„Majte sa na pozore, bdejte!“ (Mk 13, 33-37)

Aké je dobré, že nám bol opäť daný adventný čas. Ešte raz môžeme čakať na príchod samého Boha a vyjsť mu v ústrety. Kedysi vyvolený národ túžobne očakával Mesiáša. Dnes sme to my, každý človek a celá ľudská rodina, čo očakáva toho, ktorý už prišiel jedinečným spôsobom. A teraz sa stále vracia a prichádza, a ešte príde, tiež jedinečným spôsobom (parúzia).

Prítomnosť, príchod, prichádzanie sa do latinčiny prekladá ako adventus, od ktorého pochádza aj naše slovo advent. Tento pojem nevynašli raní kresťania, v staroveku sa bežne používalo na označenie oficiálnej návštevy významnej osobnosti – kráľa, cisára, alebo jedného z ich poverencov, ktorí prichádzali, aby prevzali správu nejakej provincie. Kresťania začali používať tento výraz na vyjadrenie svojho vzťahu ku Kristovi – Ježiš Kristus je Kráľ, ktorý vstupuje do tejto biednej „provincie“, nášho sveta, aby navštívil celý ľud.

Adventné obdobie je príležitosťou zamyslieť sa nad očakávaným príchodom Ježiša Krista. Samotný advent nám pripomína, že Kristus príde, a že celý náš život je neustálym a bdelým očakávaním tohto príchodu. Potrebnejšie je ale pochopiť, že celý náš život musí byť adventom, bdelým očakávaním nového konečného príchodu Krista.

Advent je veľkým Božím darom pre každého z nás; darom, ktorý má otvoriť naše srdcia na príchod spravodlivého k hriešnikom. Aby sme prijali spravodlivého, najskôr sa potrebujeme uznať za hriešnikov, s ktorými chce prichádzajúci Mesiáš robiť veľké veci. Anonymný autor v 9. storočí napísal, že Advent je na to, aby sme zažili, že: „Spravodlivý prichádza k nám hriešnikom, aby z hriešnikov urobil spravodlivých; Svätý prichádza k bezbožným, aby ich urobil svätých; Pokorný prichádza k pyšným, aby z pyšných urobil pokorných.“

Dominus veniet! Pán prichádza! Toto krátke zvolanie otvára adventné obdobie a osobitným spôsobom ho budeme počuť počas nasledujúcich týždňov. Nie je to len, že Boh prišiel v minulosti, nielen jednoduchý oznam, že Boh príde v budúcnosti. Je to niečo, čo sa naozaj práve deje – deje sa to teraz a bude sa to diať aj naďalej, ako bude plynúť čas. ,,Boh prichádza“ v každom momente, v každej chvíli dejín, náš Pán hovorí: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem“.

K tomu, aby sme si uvedomili túto pravdu a podľa nej aj konali, zaznieva Ježišovo slávnostné a vážne slovo: „Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde ten čas. (…) Však viete, aký je čas, že už nadišla hodina, aby ste sa prebudili zo sna. Neustále bdejte. A čo hovorím vám, hovorím všetkým: Bdejte!“ (Mk 13,33-37). Adventus, prichádzanie nášho Pána je neustále. Nie včera, nie zajtra, ale dnes. Boh nie je len v nebi, nezaujímajúci sa o nás a naše dejiny. On je naozaj Boh, ktorý prichádza.

Svätý Augustín vravieval: „Bojím sa, že Ježiš prejde okolo mňa a ja si ho nevšimnem.“ Aby sa nám to nestalo, Ježiš nám pripomína: „Bdejte!“ Čo to znamená? Určite to neznamená mať otvorené naše fyzické oči, ale mať srdce, ktoré je slobodné a nasmerované tým správnym smerom, čiže pohotové darovať sa a slúžiť. Toto znamená bdieť! Pápež František povedal, že ,,sen, z ktorého sa musíme zobudiť, má meno ľahostajnosť, márnivosť, neschopnosť vytvárať skutočné medziľudské vzťahy, neschopnosť ujať sa osamelého, opusteného alebo chorého brata či sestry.“ Očakávanie príchodu Ježiša Krista teda možno preložiť ako úsilie o bdelosť. Ide najmä o schopnosť údivu nad Božím konaním, nad jeho prekvapeniami, ako aj o to, aby sme mu v našom živote dali prvé miesto. Bdieť tiež konkrétne znamená byť pozornými voči našim blížnym v ťažkostiach, všímať si ich potreby, nečakať na to, kým nás dotyčný alebo dotyčná požiada o pomoc, ale naučiť sa predvídať, konať vopred, tak ako to Boh neustále robí voči nám.

V tomto duchu sa už teraz otvárajme slovám, ktoré budeme počuť o niekoľko dní, a ktoré posilňujú našu nádej, naše dobré úmysly. V evanjeliu svätého Lukáša čítame: ,,Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán.“ (Lk 2, 10-11) .

P. Viktor Mišuth CSsR