Veľká noc: Služba a misia (Mérida)

Služba a misia sú dve slová, ktoré zaznievajú počas týchto veľkonočných dní v Méride, kde sa zišlo desať mladých ľudí z Granady, zo Seville, Madridu a zo Zaragozy spolu s pátrami Simonom a Miguelom a niekoľkými mladými členmi ich spoločenstva.

Počas slávenia obradov sme tak ako Ježiš slúžili iným, zvlášť tým, ku ktorým zvyčajne nechodíme, pričom nás oduševňovali modlitby a Ježišova prítomnosť, ktorú sme vnímali v každej drobnosti.

Služba je láska; je pokračovaním toho, čo urobil Ježiš pre nás.

Po obrade umývania nôh, ktoré sme slávili v psychiatrickej nemocnici, sme spolu s niekoľkými obyvateľmi dedinky Aljucén niesli na pleciach obraz Panny Márie a následne sme tieto momenty nanovo prežívali vo Farnosti Matky ustavičnej pomoci. Toto všetko bola misia.

Tieto dni nám umožnili menej myslieť na seba samých a viac pomáhať iným. Uvedomili sme si, čo je to pokora, čo znamená dať kožu (aj hlas) za iných a zabúdať pritom na svoj vlastný kríž, aby sme tak pomohli iným niesť ich kríže. To, čo sme zažili, sa nedá vyjadriť slovami.

Mar (zo Zaragozy)

Veľká noc: Kontemplatívny život (Astorga)

Počas týchto dní sme uvažovali o tom, čo znamená „kontemplatívny život“. Sloveso contemplar pochádza z latinčiny: predložka „cum“ vyjadruje spoločnosť alebo spoločnú činnosť a templum – posvätné miesto kultu. A toto dokonale vystihuje to, čo sme robili: pozerali sme sa a pozorne a spoločne sme pozorovali to, čo je vo svete okolo nás posvätné.

Trojdnie sme prežívali so spoločenstvom redemptoristiek, ktoré nás prijalo, ako aj s redemptoristami z mesta. Prostredníctvom diel Gaudího sme uvažovali o tom, ako Boh inšpiruje umenie, pretože vnímame, že len v spoločenstve s ním sme schopní tvoriť skutočné umelecké diela. V Centre „piatich rán“ sme si uvedomili, že bolesť a choroba nemusia byť vždy prekážkou šťastia. Spoznali sme život sestier redemptoristiek, ktoré majú kláštor v Astorge, a jeden páter benediktín nám zas porozprával, ako chápe kontemplatívny život ich rehoľa. Prešli sme jednu etapu svätojakubskej cesty a podobne ako mnohí ďalší pútnici sme pri päte železného kríža nechali svoje hriechy v podobe kameňov.

Spolu, ba aj s inými, sme zažili niečo veľmi hodnotné: spoznali sme rôzne formy života a kontemplovania toho, čo je okolo nás, pričom všetko vychádza zo spoločnej a jedinej viery v Boha, ktorý je dávajúcou sa Láskou.  Táto viera nás spája s osemdesiatročnými ženami, ktoré prežili celé desaťročia života v kláštore, spája nás s kňazmi, ktorí nás prijali vo svojom dome a prežívajú tieto dni s mladíckym nadšením, pričom sa starajú o chorých, o pútnikov, ktorí takisto potrebujú Božie odpustenie, a o mladých, ktorých zmýšľanie sa neraz veľmi líši od toho nášho… Jednoducho – o všetkých, ktorí sa v týchto dňoch dokážu zastaviť, zanechať každodenný zhon a pozerať sa na toho, ktorý sa na nás nikdy neprestáva pozerať, dal za nás svoj život a vstal z mŕtvych.

Paula Magdalena

Veľká noc: Začiatky vo viere (Madrid)

Od stredy Veľkého týždňa až do Nedele zmŕtvychvstania sa v La Tablade (v Madride) zišlo 104 mladých ľudí. Ich cieľom bolo prežiť Veľký týždeň vo viere. Prišli zo Seviily, Valencie, Zaragozy z rôznych častí Madridu, z Murcie, Malagy a z Jaénu. Bol to nádherný zážitok, ktorý mladým pomohol prehĺbiť svoju vieru a vzbudil v nich odhodlanie angažovať sa viac vo svojich spoločenstvách.

Victor Chacón CSsR

ZDROJ