Na jar 1950 nariadil Ústredný výbor komunistickej strany Československa likvidáciu mužských reholí. Cieľom Akcie K bolo obsadiť kláštory, vyťahovať rehoľníkov a zmocniť sa majetku cirkvi. Je tomu práve 70 rokov, keď v noci z 13. na 14. apríla 1950 príslušníci národnej bezpečnosti – polície, ľudových milícií, ŠtB a niekde aj príslušníci armády vnikli do mužských kláštorov a na Slovensku internovali 881 rehoľníkov z 11 reholí, ktorých sústredili do internačných kláštorov. Jedným z nich bol aj kláštor v Podolínci.

Likvidácia kláštorov bola sprevádzaná násilnosťami, ničením vzácnych rukopisov, náboženských predmetov a obrazov. Pre svoju brutalitu a násilnosti si noc z 13. na 14. apríla vyslúžila pomenovanie Barbarská. Na Akciu K – likvidáciu kláštorov – zareagovali aj veriaci laici. Boli to hlavne veriaci z Nižných i Vyšných Ružbách a Lackovej, ktorí sa vybrali brániť rehoľníkov. V obciach na poplach zvonili zvony. Proti veriacim tvrdo zasiahla polícia, niektorí boli bití na mieste a niektorí aj neskôr vo väzení. A potom prišla tvrdá odplata komunistického režimu. V kláštore v Podolínci po Barbarskej noci panoval najprísnejší režim. Na oknách pribudli mreže, celý areál bol ohradený ostnatým drôtom a kláštor strážili ozbrojení vojaci a milicionári. Počet internovaných rehoľníkov a kňazov sa v Podolínci menil, ale v určitom čase ich tam bolo cca 650. Ťažko si predstaviť, ako sa to zvládalo hygienicky, ale aj po náboženskej stránke v jednom kostole. Predsa však internovaní rehoľníci, čo Podolínec po rokoch navštívili, spomínali v dobrom, ako ich Pán Boh posilňoval, ako tu prežívali nové spoločenstvo, ako im pomáhali veriaci z mestečka i z okolia. Tak spomínali na Podolínec napríklad kardinál Ján CH. Korec, biskup Michal Rusnák, biskupi Hnilica i Kaľata, saleziáni Ernest Macák, Anton Srholec i básnik Gorazd Zvonický a ďalší.

Sústreďovací tábor mužov bol v podolínskom kláštore zrušený v decembri 1951, ale kláštor komunistom poslúžil aj pri Akcii R, likvidácii ženských reholí v auguste 1956, keď tu bolo umiestnených cca 330 rehoľných sestier. Tie posledné z neho odišli v decembri 1961. Potom boli v kláštore umiestnené štátne školy a internát.

Redemptoristi sa vrátili do zničeného kláštora v Podolínci po udalostiach Novembra 1989 a postupne ho stále obnovujú. Nezabúdajú však ani na minulosť. Boli časy, a to 90-te roky, keď sa ešte žijúci internovaní rehoľníci každoročne schádzali a pripomínali si smutné výročie Barbarskej noci, ale teraz sú už skoro všetci na pravde Božej. Pre ďalšie generácie zostáva v kláštornom kostole svätého Stanislava drevená socha Panny Márie s Dieťaťom, ktorú tu počas internácie vyhotovil brat Štefan Bača (+2006) a po revolúcii doplnil reliéfom mesta Podolínec a pamätníkom na podstavci. Na priečelí budovy kláštora je umiestnená pamätná tabuľa všetkým internovaným a vyšetrovaným osobám. V jubilejnom roku 2000 pribudol do areálu kláštora travertínový pomník internovaným rehoľníkom.

Aj tieto historické udalosti minulého storočia sa vpísali do slávnej histórie tohto kláštora a teraz je podolínsky kláštor redemptoristov znovu centrom kultúry, vzdelávania a misionárskej činnosti.

P. Michal Zamkovský CSsR