Tlačová konferencia s Josephom Tobinom, novým arcibiskupom Newarku

Tlačová konferencia s kardinálom Josephom Tobinom

6. november 2016, katedrála Božského Srdca Ježišovho, Newark.

Pár hodín po oficiálnom zverejnení menovania kardinála Josepha Tobina za arcibiskupa arcidiecézy Newark v denníku Osservatore Romano, mal kardinál Tobin tlačovú konferenciu v katedrále v Newarku. Ponúkame preklad jeho príhovoru pre Cirkev a médiá.

Pekné predpoludnie. Ďakujem, že ste prišli na túto tlačovú konferenciu, ktorá je míľnikom v ďalšej fáze dlhých dejín arcidiecézy Newark. Pred dvoma týždňami som sa dozvedel, že mi pápež František zveruje pastoračnú službu tejto preslávenej arcidiecézy. Dva týždne pred touto správou som dostal ešte jednu. Zistil som, že Svätý Otec ma menoval do kolégia kardinálov. Nie som si istý, či je môj centrálny nervový systém pripravený na ďalšie správy. Prepáčte mi preto, ak sa občas zakoktám, alebo sa mi objaví tik na tvári.

Správa o novom menovaní pre arcidiecézu v Newarku vo mne vyvolala šok a smútok. Len nedávno to boli presne štyri roky mojej arcibiskupskej služby v Indianapolise. Hlboko som si zamiloval ľudí strednej a južnej časti štátu Indiana. Pomyslenie na to, že budem musieť opustiť úžasných kňazov, rehoľníkov a laikov tejto miestnej Cirkvi a tiež mnohých priateľov mnohých vierovyznaní a neveriacich priateľov, vo mne vzbudzuje nesmiernu bolesť.

Na druhej strane chápem, že Boh ma povolal, aby som žil svoj krst ako misionár učeník, teda ako ten, ktorého Ježiš povolal, aby bol s ním, a aby ho vyslal hlásať a uzdravovať. Toto povolanie ma viedlo k službe vo farnostiach v Detroite a Chicagu. Viedlo ma k službe redemptoristom – misionárom celého sveta. Potom ma viedlo slúžiť pápežovi Benediktovi XVI. v Rímskej kúrii a v posledných rokoch sa starať o postupný rast Cirkvi v arcidiecéze Indiana. Teraz prijímam toto menovanie do Newarku a chápem ho ako Božiu vôľu pre mňa. Božia milosť ma podporovala doposiaľ a verím, že mi dá všetko, čo budem potrebovať pre dobrú službu Božiemu ľudu v tejto skvelej arcidiecéze.

Keď som prišiel pred štyrmi rokmi do Indianapolisu, denne som sa hrozil tej otázky označovanej ako “V”. Ľudia sa ma pýtali: “Akú máš víziu pre arcidiecézu?” “Nemám žiadnu,” odpovedal som. To vyvolalo prekvapenie v mnohých tvárach. Vysvetlil som: “Momentálne ešte nemám víziu, ale s pomocou Ducha Svätého sa k nej dopracujeme.” Dnes nemám v úmysle predostrieť vám svoj plán, alebo premyslenú stratégiu. Bolo by to arogantné a hlúpe. Namiesto toho by som sa chcel podeliť so svojimi presvedčeniami ohľadom vízie. Poviem o princípoch, ktoré budú viesť moju službu, keď budem spolu s Božím ľudom tejto arcidiecézy rozlišovať, ktorou cestou sa treba vybrať.

Tri presvedčenia o vízii

Ježiš

Cesta vpred je vždy a musí byť odpoveďou. S láskou odpovedáme Bohu, ktorý nás prvý miloval. Boh vždy stojí pred ľudstvom ako Stvoriteľ, Vykupiteľ a oživujúci Duch. Najjasnejším znakom toho je Ježiš, ktorého k nám poslal Boh, “lebo tak veľmi miloval svet”. Takže kritérium, podľa ktorého chcem byť súdený, je to, či som slovami a skutkami viedol ľudí k hlbšej láske k Ježišovi, ktorý je milosrdnou tvárou Boha. Som predovšetkým presvedčený, že mam bdieť nad jednotou tejto arcidiecézy a povzbudzovať v láske všetkých na ceste k čoraz väčšiemu poznaniu, viere a láske ku Kristovi.

