Milosť je Božia blízkosť. Kresťanský život je odpoveďou na milosť, otvorenosťou a citlivosťou na jeho oživujúce konanie. Ona nás pozýva a uschopňuje vnímať a nazývať Boha Otcom: „Abba, Otče“. Mení uhoľ pohľadu, od otroctva k synovstvu. Od „ja“ k „Ty“.

V krste nás Boh prijal za svojich. Zavolal nás po mene. Vpísal sa nám do srdca. Stali sme sa jeho synmi a dcérami. Vieme, že všetko, čo sme a čo máme – sme a máme z Božej milosti, ktorá nám pomáha žiť jeho vôľu – žiť podľa jeho zákona. Naša vec sa stala Božou vecou, jeho zákon sa zosobnil – nie je ďaleko od nás, je v našom srdci. „Pán nemešká s prisľúbením… on je len trpezlivý s nami…“ (2 Petrov list, 3, 9)

Božia milosť sa v plnosti zjavila v Kristovi. On je cesta k Otcovi. Božia cesta do nášho srdca vedie cez Kristov kríž.

Ľútosť nad hriechmi, nad každým „nie“ Božej milosti, je  aktom viery – vierou v uzdravujúcu silu ukrižovaného Krista, ktorý sa slobodne, z lásky, bez podmienky vydal za nás. Ľútosť je zároveň túžbou po intenzívnej Božej blízkosti. Úprimné, ľutujúce srdce, ktoré natoľko, nakoľko môže, sa trápi, že milosť opomenulo, sa však nemá trýzniť, ale túžiť: „dopraj mi život, aby som ťa miloval“ a „daj mi lásku, aby som žil“.

Sv. Alfonz na viacerých miestach zdôrazňuje, že „bolesť nad hriechom a túžba milovať Krista dodávajú dôveru, že nám Pán odpustil“, pretože „najpodstatnejšia je jeho láska k nám preukázaná utrpením, nie samotné utrpenie“. Veď on „nám nevyčíta ustavične naše chyby, ale lieči všetky naše neduhy“ (Ž 103).

Vo svetlých dňoch, ako aj v tých náročných, je ľútosť, ktorá vedie k pokániu, spôsobom neustáleho obrátenia, a to je našou úlohou až do definitívneho príchodu Pána. „Raz budeme musieť zanechať všetko, prečo nezanechať hriech už teraz?“, pripomína sv. Alfonz. Obrátenie je návratom k životu, zvlášť k životu v konkrétnej prítomnosti, pretože tú sme dostali na konanie dobra: „Čo má boháč, ak nemá lásku? Čo nemá chudák, ak lásku má?“

Plodom pokánia je vďačnosť. Vďačnosť osobná, často za maličké veci, no hlavne za život a odpustenie. Jednoducho, za Pánovu vernosť:

„Boh je verný, On vás nedovolí skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj schopnosť, aby ste mohli vydržať.“ ( 1 Kor 10, 13)

P. Ján Andrejov CSsR