Duchovnú pôstnu obnovu pripravil P. Róbert Režný CSsR, rektor komunity v Banskej Bystrici – Radvani.

V upútavke na túto pôstnu obnovu, ktorá beží na našom redemptoristickom webe, sa okrem iných kladú tieto otázky: Bude všetko ako predtým? Je možné začať nanovo? Dokážeš to sám?

Na tieto a podobné otázky vám chcem povedať to, čo pomerne často pripomína Svätý Otec vo svojich príhovoroch: „Pandémia je krízou, z ktorej musíme vyjsť lepší než pred tým.“ Je to príležitosť. Príležitosť nechať sa premeniť Ježišom Kristom. Využiť šancu, ktorú nám dáva táto pandemická kríza. Ako hovorí pápež: Nechajte sa spoznať, že ste Kristovi učeníci, „lebo Ježišových nasledovníkov možno rozpoznať na základe ich blízkosti voči chudobným, maličkým, chorým a uväzneným, vylúčeným, zabudnutým“ a podopiera to citátom z Druhého listu sv. Pavla Korinťanom: „Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili“ (2 Kor 8,9).

Bol to totiž samotný Ježiš, Syn Boží, ktorý sa zriekol seba samého, stal sa podobný ľuďom; a nezvolil si privilegovaný život, ale zvolil si stav sluhu (porov. Fil 2, 6-7), aby nám takto ukázal cestu z akejkoľvek krízy, do ktorej či už konkrétny človek alebo ľudstvo padne. Pripodobniť sa Kristovi v službe blízkym je cesta, ako začať nanovo.

Anglický profesor Nicholas Thomas Wright, emeritný anglikánsky biskup, napísal knihu s názvom „Boh v karanténe“, v ktorej okrem iného sa zamýšľa, ako reagovať na to, čo sa deje vo svete. V tejto knihe hovorí, že vo veľkej časti starovekého sveta,sa katastrofy ako zemetrasenie, výbuchy sopiek, požiare a morové rany prisudzovali rozhnevaným božstvám. Stalo sa vám nejaké nešťastie? Určite to na vás niekto nachystal. V antickom grécko-rímskom svete sa predpokladalo, že ste asi najskôr priniesli nesprávne obety. Ale ste neodriekali správne modlitby. Alebo ste urobili niečo tak hrozné, že dokonca aj tým starým amorálnym bohom z Olympu to prišlo správne vám to všetko spočítať.

Filozofom zase sa tieto klasické odpovede nepáčili. Prišli preto s troma alternatívami. Stoicizmus hovoril, že všetko je naprogramované. Všetko sa deje presne tak, ako sa má. Nič s tým neurobíte, naučte sa s tým zmieriť. Epikurejci hovorili, že všetko je náhodné. Nič s tým neurobíte. Zariaďte sa tak najpohodlnejšie, ako len môžete. A nakoniec platonici: Prítomný život je len tieňom skutočnosti. Dejú sa tu zlé veci, ale mierime do lepšieho. Dnes tu máme moderné ekvivalenty týchto téz.

Najlepšiu odpoveď, hovorí profesor Wright, ktorú som v týchto dňoch počul, však nereagovala na otázku: „Prečo?“,  ale na otázku: „Čo?“ Čo môžeme urobiť? V mnohých krajinách sa v týchto časoch mobilizujú tisíce dobrovoľníkov, ktorí slúžia chorým v pandémii. Títo ľudia robia to, čo v dobách moru robili prví kresťania. V prvých storočiach nášho letopočtu bolo bežné, že pri morových ranách zámožní občania utekali pred zatuchnutým mestským vzduchom do hôr. Kresťania ale zostávali a starali sa o nemocných. Niektorí z nich sa nakazili a zomreli. Ľudia nad tým žasli: Prečo to robíte? Vidíte, nasledovala odpoveď, my totiž nasledujeme Ježiša. Človeka, ktorý nasadil svoj život, aby nás zachránil. A tak robíme to isté… Nič podobného predtým nikomu ani nenapadlo. Nie je divu, že sa evanjelium tak šírilo.

Preto by som sa chcel aj ja touto cestou poďakovať všetkým, ktorí v akomkoľvek smere slúžia svojím blížnym: či už ako zdravotníci, dobrovoľníci, či vo svojich zamestnaniach. Môžete a ste tak učeníkmi Ježiša Krista, ktorý prišiel, aby slúžil. A tým ukazujete cestu z dnešnej krízy, ktorá tak trápi našu spoločnosť. A o toto ide aj Svätému Otcovi, ktorý nás v tom neustále povzbudzuje.

Na záver tejto pôstnej obnovy, ktorá bola venovaná niektorým myšlienkam Svätého Otca Františka, vás pozývam, aby ste počas slávenia veľkonočných obradov a ich tajomstiev, bezprostredne alebo spostredkovane cez médiá, dovolili Kristovi, aby konal vo vašom živote. On vie, čo je pre nás dobré. A taktiež nech vás radosť zo zmrtvychvstania Krista sprevádza všade tam, kde ste.

A úplne na záver: srdečne pozdravujem všetkých, ktorí ma poznajú – najmä ľudí z budmerickej, drietomskej, radvanskej, podolínskej a gaboltovskej farnosti. Myslím na vás a žehnám vás.