktorý prešiel cestu životom od chlapca, ktorý miništroval v kostole, cez mladého komunistu – idealistu cez komunistu, ktorý ničil cirkev a potom, keď ho mašinéria zožrala, dokázal sa opäť dostať na čelnú pozíciu štátu a vyrokovať pre Slovensko aj samostatnú cirkevnú provinciu? Je to gréckokatolícky rehoľník z rehole redemptoristov Ján Mastiliak. 

Kým o Husákovi máme pramenných materiálov dostatok a spracovaní jeho života tiež niekoľko, Ján Mastiliak dlhé roky zostával v úzadí. Až v ostatných rokoch vyšla kniha jeho spomienok na obdobie pätnástich rokov (1950 – 1965), keď bol väznený – Hrsť spomienok. K dispozícií máme jeho životopisnú knihu od Daniela Atanáza Mandzáka Známy neznámy, ktorá vyšla v roku 2009. Obsahuje prehľadne spracovaný životopis Mastiliaka a cenné dokumenty z Mastiliakovho archívu, napríklad aj spomínané listy Husákovi. Jeho príbeh nachádzame aj v diele Zostali verní od gréckokatolíckeho arcibiskupa Jána Babjaka, v ktorom autor mapuje osudy gréckokatolíckych duchovných, ktorí neprijali komunistický koncept násilného prestupu gréckokatolíkov na pravoslávie. Tento dejinný zápas priniesol svoje ovocie v podobe moderných slovenských blahoslavených – Pavla Petra Gojdiča, Vasila Hopku, Metoda Dominika Trčku, sestry Zdenky Šelingovej, a Titusa Zemana. Mimochodom, aj mučeník Titus Zeman sa poznal s Husákom. 

Pamätné je ich stretnutie, keď Husák, už ako znovuzrodený komunistický pohlavár, prišiel navštíviť zničeného Titusa Zemana do Vajnor, kde postupne vyhasol jeho plodný život. Tento námet zužitkoval dramatik Peter Janků v rozhlasovej hre o Titusovi Zemanovi. Štyri mesiace, ktoré Mastiliak strávil v cele číslo 150 s Husákom, sa neskôr ukázali ako dôležité. Stretli sa dvaja intelektuáli, obaja ponížení, a každý z inej strany barikády. Spoločný čas, ktorý vo väzení dostali, umožnil hlavne Mastiliakovi oboznámiť Husáka s obrovskou chybou, ktorá sa udiala, keď sa zrušila gréckokatolícka cirkev a tí, ktorí tento koncept neprijali, boli aj s rodinami vyvezení, boli prenasledovaní alebo väznení. Práve zo svedectiev Jána Mastiliaka sa zachoval Husákov výrok o tom, že sa považuje za kňaza komunizmu. 

Povolaný v detstve

Príbeh Jána Mastiliaka sa začal písať v roku 1911. Jeho rodičia matka Anna a otec Mikuláš ako mladomanželia opustili rodnú obec Nižný Hrabovec na východe Slovenska a odišli za prácou do Ameriky. Tam sa im narodili dve deti: Michal a Anna. Keď matka otehotnela tretíkrát, vrátila sa na Slovensko domov, do Nižného Hrabovca. Následne sa narodil Ján. Keď mal päť rokov, jeho otec, ktorý zostal v Amerike, aby podporoval rodinu, zahynul v bani. Rodina sa tak ocitla vo veľkej chudobe. Ján a jeho starší brat Michal boli nadaní žiaci, učitelia aj farár to veľmi rýchlo vybadali a odporúčali, aby rodina dbala na ich vzdelávanie a neskôr aby pokračovali v štúdiu. Zlomovým okamihom boli zrejme ľudové misie, ktoré v roku 1922 robili stropkovskí redemptoristi vo vedľajšom Nižnom Hrušove. Tí zobrali oboch bratov pod svoj patronát, a tak už na jeseň roku 1922 študovali obaja bratia Ján i Michal na gymnáziu v Hlučíne na Morave. Ján Mastiliak mal iba jedenásť rokov, no už vtedy spomedzi spolužiakov vyčnieval svojou rozvahou, disciplínou a chuťou vzdelávať sa. V roku 1928 Ján Mastiliak vstúpil do rehole redemptoristov. Tak sa stal prvým rehoľníkom východného obradu tohto spoločenstva. Študoval teológiu v seminári v českom Obořišti, kde opäť vynikal. Bol publicisticky mimoriadne aktívny, prekladal odborné články a písal poéziu. Kňazské svätenie prijal v roku 1934. Mastiliak mal však podlomené zdravie, a keď v roku 1935 nastupoval na povinnú vojenskú službu, o niekoľko mesiacov ho poslali z armády domov. Redemptoristi vedeli, že ich spolubrat Ján Mastiliak je talent, ktorý sa musí rozvíjať v kontexte svetovej cirkvi. Mastiliaka vyslali na štúdiá do Ríma v roku 1936. Po začiatku vojny zostal v Ríme a študoval ďalej. Býval v kláštore u redemptoristov, kde neskôr vznikla Akadémia Alfonsiana. V archíve sa tam nachádza viacero spisov a listov, ktoré priamo súvisia s Mastiliakom. V tom čase študoval na Pápežskom východom inštitúte, odborne sa venoval sa Soloviovovi. Tu získal aj doktorát. V roku 1944 sa vrátil na Slovensko. Keďže sa k Michalovciam, kam Mastiliak patril, blížil front, útočisko našiel v kláštore v Podolínci. Tento kláštor sa neskôr stal známy hlavne tým, že ho komunisti premenili na koncentračný tábor a sústredili doň stovky rehoľníkov zo zrušených kláštorov. Po prechode frontu prišla do kláštora v Podolínci požiadavka, aby vzdelaní rehoľníci išli tlmočiť na Mestský národný výbor. Mastiliak, ktorý plynule ovládal niekoľko jazykov, robil Rusom tlmočníka skoro mesiac. Táto služba, do ktorej sa nepýtal, bola nakoniec pri súdnom procese zneužitá proti nemu. Obvinili ho, že sa ako vatikánsky špión votrel do Červenej armády, to však predbiehame. V roku 1945 sa stal predstaveným kláštora v Michalovciach, počas tejto krátkej služby navštívil v Užhorode Teodora Romžu, biskupa, ktorého už o dva roky zákerne zavraždili sovietske tajné služby. Najprv mal autonehodu, ktorú prežil, no následne mu v nemocnici podali smrtiacu injekciu. V roku 2001 ho blahorečil Ján Pavol II. ako novodobého mučeníka. Mastiliaka ešte v roku 1945 poslali z Michaloviec do českého Obořiště, aby učil mladých adeptov kňazstva. 

