Novembrové rodinné chvály v Radvani

Bol to jeden z takých dní, keď sa ti najprv zdá, že to ide ako v lete na sánkach a potom ti spadne sánka. Lebo Ježiš vtedy začne konať niečo typicky „Ježišovské“, že keď nás nájde takých bezradných na tých letných sánkach, pozve nás, aby sme si na ne pokojne sadli, hoci aj v lete a nechali sa opáliť jeho slnkom. Pre neho nič nie je nemožné, pre nás je všetko možné, keď ideme s ním.

Na rodinných chválach pokračujeme v téme Božieho kráľovstva a prežívania identity kráľovských detí. Pre sobotné chvály sme rozlíšili slová 147. žalmu, ako základ modlitby: „Chváľte Pána, lebo je dobré ospevovať nášho Boha, lebo je milé hlásať jeho slávu.“

Na začiatku by sa nezainteresovanému človeku mohlo zdať, že sa nám do chvál ani nechce, ale to štrajkujúca technika – nefunkčný kábel a dieťatkom omylom vypnutý dataprojektor testujú našu odovzdanosť a vieru… Čakáme, kým to všetko nabehne a ešte rozmýšľame, či ide najprv „Tancuj, nevesta tancuj“, alebo „Tancujem, spievam si“. Potom už prichádza otec Peter a v úvodnom slove predstavuje myšlienku dňa, aby sme sa nebáli pristúpiť na oslavu, ktorú pre nás pripravil náš Kráľ.

Uprostred neľahkej situácie mi hlavou prebehne pieseň „Aj keby nekvitol fík, aj keby nerodila zem… áno, práve vtedy pozdvihnem svoj hlas a budem spievať chválu….“
Dokonca nám na chvíľu počas piesne vypadne technika úplne, chlapci sa snažia vymeniť poškodený kábel počas piesne a my pozdvihujeme s deťmi svoj hlas takpovediac „acapella“ –
„Ty si Boh, ktorý vládne, na zemi!“

Hneď na začiatku som získal nečakané dedičstvo – službu presúvania slajdov, pomocou diaľkového ovládača. Teda nesmierne si vážim človeka, ktorý túto službu robil predtým! Ááách, keby sa s tým ovládačom tak dali diaľkovo presúvať starosti a zábrany rodičov! Nechajte sa s maličkými prísť ku mne… alebo: odviažte sa ako osliatko pred slávnostným príchodom Kráľa do Jeruzalema!!

Veľmi cítime fyzickú i duchovnú prítomnosť modliacich sa členov spoločenstva… Pán sa ku nám priznáva a napätie sa uvoľňuje… chceme mu proste spraviť radosť, tak už iba na tom záleží…

Deti dostávajú srdiečko, aby tam napísali, čo chcú dať svojmu Kráľovi. Zaznieva pieseň „Vyvyšujem Teba Pane…“

Vrie to ako v úli a deťom záleží.
Napríklad aj na farbách.
Pasteliek, s ktorými píšu svoj dar pre Kráľa.
Chcú dať zo seba to najlepšie.

Môj Paľko na srdiečko píše – lego, meč a lásku. Nič podstatné nezabudol.
Srdcia potom prináša v košíku otec Peter pred Kráľa. A deti dostávajú od Kráľa požehnanie a medovníčky na cestu.

Dejiny končia, my len začíname… Spratávať techniku. Mám radosť z týchto ľudí, čo tu dnes boli, špeciálne zo slúžiacich. Myslím, že Pán zasieva a ide na isto! Vďaka mu a vďaka vám mnohým!