Oslovili sme viacerých ľudí z rôznych reholí a inštitútov, aby nám prezradili, prečo sa rozhodli pre zasvätený život a aký vidia jeho prínos či úlohu v dnešnom svete a v prostredí, v ktorom žijú. Pri čítaní odpovedí, ktoré sme vybrali na uverejnenie, si pripomeňme, že každý z nich nám otvoril srdce a dal nahliadnuť do tajomstva, ktoré je niekedy ťažké vyjadriť…

Chcel som byť kňazom. Myslím, že to tak býva – v mojom živote prišla chvíľa, keď som hodnotil svoj uplynulý život a kládol si otázku, ako prežiť čas, ktorý je predo mnou. Chcel som, aby to bolo čo najlepšie a aby som pri smrti nemusel konštatovať, že som ho premárnil. Neuspokojovala ma vízia zaslúženého dôchodku s titulom “vzorný pracovník podniku”. Túžil som dať svoje sily do služieb toho, čo má cenu i po smrti. Uvažoval som nad tým dlhší čas, kým som sa prihlásil na teologické štúdiá za diecézneho kňaza. Neprijali ma. Túžba ma neopustila a keď rehole začali “oficiálne” svoju činnosť, využil som túto možnosť a som tu – som redemptorista.

Dúfam, že s Božou pomocou bude môj život užitočnejší (k oslave Boha a na pomoc ľuďom). Boh to vie a ja sa snažím veriť mu.

br. Dušan, CSsR

Viac o rehoľných bratoch – redemptoristoch nájdete TU.

Viac o slovenských bratoch redemptoristoch, ktorí pôsobili v zahraničí nájdete TU.

Príbeh vietnamského brata Marcela Vana, ktorý je v procese blahorečenia nájdete TU.

Svoj život som zasvätila Bohu, keď som spoznala, že Boh je živá, skutočná, všemohúca, činná, nádherná Láska uprostred nás, hlavne v Eucharistii a vo Svätom písme. A že si odo mňa praje, aby som sa mu celá odovzdala. Svojím zasvätením som mu chcela dať svoj život ako dar, no spoznala som, že to Boh dal veľký dar mne.

Ľudia v dnešnej spoločnosti veľmi potrebujú hlavne lásku, nádej a dôveru v Boha. Našou úlohou je podľa mňa predovšetkým ukazovať na Ježiša – milosrdnú Lásku – slovom i životom, byť pre Ježiša použiteľným nástrojom a svedkom, pripomínať ľuďom pravé hodnoty a byť ochotní obetovať sa za spásu nesmrteľných duší.

sr. Margita, OSF

V čase, keď som hľadala odpoveď na mnohé otázky, stretla som ľudí ochotných mi pomôcť. Boli to rehoľné sestry, ktoré mi s odpoveďou ponúkli aj spôsob života. Našiel si ma Pán a dal mi poznať, že ma chce mať vo svojej službe. Rozhodla som sa odpovedať. Chcem aj ja hovoriť Bohu o ľuďoch a ľuďom o Bohu.

Učím v škole, kde mnohé deti majú všetko, ale na ne nikto nemá čas. Mám okolo seba uponáhľaných kolegov, pýtajú sa: Prečo to robíš takto? Odkiaľ máš silu žiť inak, proti prúdu?

Chcem dať svojím životom, ohlasovaním Krista a jeho skutkov ľuďom možnosť zastaviť sa. Chcem v nich vzbudzovať otázky, nad ktorými budú uvažovať. Chcem im ukázať, že aj oni sú hodnotou, za ktorú Kristus neváhal podstúpiť muky a dať všetko, čo mal.

sr. Kamila, OSF

Prečo som sa rozhodla pre zasvätený život? Moja história sa udiala podobne ako história mnohých dievčat, ktoré sa rozhodli prežiť život s chlapcom, do ktorého sa zaľúbili, ktorého majú rady, ktorého si vážia. V mojom prípade to bol Ježiš. Slovami Písma sa to dá povedať: “Zvádzal si ma; Pane a ja som sa ti nechal zviesť.” Od môjho rozhodnutia uplynulo štrnásť rokov a počas tohto obdobia som ani na chvíľku neľutovala, že som svoj život spojila s Ježišovým. Som šťastná Dcéra Márie Pomocnice.

