Špecifickým formovaním nábožensko-morálnych postojov laikov, medzi ktorými pracoval Klement Hofbauer, bolo šírenie dobrých kníh a časopisov. Bola to jedna z foriem evanjelizácie s laikmi tak vo Varšave ako aj vo Viedni.

Hoci sám sv. Klement nenapísal nikdy žiadnu knihu, snažil sa pastoračne pôsobiť tým, že rôznym spôsobom angažoval tých laikov, ktorí mohli písať alebo mali možnosť vydávať knihy a časopisy. Inšpiráciou pre začatie takejto činnosti bolo stretnutie s kňazom Diesbachom, zakladateľom spolku Kresťanské priateľstvo, ktorého jedným z hlavných úloh bolo šírenie dobrých kníh a časopisov.

Zo začiatku sa tlačili knihy v tlačiarni pri Kostole sv. Benona vo Varšave. Slúžila predovšetkým na šírenie spisov sv. Alfonza de Liguoriho a vydávaniu učebníc v jazyku poľskom i nemeckom pre deti zo školy organizovanej pri kláštore sv. Klementom.

Šírením dobrých kníh a časopisov dal sv. Klement už spomenutému spolku oblátov znaky apoštolskej činnosti. Vyjadril to v piatom bode jeho stanov: „Pretože cieľ tohto združenia je to isté, čo chcel Kristus, a to priviesť ľudí k Bohu, rozšíriť Božie kráľovstvo a odstrániť každý hriech, preto obláti majú používať všetky prostriedky, riadiac sa rozumnou horlivosťou, aby ten veľký cieľ priblížili. Preto sa majú počas roka stretávať a pod vedením direktora vypracovať a prediskutovať metódy, ako podporovať čítanie dobrých kníh. Počas týchto stretnutí sa majú navzájom informovať, ktoré knihy by mohli byť vhodné pre ľudí rôznych stavov.“

Šírenie dobrých kníh a časopisov a povzbudzovanie k ich písaniu a vydávaniu, patrili tiež k pastoračnej práci Klementa vo Viedni. Túto činnosť predchádzalo nadobudnutie veľkej autority, akú sv. Klement mal u niektorých ľudí, zodpovedných za podobu vydavateľstiev v Rakúsku.

Na začiatku práce vo Viedni Klementovi v dome sestier uršulínok pomohol otvoriť barón Penckler knižnicu, ktorá sa nazývala Duchovná knižnica a požičovňa. Zo správy zaslanej cisárovi, mala knižnica pozastaviť pokles religiozity a mravnosti a slúžiť k vzdelaniu ducha i srdca mládeže, zároveň mala byť nevyhnutnou pomocou pre pastoračnú a vzdelávaciu prácu kňazov. Totiž nie každý kňaz si mohol dovoliť mať vlastnú knižnicu. Využívala ju však šľachta a inteligencia. Na to slúžilo Mariánske bratstvo, ktoré sa venovalo šíreniu dobrých kníh.

Okrem vedenia knižnice a vplyvu na tlačenie kníh, Klement – vidiac duchovnú spúšť skrze jozefinizmus a osvietenstvo –, venoval zvláštnu pozornosť vydávaniu časopisov.

Do roku 1820, t. j. do smrti Klementa Hofbauera sa objavovali dva časopisy vydávané ľuďmi patriacimi k jeho okruhu. Predovšetkým to bol „Friedensblätter“, na ktorý Klement nemal priamy vplyv. Objavoval sa vyše rok a pol, tri krát za týždeň. Bol v ňom prehľad všeobecných správ, nielen náboženských, čo vychádzalo z podtitulu: „Časopis pre život, literatúru a umenie.“ Na konci každého čísla bol prehľad udalostí na cisárskom dvore, v hlavnom meste Rakúska a vo svete. Časopis charakterizoval veľmi ekumenický postoj, označovaný ako nadnáboženský.

Druhým časopisom, ktorý objavoval v rokoch 1819 – 1824, bol „Ölzweige“. Na tento časopis mal Klement veľký vplyv, pretože zodpovedal viac jeho plánom. Témy sa týkali vnútornej formácie človeka, t. j. náboženskej výchove a náboženskej interpretácii dejín. Bol to časopis s jasne vytýčenou katolíckou líniou. Nasmerovaný bol proti nemeckému klasickému idealizmu. Ponúkal štýl veľmi prostý, miestami až naivne „vrelý“.

Tretí časopis „Sonntagsblatt fűr die Jűgend“ spojený so sv. Klementom vydával Friedrich von Klinkowström. Časopis bol vydávaný: „aby povzbudil mladých k usilovnosti nadobúdať vedomostí, a zároveň odporúčal zaujímavé články z oblasti dejín sveta, prírody, vedomosti o remeslách a prácach jednotlivých stavov, na ktoré sa mládež pripravuje.“

Po Klementovej smrti sa objavil štvrtý časopis z Hofbauerovho kruhu. Vydával ho Friedrich Schlegel pod názvom „Concordia“. Cieľom časopisu bol pokus vplývať na vedomie ľudí 19. storočia vedeckými poučeniami z oblasti filozofie, histórie a literatúry. Pri vydávaní tohto listu malo účasť mnoho učencov a odborníkov z rôznych oblastí vedy z celého Rakúska.

Klementove myšlienky mohli byť vydávané priamo iba v jedných politických novinách, ktoré sa vtedy objavovali vo Viedni „Der Österrechischer Beobachter“. Stalo sa to pod vedením Josepha von Pilata, ktorému kancelár Metternich zveril vedenie novín ako odmenu za jeho zásluhy. Po svojom obrátení Pilat urobil z týchto novín hlásateľa katolíckeho v duchu zmýšľania sv. Klementa. Hofbauer sa s Pilatom stretával dvakrát za týždeň. Pri stretnutiach hovorili o rôznych veciach, ktoré sa potom objavili i v novinách.

O iných vydávaniach z Hofbauerovho okruhu sú známe len krátke informácie. Veith i Werner vydávali časopis „Taschenbuch Balsamien“ a Kosmaceck napísal a vydal knihu pod názvom „Katolisches Missionbuchlein“, ktorá sa stala bestsellerom a bola vydaná v asi štyroch miliónov exemplároch.

Môžeme teda povedať, že pastoračná činnosť sv. Klementa v oblasti apoštolátu tlače mala veľký vplyv na spoločenstvo Varšavy i Viedne. Bola to ešte jedna vedomá činnosť vo formovaní laikov obidvoch vyššie spomenutých hlavných miest.

Piotr Kożlak CSsR: Razem w ewangelizacji najbardziej opuszczonych. Udział świeckich w apostolskim wymiarze charyzmatu Zgromadzenia Najświętszego Odkupiciela. Duchowośċ redemptorystowska. Homo Dei, Kraków, 2003, s. 161 – 187.

Príbuzné články: