„Nachádzame nádej v odvahe našich spolubratov, ktorí zostali v ilegalite na Ukrajine, na Slovensku, v Číne a v mnohých ďalších v ťažkých podmienkach.“

Keď sa dnes ráno schádzame na inauguračnej Eucharistii a vzývame prítomnosť a múdrosť Ducha Svätého, nemôžem si pomôcť, ale cítim, ako dve dnešné čítania zo Svätého písma odrážajú mnohé z našej skúsenosti za posledných niekoľko rokov.

Podobne ako učeníci v Jánovom evanjeliu, aj mnohé z našich spoločenstiev sa zhromaždili vo svojich domoch, vo svojich „horných sieňach“, so zamknutými dverami. Dokonca aj dvere našich kostolov boli zamknuté. Dvere boli zamknuté zo strachu – zo strachu z nákazy pandémiou, zo strachu z prenosu vírusu na tých najzraniteľnejších z nás, zo strachu pred obmedzeniami nariadenými vládou. Postupne, ako sa obmedzenia v mnohých krajinách zmierňovali, sme sa opäť odvážili vyjsť von, veľmi opatrne – podobne ako učeníci po vzkriesení. Opäť sme otvorili naše kostoly, ale pre obmedzený počet ľudí. Stále sme sa však necítili pripravení zhromažďovať sa vo veľkých skupinách alebo cestovať veľmi ďaleko a doširoka.

Vieme, že pandémia sa ešte neskončila. A aby toho nebolo málo, teraz sa nachádzame uprostred vojny. Mnohé naše krajiny trápia sociálne a politické rozpory. Rastúce uvedomovanie si dôsledkov klimatickej krízy nás vyzýva, aby sme sa starali o náš spoločný domov. V mnohých našich krajinách čelíme energetickej a potravinovej kríze. A práve v tejto chvíli, v tomto našom zranenom svete, nás Boh volá, aby sme sa zišli na kapitule – aby sme cestovali po celom svete, aby sme nanovo predstavili našu redemptoristickú identitu a poslanie, aby sme verili, že Ježiš, náš Vykupiteľ, je uprostred nás – a že nám bol vždy bližšie, než sme si kedy vedeli predstaviť.

A tak, podobne ako učeníci na prvé Turíce v prvom čítaní tejto Eucharistie, zhromažďujeme sa spolu s Máriou, Ježišovou Matkou, našou ustavičnou Pomocníčkou. Zhromažďujeme sa v strachu a očakávaní, v nádeji a váhaní. Vieme, že sme povolaní priniesť Dobrú zvesť tomuto dnešnému zranenému svetu, ale možno si nie sme istí, ako to najlepšie urobiť, ku komu sme poslaní, s kým vytvoríme spoločenstvo…

Prijať naše dnešné povolanie si vyžaduje odvahu a odhodlanie, podobne ako Alfonzova odvaha, keď ho ostatní opustili a brat Vito zostal sám v Scale. Je to ako odvaha Klementa, keď bol vyhnaný z kostola sv. Benona vo Varšave a nevedel, či ešte niekedy uvidí svojich bratov redemptoristov. Je to odvaha našich blahoslavených mučeníkov na Ukrajine, na Slovensku, v Španielsku… Dnes nachádzame nádej v odvahe toľkých našich predkov v Kongregácii, ktorí sa vydali prinášať Dobrú zvesť iným, nasledovať Ježiša do džungle Surinamu a púšte západnej Afriky, do púšte Severnej Ameriky a starobylých civilizácií Indie, Japonska, Thajska a Vietnamu. Nachádzame nádej v odvahe našich spolubratov, ktorí zostali v ilegalite na Ukrajine, na Slovensku, v Číne a v mnohých ďalších v ťažkých podmienkach.

Tak ako Ježiš dýchal na tú malú vystrašenú skupinku učeníkov v dnešnom evanjeliu, tak dýcha aj na nás dnes, v tejto Eucharistii, v tejto kapitole. Počúvajte jeho slová ešte raz: „Pokoj s vami. Prijmite Ducha Svätého. Ako mňa poslal Otec, tak ja posielam vás. Prijmite Ducha Svätého – odpúšťajte, uzdravujte, prijímajte a hlásajte.“

Tak ako učeníci na tie prvé Turíce, aj my sa musíme naučiť nový jazyk, ktorému ľudia dnes rozumejú. Modlíme sa, aby v nás Duch Svätý znovu roznietil obnovenú vášeň, ktorá bude svedčiť mocnejšie než akékoľvek slová, ktoré vyslovíme.

Ako sme sa modlili modlitbu dňa tejto svätej omše, modlime sa ešte raz: „Otče, vylej dary Ducha Svätého až na kraj zeme a pokračuj dnes v zázračných dielach, ktoré si spôsobil na začiatku hlásania evanjelia.“

Mária, Matka nádeje, nauč nás vznášať sa na krídlach tohto Ducha a znovu priniesť Slovo, ktoré sa stalo telom, do tohto pokolenia! Amen.

Zdroj: Scala News, preklad: Mediálny tím redemptoristov