V časopise Misionár, ktorý vydáva Viceprovincia Michalovce, vyšiel rozhovor s P. Václavom Hypiusom CSsR, o duchovnej správe nemocníc na Kramároch v Bratislave. Rozhovor zverejňujeme so súhlasom autora rozhovoru o. Daniela Atanáza Mandzáka CSsR.
 
Milosrdný Samaritán je obraz milosrdného Boha, ktorý sa stará o zraneného človeka. Pápež
František vníma Cirkev ako poľnú nemocnicu, ktorá ošetruje ťažko ranených pacientov.
Do procesu uzdravovania chorých sa zapájajú aj redemptoristi. V Michalovciach a v Stropkove
vysluhujú chorým sviatosti, v Starej Ľubovni navštevujú chorých a slúžia svätú liturgiu
v nemocničnej kaplnke, v Užhorode sa venujú raneným vojakom. V Bratislave majú duchovnú
správu nemocníc na Kramároch. Opýtali sme sa preto Václava Hypiusa, predstaveného
redemptoristov na Kramároch.

Ako vyzerá pracovný deň duchovného v nemocnici?
Naša práca v štyroch národných nemocniciach na bratislavských Kramároch spočíva v pohotovosti
nemocničného mobilu. Pacienti aj zdravotnícky personál môžu kedykoľvek zavolať a vyžiadať si
návštevu kňaza (sviatosť zmierenia, pomazanie chorých a sväté prijímanie). K pacientom
v kritickom stave môžeme byť zavolaní prakticky kedykoľvek.

V čom je prínos pôsobenia duchovného v nemocnici?
Chorý človek zvykne byť citlivejší na duchovný rozmer svojej existencie. Zrazu má čas na
rozmýšľanie a chce si dať svoj život do poriadku. Je veľmi dobré, ak mu v jeho meditácii nad
svojím životom môže asistovať kňaz, ktorý mu dokáže vyslúžiť sviatosti, a je dostupný aj na
duchovný rozhovor.

Ako ohlasovať hojné vykúpenie v prostredí nemocnice, aby to prinieslo bohaté duchovné ovocie?
Hojné vykúpenie je snáď najviac citeľné v nemocniciach. Čo iné tam má odznieť?! Najmä ak sa
jedná o človeka na smrteľnej posteli. Veď Boh počas nášho pozemského života ponúka svoju lásku
a odpustenie našich pokleskov, no nie vždy si to dokážeme uvedomiť. Čas choroby je časom
bilancovania života a čas milosti. Mnohí možno až tu prvýkrát v živote naozaj počujú, že Boh je
dobrý, že je náš Otec, že nás miluje napriek našim hriechom. A že vyčkáva ako otec z podobenstva
o márnotratnom synovi, kedy sa jeho dieťa už konečne vráti domov, aby ho mohol objať a vystrojiť
hostinu na oslavu jeho návratu.

Hovorí sa, že lekár lieči, ale Boh uzdravuje. Telesne, duševne i  duchovne chorých ľudí je stále
dosť. Nech je Jubilejný rok 2025 príležitosťou, aby hľadali uzdravenie v Ježišovi Kristovi, ktorý je
najlepší lekár duše i tela.