Štátny sekretár Vatikánu, kardinál Pietro Parolin, adresoval pri príležitosti 200. výročia smrti sv. Klementa v mene pápeža Františka list Generálnemu predstavenému. Spomínajúc významné udalosti zo života nášho svätého spolubrata zdôraznil jeho vášeň pracovať pre Boha a svojho blížneho, ako aj veľkú vieru sv. Klementa, ktorý dôveroval Bohu aj v náročných situáciách, uprostred nedorozumení a zlyhaní.

V liste čítame: Svätý Klement Hofbauer vyzýva súčasné kresťanské spoločenstvá, aby zanechali svetské istoty a zastarané pastoračné schémy, a oslobodili sa od strachov a lenivosti, aby tak mohli prijať volanie zranených mužov a žien, ozývajúce sa z našich miest, a tiež priniesť radosť Evanjelia do všetkých kútov.

V závere listu kardinál vyjadruje priania Svätého Otca a odovzdáva pápežovo požehnanie všetkým, ktorí oslavujú jubileum sv. Klementa.

Nižšie uvádzame celý text listu z Vatikánu.

___________________________________________________________________________

Vatikán, 7. marca 2020

Ctihodný otec, Michael Brehl CSsR

Generálny predstavený

Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa

Via Merulana 31

00185 Rím

Ctihodný otče,

vo svojom liste z 2. februára ste Svätého Otca informovali o dvestom výročí smrti sv. Klementa Hofbauera CSsR. Žiadali ste tiež, aby opäť predstavil tohto výnimočného a všestranného muža kresťanom našich čias.

Jeho Svätosť, uvítajúc toto zbožné gesto, zdieľa radosť vašej Kongregácie a dúfa, že oslavy spojené s týmto výročím vytvoria vzácnu príležitosť pre to, aby sa tento svätec stal naozaj známym a aby svedectvo jeho života bolo prijaté. Verný apoštolskému duchu zakladateľa sv. Alfonza Mária Liguori, sv. Klement sa vo svojej dobe zo všetkých síl usiloval o šírenie Evanjelia na okrajoch spoločnosti, ako aj o prenesenie Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa cez Alpy, čím položil základy pre jej neskorší rast po celom svete.

Jeho životná cesta bola vždy riadená hlbokou vierou, ktorá mu bola odovzdaná v náručí matky v jeho rodných Tasoviciach na Morave. Napriek početným a bolestným udalostiam, a v niekoľkých sociálnych a politických kontextoch, ho táto viera viedla k tomu, že sa v úplnej dôvere odovzdal do rúk nebeského Otca, pričom nestrácal nádej v naplnení svojho sna – že sa napriek početným prekážkam stane kňazom. Prijatý do Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa, uchopil túto nečakanú príležitosť ako mimoriadnu milosť a tiež povolanie slúžiť Evanjeliu, a tak byť svedkom vzácneho daru viery; najprv v Poľsku – kvôli vláde v jeho domovine, a neskôr vo Viedni.

Táto viera, v ňom hlboko zakorenená a obohatená učením zakladateľa, ho viedla k tomu, že nevieru a vzdialenosť od Boha mnohých jeho súčasníkov vnímal ako nebezpečnú, akoby až neprirodzenú. Výsledkom toho bolo, že opakovane vyhľadával nové spôsoby, ako priniesť radosť Evanjelia ku všetkým, čím bol ešte väčším príkladom ľudskosti a kresťanského života.

Klementova vášeň pre Božie dielo sa odrážala v jeho zápale voči jeho bratom a sestrám, a viedla ho k službe chudobným mesta Varšava. Skrze materiálnu pomoc tu poskytol opusteným sirotám, nájdeným deťom, dievčatám a mladým ľuďom z rôznych krajín a rozdielneho náboženstva možnosť dôstojnejšieho života, oslobodeného od negramotnosti a morálnych nebezpečenstiev. Vždy dôveroval Božej prozreteľnosti a pomoci štedrých ľudí, ktorých sa nebál prosiť o almužny a spoluprácu z lásky k týmto svojím bratom a sestrám.

Keď sa v neskoršom veku presunul do Viedne, jeho misijné starosti sa rozšírili aj do iných „okrajových“ oblastí: univerzitnej a kultúrnej. Priťahoval mnohých významných vedcov a umelcov, pozývajúc ich nielen do života Cirkvi, ale aj k intenzívnemu a úmyselnému duchovnému životu. Túžil uspokojiť ich vnútornú biedu, a to rozdielnymi, no nie odlišnými spôsobmi, než aké viedli zakladateľa rehole k tomu, že sa začal úporne zaujímať o podmienky chudobných a nevzdelaných vidiečanov južného Talianska. Zvláštnu pozornosť venoval mladým ľuďom, najmä študentom; tí ho videli ako láskavého priateľa a kňaza, ktorého viera a dobrota boli „nákazlivé“ pre tých, ktorí ho stretli. Vďaka jeho oddanosti muži a ženy, mladí i starí, šľachta i malomeštiaci, vzdelanci aj umelci, štátni úradníci a preláti, študenti a profesori, verili jeho vodcovstvu a šírili jeho spiritualitu, využívajúc svoj vplyv vo všetkých oblastiach spoločnosti.

Jeho viera ho viedla dúfať napriek všetkému a v pevnom presvedčení, že „to, čo sa zdá pre ľudí nemožné, je s Bohom vždy možné“. Svätý Klement Hofbauer vyzýva súčasné kresťanské spoločenstvá, aby zanechali svetské istoty a zastarané pastoračné schémy, a oslobodili sa od strachov a lenivosti, aby tak mohli prijať volanie zranených mužov a žien, ozývajúce sa z našich miest, a tiež priniesť radosť Evanjelia do všetkých kútov.

S vrúcnymi prianiami úspešnosti osláv 200. výročia, Svätý Otec prosí tohto svätého spolubrata o nebeskú ochranu, rovnako ako sv. Alfonza Mária Liguori, a vám, celej Kongregácii Najsvätejšieho Vykupiteľa a všetkým, ktorí sa osláv zúčastnia, srdečne udeľuje svoje apoštolské požehnanie, prísľub všetkých milostí a obnovenia vernosti misii.

Pripájam svoje osobné prianie všetkého dobrého.

S úctou

Kardinál Pietro Parolin

Štátny sekretár