Od mája do októbra 2026 putoval misijný tím redemptoristov okolo P. Michala Zamkovského CSsR po piatich farnostiach – od žilinských Soliniek cez Spiš a Stropkov až po Divín v rožňavskej diecéze. Na misiách ho sprevádzali spolubratia P. Jozef Mihok CSsR, P. Robert Režný CSsR a P. Martin Macko CSsR, ako aj laickí misionári zo spoločenstva Rieka Života.

Obnova na Solinkách (Žilina), 13. – 17. 5. 2026

Misijnú obnovu vo farnosti Mgr. Daniela Baleja sme spolu s P. Jozefom Mihokom a P. Robertom Režným viedli počas Novény k Duchu Svätému, s podobným programom ako predtým v Ružomberku. Súčasťou bola aj svätá omša s cirkevnou školou. Ľudia prichádzali v hojnom počte a mnohí využili aj možnosť svätej spovede. V piatok večer sme sa modlili pobožnosť Cesty svetla a po svätej omši nasledovala modlitba zvelebenia s Riekou Života. Obnova mala zvláštny ráz aj preto, že farníci sa s ňou zároveň lučili s farárom Danielom, ktorý v lete odchádzal na Kysuce.

Misie v Nižných Ružbachoch (Spiš), 30. 5. – 7. 6. 2026

Do farnosti Mgr. Ľubomíra Hajdučika sme s P. Robertom Režným prišli po trinástich rokoch – predchádzajúce misie tu boli v roku 2013. Aj tentoraz nás veriaci prijali veľmi milo a na programy prichádzali v hojnom počte. Časť programu sa konala aj vo filiálke v Lackovej, kde sme tiež požehnali misijný kríž. V nedeľu pripravili pekný program pri katechéze pre ženy naše pomocníčky z Rieky Života, podobne aj v pondelok pri stretnutí s mužmi. Pekný bol aj piatkový večer s hojnou účasťou na modlitbe chvál. Laici z Rieky Života pripravili program aj pre deti z prvého stupňa základnej školy a z materskej školy. Vo štvrtok sme plánovali procesiu Božieho Tela, no pre dážď sa program presunul do kostola. V piatok sme navštívili niekoľkých chorých. Bývali sme doma v kláštore, o stravu sa nám však starali veriaci z Ružbách a večere nám pripravovali v Lackovej. Chutné boli aj rybičky u kostolníka Bicuša. Záverečná svätá omša bola v nedeľu dopoludnia a prišla na ňu takmer celá dedina v krojoch. Po nej nasledoval v urbárskom dome slávnostný obed so všetkými, ktorí sa do misií zapojili.

Misie v Habovke (Spiš), 5. – 13. 9. 2026

V Habovke, kde je farárom vdp. Rudolf Pitoňák, sme misie viedli spolu s P. Robertom Režným a P. Martinom Mackom. Obec má približne 1 300 obyvateľov a takmer všetci sú katolíci. Redemptoristi tu naposledy konali misie v roku 2013 (P. Hertel), no ich stopy siahajú oveľa hlbšie – zachoval sa aj záznam z misií v roku 1909. Misie prebiehali pokojne a veriaci prichádzali v hojnom počte, medzi nimi aj emeritný kňaz Ondrej Lajčin. Vo farnosti funguje spoločenstvo miništrantov a hudobníkov a je tu aj niekoľko mladých organistov. Rieka Života pripravila program v základnej škole, kde sme slávili aj spoločnú svätú omšu, a viedla piatkové chvály. Navštívili sme aj obecný úrad, kde sme mali príjemný rozhovor so starostom a pracovníkmi. V sobotu ráno sme slávili svätú omšu za zosnulého kňaza Edmunda Bárdoša (†1999) a potom sme sa modlili pri jeho hrobe. Tento kňaz židovského pôvodu tu pôsobil 42 rokov a zanechal veľkú brázdu – viac o ňom sa dozviete v článku na našej stránke. Popoludní sme navštívili rehoľné sestry Svätého kríža, ktoré tu pôsobia a bývajú v Bárdošovom dome. Záverečná svätá omša bola spojená s odpustovou slávnosťou Sedembolestnej Panny Márie a stala sa skutočnou slávnosťou nielen pre farnosť, ale aj pre široké okolie. Počas celých misií prichádzalo veľa ľudí aj zo Zuberca, bývalej filiálky farnosti.

