Koho hľadáš? V tomto prípade to nie je len zaužívaná fráza alebo reklamný slogan. Láska pre ňu nemá hraníc. Aj keď bola ešte tma, Mária Magdaléna ide k hrobu a zbadá, že kameň je od hrobu odvalený.

Tajomstvo Veľkej noci s prázdnym hrobom otvára dvere a ukazuje sa veľkým dňom Zmŕtvychvstalého! Začína „sprievod“. Mária uteká k Petrovi a k ​​Jánovi. Oznamuje: ‚Vzali Pána z hrobu, a nevieme, kde ho položili.‘ Peter a Ján bežia spoločne k hrobu. Peter a potom aj Ján vstupujú do hrobu vytesaného v skale. Vidia a veria.

Učeníkovi, ktorý miloval Ježiša, stačí vidieť prázdny hrob, aby uveril. Márii Magdaléne, ktorá tiež milovala Ježiša, to nestačí. Nestačí jej vidieť svedkov (anjelov). Chce sa so Zmŕtvychvstalým stretnúť a byť s ním! ‚Odniesli môjho Pána‘ … ‚Koho hľadáš?‘

Poznáme ľudí, ktorí niečo zbierajú. Zberatelia sú často tými, ktorí chcú len vlastniť, mať. Hľadanie stratenej alebo novej veci sa pre nich stáva „zmyslom života“. Zberateľ nepotrebuje iných ľudí. Predstavujú pre neho neustálu hrozbu. Nájdenie alebo kúpenie nejakého nového kúsku ukončí „hľadanie“. Ale potom sa zväčšuje duchovná chudoba egoistického boháča. Hľadanie „Niekoho“ nikdy neskončí. Hľadanie niekoho, koho poznáme, začína novú etapu vzájomného obohacovania. O to viac, keď milovaná osoba začala inú, úplne novú úroveň vzťahov s milovanými priateľmi.

Keď dohovorila, ‚… neviem, kde ho položili‘, obrátila sa a zbadala Ježiša, ale nevedela, že je to on. Ježiš ju oslovuje: „Mária!“

Rabbuni – Majstre! Spoznáva dobre známy hlas. Počuje svoje meno a rodí sa v nej radostné gesto viery. V tomto prípade nemá žiadne pochybnosti. Nemôže to byť nikto iný. Jedine On sa takto na mňa obracal. Klania sa Ježišovi. Tento úkon hlbokej lásky nemôže „držať“ Ježiša na jednom mieste. Ani ona, nositeľ Dobrej noviny o zmŕtvychvstaní, nemôže zostať stáť.

„Nedotýkaj sa ma, doteraz som nevystúpil k Otcovi. Ale choď k mojim bratom…“ Viera rodí a prehlbuje adoráciu. Ale súčasne pri nej „nekončí“. Zmŕtvychvstalý Ježiš prekračuje hranice času i priestoru, aby bol všade a pre všetkých. Nič a nikto nemôže odôvodniť víziu, že cirkev má byť statická a pasívna. Od prvej Veľkej noci je Cirkev neustále na ceste. Zmŕtvychvstanie určuje misijnú dynamiku spoločenstva viery a lásky. Apoštoli, učeníci a misionári šli hlásať rovnako ako Mária Magdaléna: „Videla som Pána a toto mi povedal.“ Iba „videnie“ a „dotýkanie“ sa Boha môže zrodiť dôveryhodného svedka viery. Pre ľud Starého zákona tými svedkami boli proroci. Pre prvotnú cirkev sa nimi stali apoštoli a mučeníci. A pre ľud Nového zákona sú nimi svätí a blahoslavení.

Hľadám Ježiša ako Mária Magdaléna? Milujem ho nadovšetko? Idem za ním aj „v noci“? Keď je temno okolo mňa alebo vo mne?

František Boldy CSsR