Facebook
Twitter
Youtube
Soundtier
HomeNovinkyArticles in EnglishJEDNO TELO (12): Klementove zlyhania

JEDNO TELO (12): Klementove zlyhania

Jednou z dôležitých čŕt dvestého výročia smrti nášho spolubrata Klementa Hofbauera bola rozmanitosť inšpiratívnych a užitočných textov v tejto sérii o redemptoristickej spiritualite. Od čírej svätosti človeka, cez jeho misijnú víziu a úspechy až po jeho vnútorný život, sme mohli nahliadnuť do vnútra muža, ktorého právom nazývame “náš druhý zakladateľ”.

V tejto reflexii sa chcem pozrieť na zlyhania v živote Klementa alebo skôr na to, ako sa s neúspechmi vyrovnal. Niekedy pri čítaní životopisov svätých máme sklon dospieť k záveru, že sú „úžasné, hodné obdivu, ale ťažko napodobiteľné“. Koniec koncov všetci máme čosi spoločné s neúspechom; niekedy sa dokonca môžeme cítiť uväznení alebo sa zlyhania obávať.

Zlyhania spôsobené vonkajšími silami a zlyhania zvnútra Kongregácie

Azda najslávnejším a najdramatickejším neúspechom pre Klementa bolo rozpustenie komunity pri kostole sv. Benona 17. júna 1808. Zatknutie, uväznenie, a nakoniec deportácia varšavskej komunity znamenala koniec činnosti Kongregácie za Alpami. Klementova dôvera bola podrobená skúške, keď videl, ako sa plodná služba končí a komunita rozptyľuje. Menej dramatické, ale nie menej depresívne bolo zlyhanie mnohých, ak nie všetkých, komunít, ktoré Klement v celej Európe vytvoril. Od Francúzska po Rumunsko Klement videl, ako jeho snahy zlyhávajú.

Tieto zlyhania boli spôsobené vonkajšími, politickými, sociálnymi silami, a niekedy aj náboženskými. Porážky pochádzajúce zvnútra kongregácie boli dosť iného charakteru. Generálny konzultor P. Leggio obvinil Klementa z „nahradenia rannej meditácie dvomi spievanými omšami, žiadne ticho, žiadne popoludňajšie cvičenia“ a pre každý prípad ho obvinil tiež z odmietnutia návratu sa do Talianska s argumentom: „Nechceš mať žiadneho predstaveného nad sebou.“

Dokonca aj vo svojej varšavskej komunite Klement počul hlasy, ktoré zvýrazňovali jeho zlyhania. Korešpondencia P. Vanneleta ukázala, že niektorých členov komunity sv. Benona znepokojovalo tempo a štýl Klementovej verzie redemptoristického života.

Klement si nebol vedomý obmedzení, s ktorými sa stretol. Jeho život bol prv nerovnomerný: nejaké štúdium, nejaká skúsenosť s pustovníckym životom, nejaká teológia na univerzite, veľmi krátky noviciát, skromné oboznámenie sa s tradíciami Kongregácie, málo kontaktu a menej literatúry o charizme Kongregácie… všetko to spolu vyústilo do pocitov nedostatočnosti a receptu na zlyhanie. Klement sa navyše musel vyrovnať so svojím vlastným temperamentom: „Ďakujem Bože, že mám taký nedostatok (výbušnosť), pretože keby som ho nemal, bol by som v pokušení pobozkať si vlastnú ruku z úcty k sebe samému,“ smutne priznal.

Misionársky učeník Ježiša

Ako Ježišov učeník-misionár mohol Klement nahliadnuť do života a smrti Božieho Syna vo svetle toho, čo sa počíta za neúspech a úspech. Ježiš nebol prijatý vlastnými ľuďmi, niektorí členovia rodiny ho pokladali za blázna, poznal opustenie, zradu, mučenie a brutálnu popravu. Dokonca na svojej vnútornej ceste zažil chvíle strachu, pokušenia a úzkosti až do pocitu opustenosti. Varoval svoju hŕstku učeníkov, že môžu očakávať to isté.

