Medzi USA a Mexikom, medzi židmi a moslimami a napokon aj medzi Tureckom a Sýriou, aj vinou Európskej únie vládne strach: využíva sa, aby sa zakryli krivdy a násilie a chránili sa ekonomické záujmy bohatých.

 „Bohatšie národy sú povinné, nakoľko je to možné, prijať cudzincov hľadajúcich bezpečnosť a prostriedky na živobytie, ktoré nemôžu nájsť vo svojej pôvodnej vlasti.“ (KKC 2241)

Keď 9. novembra 1989 padol múr, ktorý oddeľoval Západný Berlín od Východného Berlína, zdalo sa, že železnú oponu môžeme konečne zaradiť do svojich spomienok ako nočnú moru, ktorá už pominula.

Namiesto toho nám udalosti posledných rokov ukázali, že sme schopní postaviť ďalšie múry, aby sme za ne skryli svoje neprajnosti a krutosť. Je pozoruhodné, že stavba takýchto múrov je zdôvodňovaná ochranou spoločného dobra.

V našich dejinách sa objavujú nové múry. Počas svojej prezidentskej kampane Donald Trump svojim voličom sľúbil, že postaví múr, ktorý zabráni susedným Mexičanom ilegálne imigrovať do Spojených Štátov, slobodnej krajiny. Medzitým sa už symbolicky vztýčili iné múry. Prvý delí mesto Jeruzalem medzi moslimov a židov; druhý, vysoký tri metre a dlhý viac než 800 kilometrov, bráni v ceste do Turecka ľuďom, ktorí hľadajú útočište pred prebiehajúcimi masakrami v Sýrii.

Aj my sme zodpovední za tento druhý múr! Áno, dobre ste rozumeli. Pretože väčšia časť múru bola financovaná z peňazí Európskej Únie. Ba čo viac: nielenže znášame náklady, ale dokonca platíme tureckému režimu za to, aby mal vo svojich táboroch približne štyri milióny utečencov. Takto chceme uzavrieť východnú cestu, ktorá vedie cez Atény a Balkán do Európy.

Európska komisia verí, že tento múr umožní kontrolovať nekontrolovateľný tok utečencov z Ázie a aj miesta, ktoré limitujú odchody z afrického kontinentu. Hanbím sa povedať, že je to pravda a že sa tak stalo!

Poďme si to vysvetliť: Európa nemohla a nemôže uniesť obrovský prílev migrantov. Z ekonomických dôvodov a pre politickú stabilitu. Musíme sa však úprimne spýtať seba samých, či môže byť riešením problému sociálnej a ekonomickej nespravodlivosti postavenie múru bez toho, aby sme upadli do neľudskej amorálnosti.

Katechizmus Katolíckej Cirkvi učí, že „Bohatšie národy sú povinné, nakoľko je to možné, prijať cudzincov hľadajúcich bezpečnosť a prostriedky na živobytie, ktoré nemôžu nájsť vo svojej pôvodnej vlasti.“ V sociálnej náuke Cirkvi nám pápež pripomína, že prisťahovalectvo je vždy následkom nespravodlivosti páchanej v krajine pôvodu a že ako kresťania sme povolaní prevziať zodpovednosť za budovanie spravodlivejšieho sveta spolu s ostatnými ľuďmi.

Preto je potrebné nájsť riešenia, ktoré budú chrániť dôstojnosť žiadateľov o azyl, a rešpektovať princípy solidarity a subsidiarity. Toho sú schopní všetci ľudia s ohľadom na spoločné dobro.

Alfonso Amarante C.Ss.R.

Z Cammino con SAN GERARDO (máj 2018)

Zdroj: cssr.news

Preklad: Jana Badurová