Pred nami sú najväčšie sviatky liturgického roka: sviatky nádeje – sviatky Veľkej noci. Mnohí z nás sa pýtajú: ako ich prežiť? V podmienkach ovplyvnených epidémiou, takmer bez možnosti účastniť sa liturgie, bez bežnej dostupnosti sviatostí a iných veľkonočných obradov (ako požehnanie jedál), bez možnosti navštevovania najbližších – obmedzení je veľa a všetci ich stále opakujú. Ja jednak – dovoľte – sa nimi nebudem teraz zaoberať. Chcem radšej odpovedať na vašu (našu) otázku: ako prežiť tieto sviatky? Odpoviem krátkym úryvkom z Prvého listu sv. Pavla Korinťanom. Apoštol písal tento list tesne pred Veľkou nocou v roku 57. V piatej kapitole evidentne radí adresátom akým spôsobom majú sláviť nadchádzajúcu Slávnosť a povzbudzuje: „Neviete, že trocha kvasu prekvasí celé cesto? Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom. Ste totiž akoby nekvasený chlieb. Veď bol obetovaný náš veľkonočný Baránok, Kristus. Preto slávme sviatky nie v starom kvase ani v kvase zloby a neprávosti, ale s nekvaseným chlebom čistoty a pravdy.“ (1 Kor 5, 6b – 8). V týchto niekoľkých vetách Pavol zhrnul tak celé teologické posolstvo Veľkej noci, ako aj najdôležitejšie elementy jej prežívania kresťanmi.

Začnime od teologického posolstva. Najprv je vystihnuté vo vete: „Veď bol obetovaný náš veľkonočný Baránok, Kristus.“  Slovo „pascha“ (v slovenskom preklade preložené ako „veľkonočný baránok“) má v biblickom jazyku dva významy. Môže znamenať SVIATOK pripomínajúci noc, keď Izraeliti vyšli z Egypta, alebo znamená baránka, ktorého v tú noc (a potom pri každej jej pripomienke) zabíjali, aby ho zjedli ako najdôležitejšie jedlo slávnostnej večere a aby jeho krvou pomazali veraje dverí svojich domov. To jeho krv zachránila Izrael od smrti a umožnila útek z Egypta. Jeho krv bola teda cenou ich vyslobodenia. Ich Pascha – sviatok sa teda zrodila z jeho paschy – obety. Mohli sa tešiť zo života, za ktorý on – baránok zaplatil smrťou.

Svätý Pavol NÁS vyzýva: „Oslavujme! Radujme sa!“ Hľa toto je nový Baránok, Kristus – Pascha obetovaná za nás. Potešme sa SLOBODOU (aké dôležité slovo pre nás!) ponúknutou nám za cenu krvi/smrti/obety Ježiša Krista. Egypt (pre každého z nás znamená niečo úplne iné) zostal za nami. To, čo nás zotročovalo a usmrcovalo, ponižovalo, odoberalo pokoj, nádej a chuť žiť – hoci sa to zdalo nepremožiteľné ako vláda faraónov a neochvejné ako ich pyramídy – ukázalo sa ako slabé oproti Láske a Nevinnosti na pohľad bezmocného tesára z Nezareta.

Druhým elementom veľkonočnej katechézy je „nekvasený chlieb čistoty a pravdy“ – popri baránkovi tvoril nekvasený chlieb dôležitý pokrm pri veľkonočnej večeri. Prečo nekvasený? Lebo vyslobodenie z Egypta – hoci roky očakávané – prišlo náhle. Zaskočilo Izraelitov. Keď ich Boh vyzval k odchodu, ukázalo sa, že nemajú pripravený chlieb na cestu. Mali len ešte nekvasené cesto v nádobách. Boh nečakal, kým sa cesto zakvasí a oni sami budú pripravení na cestu. Vyviedol ich nepripravených – akoby skrze zaskočenie…

Nie je to pravidlo konania Boha? Ponúka nám slobodu, hoci vidí, že nie sme na ňu pripravení – ešte sme všetko nepremysleli, nie všetkému rozumieme, nemali sme čas so všetkým sa popasovať. Možno by sme chceli ako sv. Augustín povedať Bohu: „Ešte nie dnes! Zajtra, zajtra. O mesiac.“ Boh nečaká, kým budeme dokonale pripravení. Vie, že by sa nedočkal… Veľkonočná noc nás prekvapuje darom slobody, na ktorú ešte nie sme pripravení. Potrebujeme do nej rýchlo dorastať, ale už „na ceste“ do zasľúbenej zeme.

Možno sme mohli lepšie prežiť čas Veľkého pôstu, možno sme mali viac času venovať modlitbe alebo rozjímaniu, možno sme si v skutočnosti ešte nespravili vážne spytovanie svedomia. Možno sme nie len nepripravení odísť z otroctva, ale sme si svoje otroctvo ešte ani neuvedomili. Pánovi to neprekáža. Pán našťastie nečaká. Chce nás vyslobodiť teraz! Odvahu!