Misie v Stropkove (Prešovská archieparchia), 26. 9. – 4. 10. 2026

Tieto dodatočné misie u gréckokatolíkov sme s P. Martinom Mackom a s pomocou P. Roberta Režného viedli na naliehanie miestneho farára o. Metoda Lukačika CSsR. Pripojili sme sa tak k misiám, ktoré sa konali pre všetkých gréckokatolíkov v meste a na ktorých slúžili aj tímy o. Jozefa Kišáka CSsR a o. Jozefa Jurčenka CSsR. Misie sme prispôsobili východnému obradu, no témy v podstate zostali rovnaké, rovnako ako katechézy pre ženy, mužov a mladých. Ľudia prichádzali a popri tom sme mali dosť času aj na spovedanie a rozhovory. Program sme obohatili o nedeľný večer s názvom „Nádvorie pohanov“ v zámočku a v stredu večer o pobožnosť krížovej cesty ulicami mesta – na naše prekvapenie prišlo dosť ľudí a bol to požehnaný čas. Naši laickí misionári navštevovali školy a na evanjelizačných programoch sa zúčastnilo približne 1 800 žiakov. Milo nás prijal a pohostil aj primátor mesta Ondrej Brendza. Bývali sme v našom kláštore a pri posedeniach a rozhovoroch sme prežívali spoločenstvo s našimi otcami – o necelý mesiac totiž budeme spolu tvoriť jednu provinciu, Provinciu Europa Central. Pre mňa bol pobyt v Stropkove ešte vzácnejší, pretože som sa mohol denne modliť pri sarkofágu Božieho služobníka Ivana Mastiliaka, ktorý mi na misiách naozaj veľmi pomáha. Misie sme zavŕšili dopoludňajšou liturgiou s požehnaním misijného kríža.

Misie v Divíne (Rožňavská diecéza), 17. – 25. 10. 2026

V tejto časti rožňavskej diecézy sa misie konajú zriedkavo, a tak nás prekvapilo, že redemptoristi tu už boli – v roku 1992 tu misie viedol P. Ľudovít Michalovič. Tentoraz sme do farnosti Mgr. Romana Kupčáka prišli s P. Robertom Režným. Musím priznať, že misie boli veľmi dobre pripravené a farár Roman urobil všetko, čo sa dalo. Bývali sme v domčeku neďaleko kostola a dobre sa nám tu žilo aj pracovalo. Kantorky, kostolníci a miništranti boli stále poruke a slúžili celý týždeň. Farnosť má spolu s filiálkami Mýtna a Ružiná približne 2 000 obyvateľov, z toho asi 500 aktívne veriacich. Mali sme dosť času na spovedanie a na program prichádzali aj ľudia z okolia. Pomerne veľa ľudí prijalo sviatosť pomazania chorých a hojná účasť bola aj v piatok večer na chválach s Riekou Života. Bolo vidieť, že otec Roman tu vedie tzv. „modlitby piesňami“. Laici z Rieky mali program aj v základnej škole. Vo filiálkach sme boli iba v nedeľu a prišla tam pekná skupinka ľudí. Otec Roman nás povozil aj po okolí. Nezabudnuteľná bola prehliadka zámockého hotela Galicia Nueva, ktorý je naozaj skvostom. V Starej Haliči som sa pomodlil pri hroboch svojich spolužiakov z vysokej školy, Janka a Vlada. Pozreli sme si aj hrad a zámok v Divíne – je to naozaj obec bohatá na pamiatky. V sobotu sme na námestíčku požehnali mariánsky stĺp a sochu Nepoškvrnenej. V nedeľu dopoludnia sme slávili svätú omšu s požehnaním misijného kríža a po nej nasledovala milá rozlúčka na fare.

Bohu vďaka za všetko!

P. Michal Zamkovský CSsR