5. októbra 1973 pápež prijal v sále konzistória členov XVIII. generálnej kapituly. Po prečítaní textu v latinčine sa pápež redemptoristom prihovoril spontánne po taliansky. Jeho príhovor bol zaznamenaný na magnetofónovú pásku.

 (Spontánny  príhovor odznel v taliančine. Nasledoval po formálnom príhovore v latinčine.)

Myslím, že už stačilo latinčiny, čo poviete?

Keď niekto cíti v srdci pohnutie, tak ako to cítime my, v prítomnosti týchto najdrahších synov, priateľov  a bratov, ktorí nás dnes navštívili, a keď si uvedomuje vašu úlohu a povolanie v Cirkvi a vo svete, naše srdce nedokáže nevyjadriť to, čo cíti.

 Neviem, či všetci hovoríte taliansky, ale nevadí. Som si istý, že porozumiete našim otcovským gestám, ktoré chcú povedať nasledovné: Najprv to, že k vašej rehoľnej rodine cítime veľkú náklonnosť. Máme ju v hlbokej úcte. Veľmi vám dôverujeme. Chceme vás uistiť, že ste Cirkvou milovaní, predovšetkým Apoštolskou stolicou, ktorú aj keď si to nezasluhujeme, môžeme teraz reprezentovať.

Buďte si vedomí aj toho, že ste s nami skutočne spojení. Dobre to bolo povedané v príhovore, ktorý odznel vo vašom mene:  “Verní našej tradícii, musíme cítiť, že sme pevne zjednotení s Cirkvou v Ríme, so Stolicou sv. Petra.” Veľmi dobre! Buďte si však istí, že je to vzájomné. Petrova stolica, Cirkev v Ríme, je s vami zjednotená. Praje vám všetko dobré. Váži si vás a je vám vďačná.

A nemôžme zabudnúť ešte na jednu vec. Chceme vám poďakovať za vašu prácu v Cirkvi. Predovšetkým za vašu starostlivosť o duše, ktorá je vašim prvoradým povolaním už od čias sv. Alfonza.

Snažte sa túto vašu blízkosť k ľuďom ešte zintenzívniť. Keď chceme zachrániť svet, musíme vyučovať, dávať dobrý príklad a modliť sa. Musíme sa však aj spojiť s ľuďmi tým, že budeme medzi nimi.

Musíme sa osobne priblížiť tak, ako je to len možné,  aj k skupinám, ktoré sú akoby najviac “podozrievavé” voči náboženstvu. Je ich veľmi veľa a majú najväčší vplyv,  pretože vďaka súčasnej demokracii majú v rukách vládu nad životmi ľudí. Buďte medzi ľuďmi, priblížte sa im tak, ako je to len možné.

Sme vám vďační aj preto, že duchovne sprevádzate ľudí. Táto služba je jedným z najdôležitejších nástrojov pastorácie v Cirkvi. Veľmi odporúčam, aby ste sa duchovnému sprevádzaniu venovali aj naďalej. Buďte, podľa vzoru sv. Alfonza, naozaj dobrými spovedníkmi. Veľmi ich potrebujeme.

Včera som sa s jedným kňazom rozprával o nedostatku rehoľných povolaní. Hľadali sme spolu dôvod. Dôvodom je to, že v spovednici už ľudia nedostávajú usmernenie. Duchovné sprevádzanie už neexistuje. Svieca sa nezapáli sama. Horiaca svieca má odovzdať svoje svetlo svieci vedľa seba. Kňaz musí komunikovať svoje povolanie a svoju radosť zo služby Pánovi,  inému mladému človeku, ktorému chýba takáto skúsenosť, ktorý je však schopný rozpoznať Božie volanie a odpovedať naň. Určite môžte posilniť Cirkev a priniesť jej útechu v jednej z najväčších potrieb. Urobíte to tak, že budete trpezlivo spovedať a poskytovať vašu múdrosť a poznanie, ktoré sú vlastnosťami pátrov redemptoristov, ktorí spovedajú a duchovne sprevádzajú ľudí.

Dlžíme vám vďačnosť ešte za jednu vec. Naše “ďakujem” nech je také veľké, aký je veľký svet. Nech sa nesie až do najvzdialenejších končín, kam siaha vaša misia. Často stretávame vašich spolubratov, niekde biskupa redemptoristu, inde redemptoristu –  apoštolského prefekta. Často som na miestach a misijných miestach,  ktoré sú zverené redemptoristom. Chcem tu a teraz poslať veľmi vrelé pozdravy všetkým vašim spolubratom misionárom. Pri najbližšej príležitosti im tiež povedzte: “Pápež ma poprosil, aby som ťa pozdravil a odovzdal ti jeho požehnanie!”

