11. novembra v Aule Pavla VI. sa pápež stretol s ľuďmi v núdzi a bez domova, ktorí prišli z rôznych kútov sveta. Na sviatok sv. Martina z Tours, ktorý sa často zobrazuje na koni, ako sa delí o svoj plášť so žobrákom, prišli do Večného mesta, aby si okrem duchovného programu vypočuli slová Petrovho nástupcu. Medzi účastníkmi bolo približne dvesto ľudí v núdzi zo Slovenska.

Pápež František si pozorne vypočul svedectvá a reagoval v spontánnom príhovore, ktorý predniesol v rodnej španielčine. Povzbudil prítomných, aby nezabudli snívať:

„Máme svoje túžby a svoje sny, ktoré sa snažíme realizovať malými krokmi. Túžba a sen: dve slová, ktoré nám môžu pomôcť… Pre mňa je muž alebo žena chudobný – odlišne chudobný ako ste vy – vtedy, keď stratí schopnosť snívať, stratí schopnosť boriť sa s utrpením. Neprestaňte snívať! Sen chudobného, toho, kto nemá strechu nad hlavou, aký bude? Neviem… ale snívajte. Napríklad sen, že raz prídete do Ríma: a ten sen sa stal teraz skutočnosťou. Snívajte, že svet sa zmení. A to je semienko, ktoré zarodí vo vašom srdci.“

Neskôr vyzdvihol schopnosť mnohých chudobných vnímať svet ako krásny napriek ťažkostiam:

„Život sa pre nás stáva krásnym, keď sme schopní ho tak vidieť aj v tých najhorších situáciách, ktoré vy prežívate. A to znamená dôstojnosť! To je to slovo, ktoré mi prišlo na um…Schopnosť nachádzať krásu aj v tých najsmutnejších a najbolestivejších veciach môžu mať jedine muž a žena, ktorí majú dôstojnosť! Chudobní, áno; zúbožení, nie! To je dôstojnosť! Tá istá dôstojnosť, ktorú mal Ježiš, ktorý sa narodil ako chudobný, ktorý žil ako chudobný; tá istá dôstojnosť, ktorú má evanjeliové Slovo.“

Ku koncu stretnutia pápež všetkým poďakoval, poprosil chudobných o odpustenie za kresťanov, ktorí od nich odvracajú svoju tvár. Nakoniec sa za všetkých pomodlil a prijal modlitbu od prítomných. (Min. 9:58 TV LUX záznam)

„Ďakujem vám za to, že ste ma prišli navštíviť; ďakujem tým, ktorí vydali svedectvá. A prosím vás o odpustenie, ak som sa vás niekedy dotkol svojimi slovami alebo ak som nepovedal niečo, čo som povedať mal. Prosím vás o odpustenie v mene kresťanov, ktorí čítajúc evanjelium v jeho centre nenachádzajú chudobu. Prosím vás o odpustenie za to, že kresťania mnohokrát odvracajú tvár pred chudobným človekom alebo pred situáciou poznačenou chudobou. Odpusťte!

Vaše odpustenie mužom a ženám Cirkvi, ktorí nechcú hľadieť alebo nechceli hľadieť, je pre nás požehnanou vodou (svätenou vodou očistenia); je pre nás očistením; znamená to pomôcť nám prinavrátiť sa k viere, že v srdci evanjelia leží chudoba ako veľké posolstvo a že my – katolíci, kresťania, všetci – musíme budovať Cirkev chudobnú a pre chudobných. A že všetci muži a ženy, akéhokoľvek náboženstva, musia v každom chudobnom vidieť posolstvo Boha, ktorý sa približuje a stáva sa chudobným, aby nás sprevádzal v živote. Nech vás Boh žehná, každého jedného z vás“.

Týmito slovami dnes pápež František ukončil svoj spontánny príhovor pri príležitosti Jubilea chudobných a ľudí v núdzi v Aule Pavla VI. Na záver sa za prítomných pomodlil a mnohých osobne pozdravil.

Celý príhovor nájdete TU.