Rehoľní bratia Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa

Rehoľní bratia, alebo jednoducho „bratia“, boli vždy dôležitou súčasťou Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa. Podľa vzoru sv. Gerarda Majellu, ktorý žil v tej istej dobe ako zakladateľ kongregácie, prispievajú svojou pokornou a hodnotnou službou k svätosti a rozvoju inštitútu. Tento článok, na ktorom spolupracoval brat Marcos Vinicius, Brazílčan, bol napísaný v Roku zasväteného života a má byť vyjadrením uznania za všetko dobro, ktoré bratia vykonali a ešte stále konajú v každej časti kongregácie.

Rehoľníci sa zasväcujú Bohu a dávajú blížnemu zložením sľubov chudoby, čistoty a poslušnosti. V mužských reholiach sú aj bratia. To sú tí, ktorí cítia povolanie k zasvätenému životu, ale nie ku kňazstvu. Majú rôzne vlastnosti a spirituality, podľa charizmy zakladateľa.

Profil brata redemptoristu

Podľa redemptoristických konštitúcií a stanov bratia „spolupracujú v tom istom misionárskom povolaní Kongregácie, každý prispieva službou, ktorá mu je vlastná. Nakoľko je možné, každý musí nadobudnúť odbornú a teologickú spôsobilosť, ktorá je potrebná“ (K 89). „Kongregácia najsvätejšieho Vykupiteľa zjednocuje kňazov, diakonov a laických členov (bratov), ktorí tak isto ako v rehoľnom dome, aj mimo neho pracujú spoločne v bratskej jednote, uskutočňujúc jedno a to isté poslanie“ (Gen. Štat. 01). Bratia nie sú druhotriedni redemptoristi, ale sú tak isto naplno misionármi ako kňazi. Preto by sme mali vravieť a písať „misionári redemptoristi“, a nie „otcovia redemptoristi“, pojem, ktorý označuje len časť Kongregácie misionárov redemptoristov. Sú aj iné charakteristiky: kňazi a bratia žijú spoločne v bratských komunitách s tými istými právami a povinnosťami, plniac tie isté pravidlá a nasledujúc Krista ako vzor v jeho verejnej službe aj v skrytom živote. Bratia majú úlohy, ktoré nie sú kňazské svojou povahou, a ktoré môžu byť veľmi rôznorodé: kostolníci, vrátnici, ošetrovatelia, katechéti, lekári, účtovníci, správcovia atď. Ako mnoho je možností pre každého, kto sa chce stať bratom redemptoristom! A ako veľmi komunita potrebuje kvalifikovaných ľudí, schopných vykonávať tieto práce, ktoré nie sú, presnejšie povedané, kňazské!

Redemptoristickí bratia sú rozšírení vo svete nasledovne:

Európa 153

Severná Amerika 70

Latinská Amerika a Karibik 120

Ázia-Oceánia 67

Afrika a Madagaskar 21

Celkovo 431

V súčasnosti je bratov málo a sú väčšinou staršieho veku. Pred štyridsiatimi rokmi tvorili 16 percent členov kongregácie. Dnes ich je 1,8 percenta. Najväčšia časť z nich sa venuje práci v dome alebo v sakristii. V posledných rokoch ale stúpol počet bratov venujúcich sa výhradne misijným aktivitám alebo katechéze, predovšetkým v Latinskej Amerike a Karibiku Noví bratia sú zapojení do administratívy, sociálnej práce, stavebníctva, vyučovania a formácie, ľudových misií a mnohých iných aktivít, podľa ich osobných schopností a záujmov

V minulosti boli mnohí bratia známi pre ich svätosť alebo schopnosti. Vymenujme aspoň niekoľkých:

Gioacchino Gaudiello (+1741); Vito Curzio (+1745); Sv. Gerard Majella (+1755); Rosario Adduca (+1860); Francesco Tartaglione (+1744); potom slávny Maximilian Schmaltz (+1930), autor ilustrácií Rímskeho Misála; služobník Boží Giovanni Battista Stöger (+1883); Br. Gerardo (Giovanni Battista) Uriati (1857-1905), tesár, tvorca skríň aj spovedníc; architekt Giovanni Stielhe, projektant katedrály v Cuence, v Ekvádore; vietnamský služobník Boží Marcel Van (+1959); a blahoslavený Victoriano Calvo (+1936), jeden zo španielskych mučeníkov. Tu, v Bussolengu, nezabúdame ani na Br. Serafica z Innsbrucku, ktorého sochu Nepoškvrnenej Panny Márie sme konzervovali.