Rovnaký vzor vidíme v životoch svätých Petra a Pavla. Pre Petra nastal okamih skutočnej pravdy, keď zradil svojho Pána: Ježiš “pozrel priamo na Petra” prepichujúc mu srdce a uvoľňujúc slzy pokánia. S inšpirovanými slovami Pavol vyznal: „Ak sa už treba chváliť, budem sa chváliť svojou slabosťou… lebo keď som slabý, vtedy som silný.“ (2 Kor 11, 30; 12, 9-10).

Ako sa vysporiadať so zlyhaniami?

Nie je ťažké identifikovať niektoré zo spôsobov, akými sa Klement vysporiadal s rôznymi zlyhaniami vo svojom živote a ktoré nám takisto môžu pomôcť vyrovnať sa s vlastnými obmedzeniami a neúspechmi.

Medzi duchovnými maximami Klementa, ktoré s láskou zhromaždil jeden z jeho kruhu, Jozef (neskorší kardinál) Rauscher, čítame: “Keď sme si vedomí toho, že sme zlyhali a urobili zle, musíme sa pokoriť pred Bohom, vyprosiť jeho milosť a potom kráčať potichu svojou cestou; naše chyby by nás mali pokoriť, ale nikdy by sme nemali zmalomyseľnieť” (Maxima 8).

Táto duchovná maxima mi pripomína radu samotného sv. Alfonza v knihe „Pravá Nevesta Ježiša Krista“: „Hnevať sa na seba (keď zlyháme) nie je pokora; je to skôr jemná forma pýchy, ktorá nás núti zabudnúť na slabých ľudí, akými v skutočnosti sme. Hnevať sa na seba po chybe je oveľa väčším priestupkom ako samotná chyba, pretože to môže viesť k celej rade ďalších chýb“. Klementova rada „ísť potichu svojou cestou“, ktorá vychádza od muža s nezvyčajnou energiou a odhodlaním, predstavuje hlboký pohľad na to, ako čeliť vlastným zlyhaniam a hriechom.

Ďalšia vlastnosť Klementovho boja s neúspechmi a zlyhaniami pochádza z kontemplatívneho rozmeru jeho života. Roky, ktoré strávil ako pustovník ho určite ovplyvnili na celý život. Pri skúmaní svojho možného povolania sa Klement múdro otvoril volaniu k osamelému životu, bohatstvu kontemplatívnej modlitby a túžbe jedine po Bohu. Mohol opustiť fyzické pustovne, kde sa naučil modliť, ale duchovnú pustovňu si v srdci nechával až do konca svojho života. Keď ho prenasledovali skúšky a neúspechy, dokázal sa stiahnuť do tejto pustovne srdca a znovu nájsť Boha všetkej útechy a útechu Boha.

Ako by sme bez kontemplatívneho rozmeru našich životov mohli čeliť vlastným slabostiam alebo ako čeliť životným ťažkostiam a neúspechom?

Otázky na reflexiu

1. Ako zvládame slabosti a chyby Kongregácie alebo našej vlastnej komunity?

2. Ako zvládame svoje osobné zlyhania?

3. Sme schopní poradiť si sami?

4. Sv. Terézia z Kalkaty nám pripomenula, že nie sme povolaní k úspechu, ale k vernosti. Sme rukojemníkmi tyranie úspechu?

Modlitba

Otec milosrdenstva, v živote sv. Klementa si nám odhalil pôvodnú sviežosť Evanjelia. Vylej na nás svojho Ducha, aby sme mohli slúžiť s tvorivou vernosťou poslaniu Cirkvi a Kongregácie. Ak pochybujeme, posilni nás vo viere; ak sa cítime ohrození, udržuj nás radujúcich sa v nádeji; keď čelíme neistote neznáma, rozpáľ nás ohňom tvojej lásky, a oživ v nás misionársky dynamizmus, aby sa tvoja Cirkev mohla radovať z radostnej zvesti plnosti vykúpenia tvojho Syna Ježiša Krista. Nech žijeme život zakorenený v modlitbe podnikajúc to, čo je náročné, ako to robil sv. Klement, kým nedosiahneme slávu zasľúbenej koruny. Žiadame o to prostredníctvom Ježiša Krista, tvojho Syna… Amen

Autori: P. Sean Wales CSsR, P. Cristian Bueno CSsR

Preklad: br. Stanislav Marcin CSsR

Zdroj: https://www.cssr.news/        

Facebook
Twitter
Youtube
Soundtier