5. mája 2020 pápež František poveril Kongregáciu pre kauzy svätých vyhlásením dekrétov o hrdinskosti čností Božieho sluhu, kňaza redemptoristu, Francisca Barrecheguren Montagut (1881-1957) a jeho dcéry, Božej služobníčky, Marie de la Concepción Barrecheguren y García (1905-1927).

Ctihodný Francisco sa narodil v Léride v roku 1881 do bohatej rodiny. Keď mal iba 11 mesiacov, jeho otec zomrel. Po smrti svojich sestier a nakoniec aj matky v roku 1885 zostal sám, a pretože nemal v Katalánsku žiadnych príbuzných, odišiel žiť do Granady k jeho strýkom a tetám, ktorí sa s láskavou starostlivosťou ujali jeho výchovy. V roku 1897 ukončil jezuitskú strednú školu v Malage a nastúpil do textilnej fabriky svojho strýka, kde pracoval na pozícii riaditeľa. V roku 1904 sa oženil a o rok nato sa páru narodila jediná dcéra Maria Concepción, doma nazývaná Conchita. Francesco viedol jej vzdelávanie a prípravu na prvú spoveď, prvé sväté prijímanie a birmovku. Rovnako pozornú a starostlivú lásku prejavoval aj svojej manželke, ktorej sa v súvislosti s chorobou a smrťou ich dcéry v roku 1927 začalo zhoršovať psychické zdravie. Po smrti svojej ženy Francesco venoval svoj čas modlitbe a charitatívnej práci.

V roku 1945 po porade s istým jezuitom, ktorý bol jeho duchovným vodcom, s viacerými redemptoristami a zvlášť so svojím priateľom, arcibiskupom Sevilly, sa rozhodol vstúpiť do Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa. V roku 1947 vo veku 66 rokov zložil rehoľné sľuby a o dva roky v Madride prijal sviatosť kňazstva. Osem rokov jeho kňazského pôsobenia bolo charakteristických jeho apoštolskou vernosťou a trpezlivým prijímaním rytmu rehoľného života. Významnou bola najmä jeho pastoračná starostlivosť o chorých. Zomrel v roku 1957 v dome redemptoristov v Granade. V roku 1996 boli jeho telesné pozostatky prenesené do kostola Matky ustavičnej pomoci v Granade k pozostatkom jeho dcéry, ctihodnej Conchity.

Ctihodná Maria de la Concepción Barrecheguren y García, alebo jednoducho Conchita, mala od detstva krehké zdravie. Už ako poldruharočná ochorela na vážny zápal tráviaceho traktu, ale dievčatko sa zázračne zotavilo a jeho rodičia pripísali nečakané uzdravenie príhovoru Panne Márii Lurdskej. Kvôli krehkému zdraviu ju rodičia neposlali do školy, ale vzdelávali ju doma sami. Okrem štúdia sa Conchita venovala s mamou domácim prácam, modlitbe v domácej kaplnke, vyučovaniu katechizmu ich služobníctva, prechádzkam a recitovaniu duchovných cvičení s otcom.

Od raného veku Conchita cítila povolanie k zasvätenému životu a túžila sa stať karmelitánkou. Avšak podlomené zdravie jej znemožnilo uskutočniť túto túžbu. Keď jej matka pre chorobu musela odísť do sanatória, v ktorom ju s otcom nesmeli navštevovať, spoločne hrdinsky znášali túto bolestivú situáciu s pomocou modlitby a dôvery v Boha. Napriek chabému zdraviu Conchita uskutočnila niekoľko výletov a pútí, z ktorých si robila zápisky a napísala kroniky. V roku 1926 putovala do Lisieux k hrobu sv. Terezky, po čom ochorela na tuberkulózu, ktorej napokon v roku 1927 podľahla. Jej telesné pozostatky sú od roku 2007 uložené v kostole Matky ustavičnej pomoci v Granade.

Autor: P. Antonio Marrazzo CSsR

Zdroj: http://www.cssr.news/2020/05/pope-francis-decrees-the-heroicity-of-the-virtues-for-two-redemptorist-causes/

Preklad a úprava: Br. Lukáš Michalovič CSsR