Aký vidím prínos zasväteného života? Rehoľník či zasvätený človek podľa mňa vtedy spĺňa svoje poslanie, keď celým svojím životom hovorí, že Boh je s nami aj v tomto dnešnom chaose, že nás ma rád, že je úžasný, že je Otec, že mu na nás záleží.

sr. Henrieta, FMA

Prečo som sa rozhodol? Môžem to nazvať Božie volanie. Určite nie pre svoje schopnosti alebo nejaký pocit svätejšieho života. Vôbec som sa necítil najvhodnejším kandidátom na kňazstvo, ale cítil som, že Boh ma tam chce. A nechal som na neho, aby doplnil moje slabosti. Postupne som si uvedomoval, že Bohu zasvätený život je to najväčšie, čo mu môžem dať a zároveň od neho dostať.

A prínos? Je veľa vecí, ktoré robíme bez Boha, a napriek nášmu úsiliu neprinášajú očakávaný výsledok. Málo šťastia za veľa námahy. Ale sú aj veci, ktoré robíme v súlade s Božou vôľou, a tam je pomer opačný. Myslím, že radosť do života môžem vniesť len vtedy, ak pracujem s Bohom. Správne prežívaný Bohu zasvätený život – “Ora et labora” – má najväčšiu šancu darovať svetu radosť a nádej.

Kristián, CM

Niekoľkoročná formácia v malej skupine, otvorenie sa na Božie slovo, modlitbu a liturgiu boli pre mňa svetlom, ktoré mi ukázalo, že môj život patrí Bohu. On vyriešil moje vzťahy a otvoril mi dvere na tú moju cestu. Sekulárny inštitút a v ňom život chudoby, čistoty a poslušnosti mi prináša do srdca pokoj, radosť, prehlbuje moju vieru a istotu, že to bolo naozaj Božie pozvanie. Navonok to vyzerá ako samota. Musím sa priznať, že ju aj prežívam. Je ťažké takto žiť vo svete s jeho lákadlami a ponukami. Lenže čo je ťažké, je pre mňa aj pekné a príťažlivé. Rozhodla som sa nasledovať Krista ukrižovaného, byť mu spoločníčkou. Toto rozhodnutie ma drží vo chvíľach skúšky. A vedomie, že za mnou stojí spoločenstvo, ktoré pozná všetky nástrahy súčasného sveta. V tom spoločenstve môžem byť sebou. Nemusím sa báť rozhovorov, nechávať si otvorené zadné dvierka. Naučilo ma to byť pravdivá. Žiť v pravde, zvlášť v pravde o sebe, hľadať ju a o nej hovoriť. To je pre mňa hodnota a skúsenosť, ktoré sa snažím žiť vo svojom prostredí. Tá pravda o mne je aj nepríjemná – nedostatok pokory, vlastnými silami chcem duchovne rásť, odstrániť určité veci zo svojho života a iným zas byť verná. Tak to nejde, všetko mi uniká pomedzi prsty. Lebo ja chcem… A tak skúmam, ako to je s tou pokorou v mojom živote. Veď Boh pokorným dáva milosť. A tak prichádza od Boha svetlo, oslobodenie, usmernenie nevŕtať sa v sebe, upriamiť sa na Ježiša, na ľudí a slúžiť im. Ako? Životom, službou, slovom.

Aký to má prínos? Táto otázka si vyžaduje napísať niečo honosné, a ja to neviem. Jednoducho to znamená byť Človekom v dnešnom svete. Autentickým, priezračným, ktorý zvnútra posväcuje svoje pracovisko, okolie, mesto, v ktorom žije. Prijíma ľudí s ich trápeniami, radosťami a miluje ich. Viem, že Boh ich miluje.

Vierka, INMC

Zdroj: Slovo medzi nami, číslo 2, ročník 4, február 2003

Príbuzné články:

VIDEO: Rozhovor s generálnym predstaveným o redemptoristoch

Páter Štefan Varecha o svojej predchádzajúcej misii na Madagaskare

Rehoľní bratia redemptoristi vo svete

P. Ján Janok ml. – o službe chorým

P. Martin Huk – misionár športovec

Brat Dušan Stankovský – pár slov o povolaní

Prebieha proces blahorečenia brata Marcel Vana z Vietnamu