Napokon, drahí synovia, máte kvalifikáciu, ktorá vás odlišuje a dáva vám špeciálnu kompetenciu v Božej  Cirkvi. Ďalej sa venujte vyučovaniu morálky, náboženskej etiky, alebo morálnej teológie. Vás zakladateľ sv. Alfonz vám zanechal také úžasné diela s nariadením, aby ste toto dedičstvo odovzdávali ďalej. Hovorí vám: “Pokračujte!”

Staňte sa v oblasti morálnej teológie špecialistami. Usilujte sa stať ozajstnými odborníkmi, zrelými, vyváženými študentmi a autormi. Viete, že morálna teológia je v kríze, ktorá sa volá relativizmus. Začínajú sa šíriť názory, že  morálna teológia sa môže zmeniť práve tak, ako sa menia aj ľudské zvyky. Vraj tak a ako sa mení spoločnosť a  teórie, ktoré riadia svet, sa môže zmeniť dokonca aj Boží zákon, ktorého máme byť interpretmi. Tento vzťah medzi človekom a jeho blížnym, ktorý morálna teológia kodifikuje a vyjadruje, môže byť dnes podrobený kritickému a dokonca veľmi radikálnemu prehodnoteniu. Revízia postojov prebieha predovšetkým v tých oblastiach, v ktorých dodržiavanie  Božieho zákona a zákonov Cirkvi, je obtiažne a náročné.

Buďte skutočne dobrými moralistami. Veľmi silne vám to odporúčame. Boží zákon sa nemení. Nemôžme len tak ľahko spochybniť a podrobiť diskusiám to, čo pochádza od Boha. Nemôžme inak interpretovať to, čo nás učí Cirkev s veľkou obozretnosťou a múdrosťou. Musíme povedať: “Toto povedal Pán. Toto si žiada Pán.” Silne dôverujte učiteľskej autorite, ktorá nás všetkých sprevádza, pretože všetci sme učeníkmi Kristovej stolice, on je náš učiteľ.

Keď je však princíp určený, keď je zákon stanovený a je jasné, čo vyžaduje, keď vidíme možnosť ho dodržiavať a aplikovať v ľudských situáciách, buďte pre ľudí pastiermi. Inými slovami, nájdite spôsob, ako veci ľuďom vysvetliť, t.j. teológiu jazyka. Hľadajte spôsob, ako pôsobiť v súčasnom svete – hľadajte teológiu týchto časov. Snažte sa pochopiť spoločnosť, v ktorej žijeme. Túto aktivitu nazývam teológiou ľudu. Pastorálna teológia má schopnosť flexibility. Byť pastierom znamená k poznaniu pridať lásku. Láska má veľké schopnosti. Jednou z nich je schopnosť presvedčiť. Má tiež schopnosť pomôcť pri plnení povinností.

Buďte dobrými pastiermi, ako sme to už povedali. Priblížte sa k dušiam vo svojej posvätnej službe, hlavne pri vysluhovaní sviatosti zmierenia. Potom zistíte, koľko zhovievavosti je potrebné prejaviť, koľko, povedal by som, “elastickosti” dokáže zniesť Boží zákon s jediným cieľom prispôsobenia sa slabostiam a potrebám ľudskej krehkej prirodzenosti. Odvahu! Berte svoje povolanie veľmi vážne. Je ohromnou a jedinečnou milosťou danou vám od Boha. Z celej sily žite svoje rehoľné zasvätenie  sa Bohu a službe ľuďom dnešných čias.

To, že si vás Boh vybral, považujte sa niečo veľmi, veľmi významné. Nie je to len jedna z bežných udalostí, alebo iba jeden z faktov. Je to tajomstvo, ktoré spočíva na celom vašom živote a ovplyvňuje ho, tajomstvo, ktoré z vás robí skutočných služobníkov Božej múdrosti a milosti, ktorú Kristus zanechal svojej Cirkvi ako dedičstvo.

Buďte si istí, že s vami zdieľam tieto pocity ako váš brat, otec a napokon ten, ktorý bol poverený “povzbudzovať vás, synovia sv. Alfonza Maria de Liguori.” Ako dôkaz mojej náklonnosti a vernosti vám dnes chcem sľúbiť, že za vašu Kongregáciu odslúžim sv. omšu.

Teraz vám udelím svoje požehnanie. Po ňom, zídem k vám, aby sme si mohli na pamiatku urobiť spoločnú fotografiu.

Foto: Wikipédia

Príbuzné články:

Príhovor Jána Pavla II. redemptoristom

Apoštolské požehnanie pápeža Františka redemptoristom na generálnej kapitule