V Košiciach bola 1. septembra blahorečená Anna Kolesárová z Vysokej nad Uhom.

Kardinál Giovanni Angelo Becciu, nový prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, na úvod svojej kázne pri slávnosti blahorečenia povedal: „V histórii Cirkvi nie je mladá Anna Kolesárová jediná, ktorá dosiahla úctu na oltári preto, lebo mučeníctvom bránila svoju čistotu. Spontánne nám myšlienky zaletia k Márii Goretti, svätorečenej pápežom Piom XII. v roku 1950. Aj ona bola obeťou slepej žiadostivosti muža. Už v prvých kresťanských časoch nachádzame dvanásťročnú svätú Agnesu, ktorá sa stala obrazom panny mučeníčky. Mohli by sme spomenúť mnohé rovesníčky blahoslavenej Anny, ako napríklad dvanásťročnú Albertinu Berkenbrock, zavraždenú 15. júna 1931 v Brazílii, alebo dievčatá z Talianska ako blahoslavenú Antoniu Mesina zo Sardínie, zavraždenú 17. mája 1935; blahoslavenú Pierinu Morosini z Bergama, zavraždenú v roku 1957, či Božiu služobnicu Santu Scorese z Bari, zavraždenú ako 23-ročnú. Mučeníctvo panenstva takto i naďalej svedčí o sile lásky Boha a lásky k Bohu, tej lásky, ktorá vždy prevyšuje zlobu človeka.“

V ten istý deň, 1. septembra 2018, začali svoje pôsobenie v litovskom meste Kaunas dvaja redemptoristi zo Slovenska – P. Peter Hertel, misionár milosrdenstva a P. Rastislav Dluhý, dlhoročný šéfredaktor vydavateľstva Slovo medzi nami a mediálny koordinátor provincie.

Je zaujímavé, že aj Litovci majú dievča s takmer rovnakým príbehom. Je Božou služobníčkou, ktorej proces blahorečenia na diecéznej úrovni (Kaunas) sa začal v roku 2000. Študentka Elena Spirgevičiūtė (22. 9. 1924 – 3.1. 1944) bola najstaršia z troch detí. Chodila na gymnázium sv. Kazimíra a počas školských rokov si viedla denník (od 2. 10. 1940 do 2. 6. 1942), v ktorom opisovala svoj každodenný život a vzťah s Bohom. Pochádzala z Kaunasu a chcela študovať medicínu na  univerzite Vytautas Magnus, kam teraz chodia p. Peter a P. Rastislav na litovčinu. Kvôli vojnovým pomerom univerzitu zatvorili, preto sa Elena rozhodla stať sa učiteľkou a študovala nemčinu a francúzštinu.  Zastrelili ju ruskí partizáni, lebo sa im odmietla oddať. Jeden zo štyroch vrahov,  Alfonsas Čeponis, bol dokonca vyhlásený za Hrdinu Sovietskeho zväzu post mortem. Štyria ozbrojenci vošli 3. januára 1944 do domu Spirgevičiusovcov tvrdiac, že sú policajti. Vynútili si jedlo a pili vodku, ktorú si priniesli. Partizáni začali najprv obťažovať Eleninu matku a znásilnili ju. Potom obťažovali a zastrelili Eleninu tetu a susedu Stasė Žukaitė. Elene hrozili, že jej urobia to isté, ak nebude spolupracovať a zastrelili ju v momente, keď sa prežehnala. Guľka tak prešla jej rukou a časťou hlavy pod pravým okom. Jej smrť pritiahla pozornosť verejnosti, na pohrebe sa zúčastnilo množstvo ľudí. Úmrtné oznámenie Eleny bolo zverejnené aj v kaunaskom denníku Ateitis.

Božia služobnica Elena

Druhým silným momentom pri sledovaní blahorečenia Anky Kolesárovej bolo podľa p. Rasťa a p. Petra modliť sa za pápeža, keď nový prefekt Kongregácie pre kauzy svätých počas blahorečenia vyzval ľudí modliť sa a stáť pri Svätom Otcovi v tejto náročnej dobe.

Mediálny tím Provincie Bratislava – Praha