Svet kresťanstva konzervatívneho denníka Postoj priniesol 20. 10. 2021 text, v ktorom hodnotí kroky a opatrenia Svätej stolice voči hnutiam a spoločenstvám aj páter Jozef Mihok CSsR.

V posledných týždňoch Vatikán oznámil rozpustenie či uvalenie „nútenej správy“ na niekoľko významných katolíckych hnutí s celosvetovou pôsobnosťou. Dôvodom boli závery apoštolských vizitácií, ktoré hovorili o neoriginálnosti a neautenticite pôvodnej charizmy, inštitucionálnych nedostatkoch vo vedení či rôznych typoch konfliktov.

P. Jozef Mihok CSsR rozhodnutie považuje za múdre a zároveň praktické, ktoré je prejavom pastoračnej starostlivosti: „Kardinál Ratzinger v roku 1998 povedal, že pápež potrebuje službu hnutí a hnutia zasa potrebujú službu pápeža. Takto dochádza k symfónii cirkevného života. Pápeži potvrdili množstvo hnutí a zároveň ich chcú chrániť pred rôznymi nedostatkami. Tak ako Duch Svätý vzbudzuje rôzne hnutia, tak ich cez cirkevnú hierarchiu koriguje.“ Redemptorista Jozef Mihok je národným koordinátorom Medzinárodnej služby katolíckej charizmatickej obnovy – Charis.

J. Mihok vníma aj spojitosť medzi kultom osobnosti a ľudskou nezrelosťou: „Mnoho ľudí si nesie rôzne zranenia, neprešli dostatočnou formáciou, neuvedomujú si svoju vlastnú identitu, viac sa zameriavajú na to, čo robia, než na to, kým sú. Ježiš pritom povolal apoštolov v prvom rade preto, aby boli s ním, a až potom, aby išli, ohlasovali, uzdravovali. Kult osobnosti často vychádza z toho, že daná osoba viac dbá o to, čo robí, aký má úrad, než o to, kým naozaj je.“ Pripomína tiež, že aj samotní apoštoli čelili pokušeniu budovať svoj kult osobnosti, keď sa medzi sebou hádali, kto z nich je väčší.  

Podľa J. Mihoka je dôležité neustále venovať hlavnú pozornosť prehlbovaniu osobného vzťahu s Ježišom Kristom: „Pápežský kazateľ Raniero Cantalamessa raz povedal, že mnohí lídri nevedia odísť v správnom čase preto, lebo v rukách nedržia Ježiša, ale svoj úrad. Keby to bolo naopak, boli by schopní tak ako Simeon s malým Ježišom na rukách povedať: ,Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka.‘“ P. Mihok považuje za dobré, ak hnutia a spoločenstvá majú stanovy, ktoré aspoň základným spôsobom definujú spôsob ich fungovania a takto dovnútra chránia samy seba. Pripomína, že aj samotní apoštoli sa po Ježišovom nanebovstúpení zatvorili do večeradla, no keď na nich zostúpil Duch Svätý, naplnil ich svojou mocou, takže vyšli do ulíc a ohlasovali evanjelium. „Ak hnutia budú otvorené pôsobeniu Ducha Svätého, nebudú utekať pred svetom, ale cestou evanjelizácie budú dávať svetu nový život,“ hovorí.

Celý text si môžete prečítať tu.

Foto: Postoj/Pavol Rábara