Facebook
Twitter
Youtube
Soundtier
HomeNovinkyJEDNO TELO (2): „Hlásať evanjelium vždy nanovo“ – v dialógu s terajšou dobou

JEDNO TELO (2): „Hlásať evanjelium vždy nanovo“ – v dialógu s terajšou dobou

„Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania.“ (Ef 4, 4)

Úvod

Medzi najznámejšie citáty sv. Klementa Maria Hofbauera patrí aj „Evanjelium musí byť ohlasované stále nanovo“.  V celej redemptoristickej rodine sa na tieto slová kladie vždy veľký dôraz. Emanuel Veith, jeden z Klementových nasledovníkov a dôležitý kazateľ, uvádza, že Klement sa k tejto vete stále vracal a vyslovoval ju „slávnostne a empaticky“ (Monumenta Hofbaueriana XII, 245-246). Zrejme to teda Klementovi obzvlášť ležalo na srdci.

Pre nás redemptoristov je to naozaj významná veta. Poukazuje na základ nášho poverenia ohlasovať Evanjelium chudobným (Konštitúcia 1), a zároveň nás vyzýva k tomu, aby sme to robili dôsledne, všímajúc si pochybnosti a nádeje ľudí našich čias. Aby sa Evanjelium stretlo s otvorenými ušami a srdcami, potrebuje ohlasovateľov, ktorí sú blízko ľuďom, poznajú ich a rozumejú ich životným situáciám. Je to misia nás, redemptoristov, byť takýmto spôsobom blízko ľudí a tiež viesť dialóg s našou dobou.

Svätý Klement – v dialógu s jeho dobou?

Keď pri sv. Klementovi hovoríme o „dialógu s jeho dobou“, znie to až príliš dobre, aby to bola pravda. Vieme, že Klement – rovnako ako jeho spolubratia a blízki spolupracovníci – bol v tom čase v rukách mocných ľudí ako hračka. Všetko, čo roky budoval vo Varšave, bolo rozhodnutím Napoleona zničené. Jeho snahy vybudovať komunitu v južnom Nemecku a vo Švajčiarsku boli zmarené tamojšou vládou. Klement musel čeliť tvrdým neúspechom a až po jeho smrti František II. Habsburský povolil založenie prvej oficiálnej redemptoristickej komunity. Svätec bol mnohokrát obeťou mocnárov svojej doby. Neviedli spolu dialóg, ale boj, v ktorom bol Klement často porazeným.

Na druhej strane bola Klementova pastoračná činnosť napriek nepriaznivým politickým okolnostiam nesmierne rozmanitá a plodná. Platí to najmä o misii vo Varšave s mnohými, tiež o bohoslužbách pri slávnostiach, o jeho kázňach a katechézach, ako aj o sociálnej zaangažovanosti pri sirotách a žiakoch (kde sa Klement podieľal aj na vzdelávaní dievčat). A platilo to aj o jeho povolaní pastiera v rôznych viedenských skupinách, kde boli ľudia rôzneho pôvodu a tried. Zdá sa, že Klement bol vo svojej dobe naozaj blízko ľuďom. Počul ich otázky a vedel ich nasmerovať k tomu, čo potrebovali nájsť. Vedel, ako im priblížiť Ježiša, aby tak mohli rásť vo svojej viere.

V našej dobe

Dnes, o 200 rokov neskôr, žijeme dobu inú od tej Klementovej. Čelíme odlišným sporom a otáznikom. Život nám redemptoristom nesťažujú ani tak vlády, aj keď nejaké sa vo svete nájdu. Skôr čelíme výzve, kedy sú ľudia okolo nás ovplyvňovaní sekularizáciou a žijú vzdialení od viery. Môžeme sa však inšpirovať Klementom a usilovať sa o dialóg s ľuďmi dnešnej doby, alebo pokračovať v tom začatom.

Aby bol takýto dialóg úspešný a priniesol ovocie, najdôležitejšia je ochota počúvať. Týka sa to našej špecifickej pastoračnej skúsenosti, keď sa stretávame s ľuďmi a počúvame ich; tiež keď vypracúvame plány a priority našej služby a pripravujeme rozhodnutia, čím vytvárame priestor pre počúvanie druhého človeka – aby nám povedal o svojom živote a situácii. Východiskovým bodom nie je náš pohľad na danú vec, ale skúsenosť a otázky toho človeka. Špecifickým spôsobom je to o vnímaní jeho potrieb a starostí, ako aj o spoznávaní jeho želaní a získavaní si jeho dôvery.