Poľná nemocnica

Mojim druhým presvedčením je, že Kristova láska sa prejavuje prostredníctvom jeho tela, Cirkvi. Pápež František pomohol katolíkom pochopiť, ako sa dnes máme pozerať na Kristovo telo. Použil obraz “poľnej nemocnice,” ktorá sa venuje uzdravovaniu rán ľudských sŕdc. Pri opise misie Cirkvi, pápež František načrtol úlohy arcidiecézy Newark: uzdravovať zranené srdcia, otvárať dvere, oslobodzovať (ľudí), vyhlasovať Božiu dobrotu a pravdu o tom, že Boh všetkým odpúšťa, že je našim Otcom a nežným Bohom, ktorý na nás vždy čaká…

Pokračovať v dvojnásobnom zázraku Turíc

Po tretie, verím, že Cirkev v každom veku stojí pred výzvou rozmnožiť dvojnásobný zázrak, ktorý sprevádzal jej narodenie. Prvý zázrak je dramatický: v deň Turíc počuli ľudia z rozličných krajín vo svojom jazyku radostnú zvesť ohlasovanú apoštolmi. Tento zázrak priniesol ohromnú odpoveď viery.

Druhý zázrak nie je až tak docenený, je však rovnako úžasne reálny. Nejestvuje dôkaz, že odpoveď viery zotrela bohatstvo kultúr. Parťania, Médi, Elámčania a všetky ostatné národy, ktorých jazyky je nesmierne ťažké sa naučiť, sa “neroztopili a nezmiešali” v nejakom nebeskom “kotlíku”. Prví kresťania objavili princíp jednoty a zároveň si zachovali bohatstvo svojich kultúr. Tento princíp nie je ničím iným ako Duch Svätý.

Ja som vyrastal v multikultúrnom prostredí juhozápadnej časti Detroitu. Trochu som závidel spolužiakom, ktorí po skončení školy doma rozprávali iným jazykom, jedli iné jedlo a mysleli iným spôsobom. Môj záväzok slúžiť Cirkvi ma priviedol k mnohým rokom života v odlišných kultúrach než bola tá moja rodinná írsko-americká. Teším sa preto, že môžem viesť diecézu, ktorá slávi každú nedeľu Eucharistiu v dvadsiatich jazykoch. Duch Svätý nám zaiste pomôže predĺžiť dvojitý zázrak Turíc.

Duch, v ktorom musíme pracovať

Okrem troch základných vecí, ktoré sú mojim presvedčením, by som rád spomenul tri vlastnosti, ktoré považujem za nevyhnutné pre arcidiecézu a ktoré sa budem snažiť podporovať. Prvou je radosť. Nemám na mysli povrchnú zábavu ale skôr “radosť, ktorú denne zakúšame uprostred každodenných vecí života ako odpoveď na milujúce pozvanie Boha Otca”, radosť, ktorú nám prisľúbil Ježiš, radosť, ktorá je ovocím Ducha Svätého. Druhou vlastnosťou je transparentnosť. Mojim zámerom je udržiavať pravidelnú a účinnú komunikáciu s ľuďmi arcidiecézy, s týmto mestom a týmto štátom. Chcem podporiť konanie, ktoré bude vyjadrením toho, že hlásame evanjelium nielen slovami, ale aj skutkami. Treťou vlastnosťou je sloboda. Vnímam nielen to, že ľudia dnes majú oprávnený záujem o zachovanie vzácnej slobody náboženstva, ktorá je našim národným dedičstvom, ale som ešte viac presvedčený a budem sa snažiť o to, aby katolíci boli slobodní od strachu. Keď budeme rásť v láske k Bohu a k blížnemu, táto láska vyženie všetok strach (1 Jn 4, 18).

