Pandémia ochorenia COVID-19 prekračuje hranice štátov. Aj u našich severných susedov boli prijaté obmedzenia života verejného i náboženského. Z poľských biskupov najprísnejšie obmedzenia vydal biskup Jan Kopiec, ordinár diecézy Gliwice, kde je – podobne  ako u nás – zakázané verejné slávenie sv. omší. Vo väčšine diecéz pri liturgickom slávení platia štátne obmedzenia, teda sv. omše môžu byť s maximálnou účasťou 5 osôb. Arcibiskup Grzegorz Ryś (vo vydavateľstve Slovo medzi nami sme vydali jeho knihu Škandál milosrdenstva) vo svojej arcidiecéze nové usmernenia vysvetlil kňazom, veriacim a zvlášť starším ľuďom formou pastierskeho listu. Prinášame jeho preklad:

Drahé sestry a bratia,

dobre viete, že v súvislosti s rozširujúcou sa pandémiou koronavírusu som vydal celý rad usmernení týkajúcich sa nášho náboženského života v nasledujúcich týždňoch. Nechcem však ostať pri pripomínaní alebo formulovaní iba právnych predpisov. Chcem sa s vami tiež podeliť o najdôležitejšie myšlienky, ktoré ich odôvodňujú.

Všetci prechádzame  v tomto čase skúškou – zatiaľ nevieme akou veľkou – akou širokou (pokiaľ ide o rozsah) a akou dlhou. Táto skúška sa týka každého z nás osobne, ale aj nás spolu ako spoločenstva. Ako Cirkev absolvujeme dôležitý test. Je to najprv test z viery a nádeje, a hneď potom z nich vyrastajúcej konkrétnej (a nie deklarovanej) lásky k blížnemu, solidarity a citlivosti na potreby ostatných. Naša viera nám predovšetkým hovorí, že Pán nás nenecháva samotných v chvíľach skúšky, choroby alebo utrpenia. Naopak, jeho prítomnosť a láska sú vždy zamerané „viac“ na tých slabších a utláčaných. PÁN JE BLÍZKO! PLNÝ LÁSKY A Milosrdenstva! Túto prítomnosť treba najprv správnym spôsobom uvidieť a rozpoznávať. Pán k nám neprichádza ako epidémia. Pandémia nie je tvárou Boha! JEHO TVÁROU JE LÁSKA – tiež tá, ktorá sa rodí v nás s novou silou vo chvíľach takýchto výziev: láska, solidarita, susedská pomoc, modlitba za seba navzájom. Boh nemá inú tvár než lásku a milosrdenstvo. Každý jeho ďalší portrét – bez ohľadu na to, kto ho maľuje – je karikatúrou… Je potrebné len to, aby sme sa chceli otvoriť Božej prítomnosti a Božiemu konaniu.

A to je ťažké v podmienkach, ktoré nám diktuje – opätovne: ani nie tak epidémia, ako láska k ľuďom, zodpovednosť za seba a ostatných. Táto zodpovednosť nám zakazuje väčšie zhromaždenia. Štátne orgány i tie cirkevné obmedzili počet účastníkov na 50 ľudí. Podriaďme sa týmto nariadeniam! Predovšetkým zostaňme doma – nech sa v tom čase naše domovy stanú najdôležitejšími a najaktívnejšími chrámami. Využívajme prenos sv. omší – osobne sa zaväzujem vysielať takýto prenos z mojej domácej kaplnky – každý deň, pokiaľ to bude potrebné. Doma môžeme tiež meditovať nad Pánovým utrpením, napr. modlitbou Krížovej cesty. Podriadenie sa týmto obmedzeniam môže každý z nás tiež chápať ako prijatie a nesenie vlastného kríža,  čo je rovnako dôležité, ako zbožné sústredenie sa na Ježišov kríž. Veď Pán Ježiš hovorí: „Kto che ísť za mnou, nech vezme SVOJ kríž a nasleduje ma.“

Prosím kňazov, nezvolávajte ľudí na žiadne väčšie slávenia – vrátane duchovných obnov alebo iných pôstnych praktík. Nechajte kostoly otvorené na celodennú súkromnú modlitbu (aj pred vystavenou Najsvätejšou sviatosťou). Buďte tiež pripravení – pri zachovaní všetkých bezpečnostných a hygienických opatrení – na individuálnu službu (vo sviatosti zmierenia  alebo rozdávaní sv. prijímania). Buďte k dispozícii VIAC ako obvykle. Dajte pozor i na seba, no zostaňte vo svojich chrámoch a vo farách (obmedzte akékoľvek cesty) a buďte pripravení slúžiť, najmä chorým a starším ľuďom. Umiestnite pri dverách kostolov dezinfekčné prostriedky a sami dajte príklad ich používania (pri príchode ako aj odchode z chrámu).

Evanjeliová citlivosť ma vedie prihovoriť sa tým z nás, ktorí sú najviac ohrození, najstarším osobám v našej cirkevnej komunite.

