V dňoch 6. až 13. septembra 2026 sme mali farské misie v Habovke na Orave. Misie boli veľmi požehnané – možno aj tým, že sa niesli v duchu mariánskych sviatkov Narodenia, Mena Panny Márie a odpustovej slávnosti Sedembolestnej na záver v nedeľu.

Počas misijného týždňa však sme si pripomenuli aj výročie smrti (8. september) a pohrebu (12. septembra) zosnulého kňaza tejto farnosti Edmunda Petra Bárdoša (1918 – 1999). Spomienka na tohto vzácneho kňaza je v Habovke stále živá, čo potvrdila aj početná účasť veriacich na cintoríne pri jeho hrobe v sobotu počas krátkej pobožnosti. E.P. Bárdoš tu pôsobil od júla 1951 do 1. júla 1993, keď odišiel na odpočinok, ktorý prežil pod opaterou sestier sv. Kríža vo svojej farnosti.

Otec E. Bárdoš viedol podrobnú kroniku na fare a tam sa dá dočítať toľko zaujímavých vecí nielen z dejín Habovky a Zuberca, ale aj z jeho vlastného bohatého života. Tak píše: „Snáď som napísal mnoho osobného, čo nepatrí do Historie domus. Nechcel som zdôrazňovať svoju biednu osobu…Non nobis, Domine… non nobis (nie nás, Pane, nie nás) …chcel som len vykresliť život ab origine jedného z habovských farárov. Veď konečne náš Pán nebude ma súdiť podľa týchto riadkov a týchto fotografií. Bože, buď milostivý mne, hriešnemu, nervóznemu, náladovému a nehodnému kňazovi. Pre svoju vyliatu svätú Krv zmiluj sa nado mnou a prijmi ma k sebe. Amen.“

Kňaz Bárdoš stojí v pokore pred svojím Spasiteľom a spolieha sa na Božie milosrdenstvo. Toto predsa zažil snáď v najťažších chvíľach života, keď bol v decembri 1944 krátko po svojich primíciách s celou svojou rodinou kvôli židovskému pôvodu deportovaný do koncentračného tábora. Jeho matka neprežila, ale Edmund s otcom sa vrátili z tábora Sachsenhausen. Edmund pokračuje vo svojej kňazskej službe na Slovensku a nikde ani slovom nikomu nevyčíta a nikoho neodsudzuje. Naopak, veľmi ma dojali slová, ktoré napísal v kronike o svojom pobyte v koncentráku (citoval ich pán farár Štefan Koma pri pohrebnej sv. omši):

„Dávali nám sprchu a potom nás bez šiat vyviedli na dvor, kde bola zima a veľký mráz. Pán mi dal okúsiť, že som bol síce zbavený všetkého svojho majetku i všetkej ľudskej dôstojnosti, ale ostal mi Boh a duša! Boh zázračne chránil čistotu mojej duše. Nedopustil  ani malé pokušenie, len aby jeho krehký služobník neupadol. Každá moja modlitba bola priam zázračne vyslyšaná. Zvlášť naša Nebeská Matka pomáhala aj v maličkostiach…Ozaj je Matkou. Vtedy som priam ako zjavenie pochopil tajomstvo  života s Kristom a v Kristovi… (moja poznámka: podobne ako Edita Steinová) Uvedomil som si, že vlastne žijem z lásky Božej, že Boh chce, aby som žil!!! A potom som sa vedel radovať zo všetkého stvorenia. I z púpavy, i z každého kvietka mi kričala krása a dobrota Boha.“

Boh chce, aby som žil! To je veľký odkaz Edmunda Bárdoša nielen pre jeho farníkov, ale pre nás všetkých, keď v krížoch života strácame radosť a chuť do života. A kňaz Bárdoš žil svoje kňazstvo naplno a slúžil viac ako 40 rokov Božiemu ľudu, ktorý ho vníma ako svätého. Zanechal v Habovke i v Zuberci hlbokú stopu a jeho kňazský život inšpiroval viacerých mladých mužov ku kňazskej službe.

Boh chce, aby som žil! A som presvedčený, že Edmund Peter Bárdoš žije so svojimi rodičmi (ktorí úprimne prijali kresťanskú vieru) u Pána a prihovára sa za svojich veriacich.

Tak sme to veľmi cítili počas misijných dní v Habovke, kde je stále živá viera a úcta ku kňazstvu. Možno sa raz dočkajú, že ich vzácny kňaz Edmund bude uctievaný ako blahoslavený celou Cirkvou.

P. Michal Zamkovský CSsR (aj ako príspevok k Jubileu Spišskej diecézy)