Vďačnosť

Avšak najvzácnejšia vlastnosť, ktorou sa každý z nás môže prejaviť v skeptickom a cynickom svete je vďačnosť. Vďačnosť prijíma život a všetko, čo je s ním späté, dokonca aj časy utrpenia a smútku sú darom. Som vďačný:

•Moci evanjelia, ktoré prinieslo obdivuhodný rast Kristovej Cirkvi v tejto arcidiecéze a umožnila, aby arcidiecéza štedro prispela v minulosti a v týchto dňoch, americkej spoločnosti a celému svetu;

•pápežovi Františkovi za jeho vedenie Cirkvi a jeho príklad života, ktorý ma učí, ako byť biskupom;

•arcibiskupovi Johnovi Josephovi Myersovi, piatemu arcibiskupovi Newarku, za pätnásť rokov námahy pre dobro Cirkvi. Som veľmi vďačný za to, ako ma privítal.

•Mojej drahej arcidiecéze Indianapolis, jej kňazom, rehoľníkom a veriacim. Ďakujem za to, čo všetko sme mohli spolu urobiť, za vzájomnú lásku a úctu, za jednotu, z ktorej sa budeme aj ďalej tešiť účasťou na spoločenstve svätých a pri lámaní chleba.

Nádej do budúcna

Nikdy reč nekončím tak že poviem “a na záver”, keďže ktosi raz povedal, že “druhý dych” je to, čo nastáva, keď biskup povie “a na záver…” Rád by som skončil ešte jednou vecou, o ktorej som presvedčený. Verím, že nádej je charakteristicky kresťanská čnosť. Naozaj, pre Ježišových učeníkov je to sine qua non. Jeden z prvých učeníkov, apoštol Peter, nás napomína, aby sme boli “stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto nás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás” (1 Pt 2, 14). Rád by som vám ponúkol ešte jeden dôvod svojej nádeje. Pomôžem si slovami amerického katolíckeho spisovateľa menom Walker Percy. Vo svojej eseji “Mrzutý románopisec uvažuje o Cirkvi” ponúkol výstižný opis výziev, pred ktorými stojí Cirkev a jej služobníci. Pri výpočte týchto výziev Percy poukázal na udivujúco jednoduchý dôvod na nádej:

Ešte nikdy nebolo také priaznivé obdobie na rozsievanie semena a tiež na žatvu, o ktorej hovoril Pán. Je potrebný len posol dobrej zvesti, ktorý ju hovorí s takou autenticitou, že zvesť dokáže preniknúť aj tie najunavenejšie uši a oživiť aj jazyk, ktorý sa javí len ako otrepaná fráza.

Pozývam biskupov, kňazov, diakonov, rehoľníkov a veriacich arcidiecézy Newark, aby sa za mňa modlili, aby som sa vám vo svoje službe ohlasovania radostnej zvesti prihováral s takou autenticitou, že v mojich slovách rozpoznáte hlas Dobrého Pastiera.

Ďakujem za vašu pozornosť.

Zdroj

Príbuzné články:

Kardinál Tobin bol uvedený do úradu arcibiskupa Newarku

Správa z omše inštalácie a videorozhovor (2. časti) s kardinálom Tobinom v televízii News12

Kardinál Tobin o službe Cirkvi (text, video)

Arcibiskup Tobin bol kreovaný za kardinála

Vatikánsky rozhlas o menovaní Tobina za kardinála (anglicky)

Cirkev má byť protagonistom uzdravenia: kardinál Tobin

New York Times o Tobinovi /22. 12. 2016/

Joseph Tobin menovaný za arcibiskupa Newarku

Michael Brehl napísal list pri príležitosti vymenovania P. Tobina za kardinála