Veľmi sa mi páčila práca, o ktorej mi hovoril jeden spolubrat z Filipín. Keď bol jeden región krajiny zasiahnutý prírodnou katastrofou, išli na to miesto, aby pomohli miestnym. Priniesli so sebou jedlo a čistú vodu, deky a mnoho iných praktických vecí. Okrem toho však počúvali ľudí, ktorí im chceli povedať svoj príbeh: príbehy o starostiach, strachoch, núdzi a bolesti. A pomaly, postupne sa znova začali rozprávať príbehy o nádeji.

V rámci prác na Apoštolskom pláne Konferencie Európa sa za posledné dva roky udialo naprieč Európou niekoľko stretnutí spolubratov a redemptoristických spolupracovníkov, ako aj individuálnych rozhovorov. Znova a znova sme rozprávali o prioritách, ktoré vnímame pre redemptoristov a naozaj – služba ucha a jej dôležitosť bola spomenutá niekoľkokrát.

Ďalším prvkom, ktorý je pre úspešnosť dialógu dôležitý, je schopnosť rozlišovať. Samotné životné skúsenosti, naše nádeje a potreby, nás nemusia posúvať vpred. Konštitúcie 23 a 24 o schopnosti rozlišovať hovoria:

„Povolaní na to, aby vo svete predlžovali prítomnosť Krista a Jeho vykupiteľské poslanie, členovia si volia osobu Krista ako stredobod svojho života… Aby mali opravdivú účasť na láske Syna k Otcovi a  k ľuďom, budú pestovať ducha kontemplácie, ktorým rastie a posilňuje sa ich viera. Týmto spôsobom budú môcť poznávať Boha v osobách a udalostiach každodenného života, budú môcť spoznávať Božie zámery spásy v pravom svetle, napokon budú môcť rozlišovať skutočnosť od ilúzií, preludov.“

Len keď sa spojí jasný pohľad na realitu človeka (a našej doby) s Božím plánom spásy a Jeho prísľubom, ktorý dal svetu, získame úplný obraz. Takto do rozhovoru vstúpi tretia osoba: „Tak je v srdci komunity pri jej vytváraní a udržovaní prítomný sám Vykupiteľ a jeho Duch lásky.“ (Konštitúcia 23). Až keď sa udeje toto, dynamicky sa môžeme posúvať ďalej a môžeme rásť.

Už som spomenul, že táto dynamika vniesla špecifickú silu do života svätého Klementa. Dodám už len jednu vec: Klementova energickosť neovplyvnila len jeho život, ale aj životy jeho spolubratov a ľudí, ktorí s ním prišli do kontaktu. Prijali od neho impulz, ktorý sa potom šíril iným spôsobom. Aj toto je výsledkom plodného dialógu: mnoho rozdielnych ľudí pokračuje v tom, čo on začal.

MODLITBA

Milosrdný Otec, v živote sv. Klementa si nám odhalil pôvodnú sviežosť Evanjelia. Vylej na nás svojho Ducha, aby sme poslaniu Cirkvi a Kongregácii slúžili s tvorivou oddanosťou. Daj, aby sme boli pripravení počúvať ľudí a uschopni nás odpovedať na ich otázniky a potreby, daj nám porozumieť ich nádejam a želaniam. Otvor naše oči a srdcia, aby sme Ťa mohli nachádzať v ľuďoch a v udalostiach každodenného života. Pomáhaj nám rásť a nauč nás dôverovať prísľubom, ktoré si nám dal. A keď dosiahneme hranicu našej snahy, daj nám dôverovať v Tvoju prítomnosť, ktorá ďaleko presahuje to, čo kam sami dosiahneme. Oživ v nás misijnú vášeň, aby sa Tvoja Cirkev mohla radovať v radostnom ohlasovaní hojného vykúpenia Tvojho Syna Ježiša Krista. Prosíme Ťa o to skrze Ježiša Krista, Tvojho Syna, Amen.

P. Johannes Römelt CSsR (preklad Barbora Polomská)

Facebook
Twitter
Youtube
Soundtier