Koncom augusta minulého roka sme sa s Mickom Flemingom vydali zo Saskatoonu na cestu do Yellowknife, našej prvej zastávky v severozápadných teritóriách, pred nástupom do našej novej služby. Prvú noc sme strávili s našimi spolubratmi vo Villa Marguerite, druhú v hoteli High Level v Alberte a noc v duchovnom centre Trappers Lake pri Yellowknife – spolu sme prešli 2 000 km. Po niekoľkodňovom zoznámení sa s personálom diecézneho centra sme sa vydali do Behchoko, našej domovskej základne.

Predpokladali sme, že dvaja z nás budú žiť a slúžiť v Behchoko, 100 km severozápadne od Yellowknife (kedysi sa to volalo Rae-Edzo). Mali tam byť aj dve vonkajšie misie, na ktorých by sme slúžili – raz mesačne na nedeľnej svätej omši v osade zvanej Wekweeti (letovisko neďaleko diamantových baní Diavik) a vo Fort Providence, 200 km juhozápadne od Behchoko. Avšak… keď sme sem prišli, biskup nám povedal, že naozaj cíti, že Fort Providence potrebuje niekoho na mieste – tak som dostal túto prácu. Mick bol na mieste v Behchoku, kde pochovával – väčšinou obete COVID-19. Behchoko malo vysoký počet prípadov na covid a dlhší čas bolo uzavreté. Sú už istý čas bez COVID-19, takže život by sa tam mal čoskoro vrátiť do normálnejších koľají. Keď covidová kríza ustúpi, Mick začne chodiť do Wekweeti; my dvaja budeme chodiť do Wekweeti striedavo.

Fort Providence má približne 500 obyvateľov. Nachádza sa na diaľnici vedúcej z Alberty do Yellowknife, kde diaľnica križuje rieku Mackenzie. Je to jedna z najstarších misií na severe – založená v roku 1836. Hlavný kostol, ktorý kvôli vysokým nákladom na vykurovanie používame len v lete, bol postavený vedľa starej obytnej školy začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia. V kostole sa nachádza niekoľko krásnych olejomalieb – veľký obraz Panny Márie Božskej Prozreteľnosti nad oltárom a súbor maľovaných krížových ciest, ako aj dva veľké transparenty, ktoré zhotovili miestni umelci. Ako náš zimný kostol používame oveľa menšiu budovu. Je síce malá, ale bez problémov pojme súčasné nedeľné publikum – asi 15 ľudí.

Už nejaký čas tu nežil žiaden kňaz, takže ľudia sú radi, že majú opäť „svojho“ kňaza. Aj ja som rád, že som tu. Jediné, čomu sa treba prispôsobiť, je zvyknúť si na to, že som tak ďaleko od všetkého. Ale je tu aj akási kompenzácia. Rieka je priamo pred oknom mojej obývačky – nádherná, rýchlo tečúca rieka; a do mesta nám z času na čas prichádza zaujímavá divá zver. Pred niekoľkými týždňami sem prišlo stádo asi tucta lesných byvolov, aby pokosilo naše trávniky a zanechalo na nich pomerne veľké škody, a ďalšia skupina sa práve teraz potuluje mestom. Vo všeobecnosti sú to však pokojné tvory – pokiaľ sa k nim správate s trochou rešpektu.

Pred nedávnom sme začali s prípravou na prvé sväté prijímanie – miestnym zvykom je, že prvé sväté prijímanie sa koná na Štedrý večer. Vo Fort Providence zatiaľ nebol žiadny covid, takže bude pomerne ľahké pracovať v rámci obmedzení. Program vedie trojčlenný tím, ktorý vznikol ešte pred mojím príchodom. Dúfam, že to bude prvý krok k tomu, aby sa opäť rozbehla výučba náboženstva pre deti. Plán je, že títo mladí ľudia budú pomáhať aj pri stavaní betlehemu počas vianočnej omše a potom ich pozveme, aby od nového roka prišli na hodiny biblických príbehov: príbehy Starého zákona pre 1. až 3. ročník a Ježišove príbehy pre 4. až 6. ročník.

V novembri som si vyskúšal malý projekt. Kňazi, ktorí tu slúžili, dlhé roky zbierali pamätné kartičky zosnulých farníkov. Zozbieral som ich a pripevnil na stenu za oltárom nášho malého kostola.

Ľuďom sa táto myšlienka páčila. Minulú nedeľu som pozval ľudí, aby sa po omši prišli pozrieť bližšie. Nečakal som, že niektorí z nich si budú myslieť, že omša sa skončila pri prvých slovách záverečného hymnu – takmer som sa musel predierať von zo svätyne! Je to ďalší znak toho, ako veľmi si Deneovci vo všeobecnosti cenia svojich zosnulých.

Naša služba na oboch miestach sa práve začína. Myslite na nás, keď budete pracovať na svojich vlastných poliach Pánovho diela.

Autor: P. Bill Bernard CSsR

Úprava a preklad: mediálny tím redemptoristov

Zdroj: cssr.news