Drahí, milovaní seniori,

keď Vám píšem tieto slová, mám pred očami moju mamu a môjho otca. Mama má 84 rokov, otec 86. Píšem Vám, čo ja a môj brat lekár hovoríme našim rodičom: prosím vás, zostaňte doma. Nevystavujte nakazeniu vírusom seba ani iných, vrátane svojich najbližších. Nejde len o to, že „to nie je hriech“ nechodiť do kostola pri týchto okolnostiach (ako ohrozenie zdravia alebo života); ide o niečo oveľa dôležitejšie. Vaše zostávanie doma je prejavom starostlivosti a skutočnej lásky k ostatným. A zároveň k sebe. Môžete sa zúčastniť na svätej omši vďaka mnohým prenosom: televízia, rádio alebo internet (ak je to potrebné, vaši blízki alebo kňazi vám s tým ochotne pomôžu). Máte tiež právo požiadať kňaza (alebo iného vysluhovateľa), aby vám domov priniesol sväté prijímanie. Ale potom – tiež v mene lásky (k Bohu i  ľuďom) – vás žiadam, aby ste aj doma prijímali na ruku (vysluhovateľov ešte raz prosím: dodržiavajte všetky preventívne opatrenia a hygienu). Viem: boli ste vychovaní k veľkej úcte k Eucharistii. Sväté prijímanie „na ruku“ ju nijakým spôsobom neuráža! Pozrite sa na svoje ruky. Hovoria o vás toho veľa – je v nich vpísaný váš život, mnoho rokov práce a námahy, niekedy i choroby a slabosti. Vaše ruky sú čistou láskou. Pred prijatím Pána Ježiša ich môžete zložiť do kríža – ľavú ruku na pravú, chvíľu môžete žasnúť pri pohľade na Ježiša položeného vo vašich dlaniach, a potom Ho pravou rukou vložiť do svojich úst.

Kríž z dlaní – ako vysvetľovali tento znak cirkevní otcovia v prvých storočiach kresťanstva – je skutočným trónom pre Ježiša. Ježiš počas svojho života nevedel a nechcel poznať (!) iný trón ako Kríž. O tom predsa spievame v tomto pôstnom období: „Hľa, Boh kraľoval zo stromu.“ Teda ešte raz prosím, ohraničte svoje vychádzanie z domu na nevyhnutné minimum. Zdržte sa účasti sv. omše v kostole, požiadajte – ak  je to vaša túžba – o sväté prijímanie doma a prijímajte na ruku. Skutočná zbožnosť nielenže neprotirečí starostlivosti o  druhých, ale určite s ňou spolupracuje, motivuje ju a uschopňuje.

Samozrejme tieto slová o svätom prijímaní „na ruku“ adresujem všetkým veriacim. Rovnako tým, ktorí sa ZODPOVEDNÝM spôsobom rozhodnú navštíviť svätú omšu (slávenú len v malej skupine), ako aj tým, ktorí o to požiadajú jednotlivo. Všetci lekári zhodne tvrdia, že vírus sa prenáša primárne kvapôčkovou cestou, takže podávanie sv. prijímania do úst prináša so sebou veľmi vážne nebezpečenstvo infekcie. Naša zbožnosť nemôže iným spôsobovať ohrozenie, ani vyvolávať v nich strach počas obradu prijímania. Áno, potrebujeme hrdinstvo viery – ale  je to predovšetkým hrdinstvo lásky – a ona, rovnako ako Boh, najprv pozerá na slabých, na chorých a na tých, ktorí sa jednoducho boja. V mene tejto lásky sme pozvaní „zaprieť seba samých“ (Mt 16:24) – svoj duchovný komfort. O to viac preto, že hovoríme iba o čase pandémie – po ukončení hrozby sa každý z nás bude môcť vrátiť k forme prijímania Eucharistie, ktorá mu najviac vyhovuje – Cirkev  rešpektuje každú z nich a nerobí žiadnu záväznou.

Prosím kňazov, aby pri každej (!) svätej omši, bezprostredne pred obradom prijímania, prihovorili sa veriacim s vysvetlením dôležitosti prijímania Eucharistie na ruku, ale tiež jeho  správneho vykonania a predovšetkým ZMYSLU tohto gesta (aj formou uvedenou vyššie).

Pripomínam tiež ďalšie potrebné formy opatrnosti počas akýchkoľvek liturgických slávení, ako napríklad zdržanlivosť pri preukazovaní znaku pokoja alebo udržiavanie primeraných vzdialeností medzi účastníkmi.

Nakoniec žiadam všetkých, aby v sebe skutočne zahoreli  „predstavivosťou milosrdenstva“. Rozhliadnite sa okolo seba, dokonca aj v bezprostrednej blízkosti, či nie sú tam ľudia (najmä starší, osamelí a chorí, ľudia v karanténe), ktorí potrebujú konkrétnu pomoc ako nakupovanie, podávanie jedla, vybavovanie naliehavých úradných vecí. Ak majú zostať doma (a mali by to urobiť!), niekto musí zabezpečiť naplnenie ich najnaliehavejších potrieb. Toto je veľmi dôležitá oblasť činnosti pre nás duchovných, pre naše farské charitatívne skupiny, pre mimoriadnych rozdávateľov svätého prijímania, pre dobrovoľníkov.

Prosím, modlime sa spoločne k Pánovi, aby zastavil epidémiu. Modlime úprimne za jej obete a ich rodiny, za chorých a zdravotníckych pracovníkov, za všetkých, ktorí pomáhajú druhým. Modlime sa jeden za druhého.

Zo srdca všetkým žehnám.

Váš arcibiskup Grzegorz

zdroj https://deon.pl/kosciol/abp-grzegorz-rys-prosze-was-zostancie-w-domu,794439

Preklad: P. Peter Slobodník CSsR