Hlavný aktér krutej frašky

Nasledovali krušné roky, keď sa k moci predrali komunisti s konceptom lepších zajtrajškov. Rok 1950 priniesol smutne známe zrušenie kláštorov, ženských i mužských a následne zrušenie gréckokatolíckej cirkvi. Než sa udiali tieto zverstvá, ktoré roztrhli stáročnú kontinuitu cirkví, bolo potrebné spoločnosť pripraviť aj prostredníctvom propagandistických vykonštruovaných súdnych procesov. Ten prvý bol súdny proces s desiatimi najvýznamnejšími rehoľníkmi, medzi ktorými sa ocitol aj Mastiliak. Súdny proces, aby zvýraznil svoju absurdnosť, sa začal na „deň bláznov“ 1. apríla 1950 v Prahe. Súdili troch jezuitov, dvoch redemptoristov, jedného dominikána, jedného františkána a troch premonštrátov. Proces mal dobré mediálne pokrytie. Paradoxom zostáva, že Ján Mastiliak bol jediným Slovákom v tejto krutej fraške a jediný dostal najvyšší trest – doživotie, no najprv mu bol navrhnutý trest smrti. Bol považovaný za veľmi nebezpečného agenta Vatikánu, spomínané tlmočenie pre Červenú armádu bolo vraj toho jasným dôkazom. Okrem doživotia bol odsúdený na stratu občianskych práv, pokutu päťdesiattisíc korún a konfiškáciu majetku. Vo väzniciach strávil dlhý čas na samotkách, otrasné podmienky spôsobili, že jeho zdravotný stav sa zhoršoval, čo viedlo až k tomu, že prekonal tuberkulózu pľúc a ťažký zápal obličiek. Vo väzení strávil Ján Mastiliak dlhých pätnásť rokov. Prepustený bol na amnestiu v roku 1965. S podlomeným zdravím sa zamestnal ako záhradník v komunálnych službách v Prešove a potom pracoval ako tlmočník v Odevných závodoch. Musel podstúpiť niekoľko operácií. V roku 1968 sa obnovila činnosť gréckokatolíckej cirkvi. Ján Mastiliak bol pritom. So svojimi skúsenosťami a vzdelaním formoval novú generáciu kňazov. Neúnavne sa zasadzoval za spravodlivé obnovenie gréckokatolíckej cirkvi, za vrátenie chrámov, za obnovu kňazského seminára. Požiadavky smeroval na najvyššie miesta. Mastiliak prekladal množstvo literatúry. Pod pseudonymom Ivan Marianov preložil takmer sto titulov. Väčšina z nich vyšla v opisoch na písacom stroji. Bol veľkým ctiteľom sv. Terézie z Lisieux, preložil všetku dostupnú literatúru, ktorá s ňou súvisela. Býval na Sázavského ulici 8 v Prešove, kde ho navštevovali desiatky veriacich. Aj dnes je veľa pamätníkov, ktorým zmenil život a pomohol im nájsť životnú cestu. Slobody sa nedožil. Zomrel 18. septembra 1989. Mal 78 rokov. Dnes sa zbierajú podklady na jeho blahorečenie. Na jeseň sa chystá konferencia na Mastiliakovu počesť a točí sa o ňom dokument. To je nový začiatok tohto silného príbehu.

Mastiliak bol jediným Slovákom v procese a jediný dostal najvyšší trest – doživotie. Najprv mu bol navrhnutý trest smrti.

Ján Mastiliak (1911 – 1989) je prvý slovenský redemptorista východného obradu. Študoval v Ríme. Bol odborník na Soloviova, ovládal niekoľko jazykov, preložil takmer sto kníh. Väčšina z nich vyšla v samizdate. V pädesiatych rokoch 20. storočia bol odsúdený na doživotie ako špión Vatikánu. Odsedel si pätnásť rokov. Po prepustení pracoval ako robotník, od roku 1969 bol na invalidnom dôchodku. Podieľal sa na znovuobnovení gréckokatolíckej cirkvi, vyformoval desiatky kňazov. Podľa pamätníkov bol jedným z najvzdelanejších mužov Československa v dvadsiatom storočí. 

Pripravil: mediálny tím redemptoristov

Foto: Čestmír Jírů/ČTK (1. apríl 1950 Praha, ČSR: Ján Mastiliak bol na súde vo vykonštruovanom procese obvinený z protištátnej činnosti a špionáže v prospech Vatikánu.)

Facebook
Twitter
Youtube
Soundtier