Špeciálne si uchovávame v pamäti bratov: Gabriel Perciballi z Ríma, Monterone; Maurizio Agostini a Antonio Vellaci z Ríma, San Gioacchino; Angelo Pizzamiglio zo St. Maria Majore; Luigi Raponi zo Scifelli; Valentino Onorati z Cortony; Oreste Tardini z Modeny a Pierluigi Di Cintio z Frosinone. Ten druhý, spoločne s bratmi Valentinom a Antoniom, je, vďaka Bohu, ešte nažive. Špeciálne si pripomeňme dvoch bratov, ktorí žili dlhý čas v Bussolengu.

Brat Paul Durante sa narodil vo Venegazzù di Volpago v Taliansku v roku 1908 a zomrel v Bussolengu 12. novembra 1982. Na návrh P. Luigi Panizzola, farára z Volpaga, sa stal prvým redemptoristom z tohto kraja. Po ňom sa títo ďalší stali kňazmi redemptoristami: Giovanni Battista a Quirino Semenzin, Giovanni Batista Pessetto, Tito Furlan a Pietro, Armando a Carlo Rizzardo.

Svoj apoštolát vykonával v mariánskych sanktuáriách/svätyniach v Orope a Bussolengu. V Orope, kde ostal asi dvadsať rokov, bol veľmi známy medzi farármi Bielly, ktorí viedli farské púte. Okrem práce v sanktuáriu/svätyni, ktorá v lete začínala o piatej ráno, sa staral o zber údajov z Meteorologického Observatória na vrchu Mount Camino (2 260 m), kam chodil dokonca aj nepriaznivých poveternostných podmienkach.

Posledných 24 rokov svojho života strávil v Bussolengu, kde ponúkal svoje pokorné a vzácne služby v sanktuáriu. V jednu nedeľu v roku 1969, sa počas sv. omše zbierali milodary na dlažbu námestia sanktuária a brat Paul išiel medzi ľudí. Skôr než začal zbierať, povedal P. Giovanni: „Pozrite sa na brata Paula, ťažko chodí, ledva vlečie nohy! Prosím, nedávajte mu ťažké mince, ale radšej papierové bankovky, tie sú ľahšie!” Ľudia, keď to počuli, sa zasmiali a urobili tak, ako povedal.

Brat Paul sa aj veľmi obetoval pre spoločenstvo. Každý deň išiel na bicykli niekomu poslúžiť. V posledných rokoch života trpel cukrovkou, čo vyústilo do amputácie prsta na pravej nohe a pred jeho smrťou aj celej nohy. Často vravel: „Ako chce Boh!“

Brat Prospero Fontana sa narodil v roku 1915 vo Fellegara di Scandiano a zomrel v Bussolengu 28. novembra 1985. V roku 1939 vstúpil do postulátu v Bussolengu. Po začatí noviciátu v Scifelli bol povolaný do armády. V roku 1945 sa vrátil do Venice a v noviciáte pokračoval v roku 1947, až do sľubov v Scifelli 14. apríla 1948.

Žil v komunitách v Modene a vo Venice, až kým ho neposlali do Bussolenga, kde mnoho rokov slúžil ako kuchár pre komunitu. V nedeľu ráno po sv. omši ho často zdravili priatelia sanktuária a on ich ponúkal chutnou polievkou. Jedného dňa povedal dobrovoľníkom, že o tretej poobede ponesie sochu Najsvätejšej Matky. Keď neprichádzal, začali ho hľadať a našli ho mŕtveho v jeho izbe, pokojného a vyrovnaného na posteli, akoby pokojne spal.

V Bratislavskej viceprovincii máme 4 rehoľných bratov: br. Mário Šíma (Kostolná – Záriečie), Dušan Stankovský (Bratislava – Puškinova), Milan Haluš (Banská Bystrica – Radvaň) a Peter Kočiško (Bratislava – Puškinova).

Br. Gilberto Silvestri a Anna Cordioli