Tretím elementom Pavlovej veľkonočnej katechézy je „starý kvas“. Apoštol nadväzuje na židovský zvyk prehľadať dom pred veľkonočnou večerou a odstrániť všetok nájdený starý kvas. Židia musia so sviecou v ruke prehľadať všetky miestnosti, kde by sa mohol nachádzať. Je to činnosť hlboko náboženská (netreba si ju mýliť s jarným upratovaním). Sprevádza ju modlitba. Na jej konci sa zbožný Žid zrieka ešte aj toho kvasu, ktorý nenašiel alebo nerozpoznal. „Odmietnutie“ starého kvasu musí byť úplné.

Tento obrad však poukazuje ešte na čosi iné, čo k nám môže počas tejto tak odlišnej Veľkej noci prehovoriť.  A síce, že miestom prípravy a následného prežitia Paschy je vlastný dom. To z vlastného domu treba odstrániť starý kvas. Je najlepšie urobiť to spolu s celou domácnosťou, pozvať k tejto činnosti deti a vysvetliť im jej symboliku. Dom musí byť pripravený na slávenie Paschy. Pascha v starom zákone bola domácou liturgiou – najdôležitejším sviatkom viery prežívaným pri domácom stole (nie vo svätyni na spoločnej liturgii). Jej vysvetľovanie bolo súčasťou odovzdávania rodinných tradícií.

Samozrejme, pre nás kresťanov je najdôležitejším momentom slávenia Paschy Veľkonočná vigília a potom eucharistia na Veľkonočnú nedeľu. Prežijeme ich však vo svojich domoch. Je to príležitosť na rodinné odovzdávanie viery, rodinnú modlitbu, svedectvo, katechézu. Podobne ako veľkonočné raňajky. Síce nebudete môcť odniesť svoje pokrmy na požehnanie do kostola, ale sami ich požehnávajte! A potom určite vysvetlite najmladším ich význam: symbol mäsa (na pamiatku baránka) a pečiva (na pamiatku nekvaseného chleba) som vysvetlil vyššie, ale sú tu aj napríklad vajíčka – symbol nového života, chren – pripomenutie horkej chuti otroctva, a soľ – znak poslania, ktoré nám zveril Zmŕtvychvstalý.

Vari to nie je inšpirujúce? Celý minulý rok sme v našej diecéze reflektovali stav rodín a odovzdávanie viery, ktoré sa v nich uskutočňuje. Vari to nie je tak, že Pán nás pozýva, aby sme všetko to, o čom sme doteraz hovorili, premenili v čin? Možno nás Pán chce uchrániť od prázdneho teoretizovania a chce obnovovať našu cirkev cez jej oživenie v „domácich cirkvách“. Áno. Viem. Samotný pojem „domáca cirkev“ stratil pre nás moc. Zdá sa nám byť buď zbožnou atrakciou alebo vlastným názvom jedného z cirkevných hnutí. A pritom prví kresťania „po domoch lámali chlieb“ (Sk 2, 46) a až do začiatku 4. storočia nepoznali iné kostoly ako „domáce kostoly“ (domus ecclesiae). Som presvedčený, že v našich domácich cirkvách sa rozhodne (a to pozitívne!) o budúcnosti cirkvi v našej diecéze. A stane sa to nie o desať alebo dvadsať rokov, ale dnes! Počas týchto sviatkov!

Na záver, svätý Pavol hovorí, že Ježišova pascha sa odohráva v každom z nás. To my sme „ako nekvasené chleby“ a to z nás musí byť odstránený „starý kvas zloby a neprávosti“. Na jeho mieste sa v nás objavuje „kvas čistoty a pravdy“. To v nás sa odohráva Pascha, prechod z otroctva a smrti k láske a životu. Od zla k Dobru! To je najdôležitejší rozmer slávenia Veľkej noci. Môžeme ho zakúsiť všade, hoci sa fyzicky nepohneme z domu. Kto vie, možno tým, že zostaneme doma, sa dokážeme ešte viac sústrediť. Určite nám v tom môže pomôcť najbližšie a najviac konkrétne spoločenstvo „domácej cirkvi“. A túto zásadnú skúsenosť vám prajem. Nech vám prinesie hlbokú radosť a „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť a uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi“ (Flp 4, 7). Presne to vám prajem: pokoj srdca a mysle.

A ešte vám veľmi ďakujem za vašu zrelosť, za vašu obetavosť a za našu jednotu.

Váš Grzegorz Ryś

zdroj: https://www.archidiecezja.lodz.pl/2020/04/list-arcybiskupa-grzegorza-do-wiernych-na-triduum-paschalne-i-wielkanoc/, preklad: Juraj Džama