Erbilský arcibiskup Bashar Warda sa pre katolícky web Crux vyjadril, že kým špeciálne výhody Trumpovho nového nariadenia pre utečencov platia pre všetky obete ISIS a nielen pre kresťanov, je to pomocou, a že kresťania „oslavovali, keď zvíťazil Trump“ v nádeji, že to bude znamenať koniec americkej nevšímavosti. (Arcibiskup Bashar  Warda je chaldejský katolícky arcibiskup v irackom Erbile a dlhý čas bol hlasom kresťanov na Blízkom východe. Nedávno sa z Erbilu vyjadril pre Crux o kontroverznom nariadení prezidenta Trumpa o utečencoch, vrátane myšlienky zvýhodniť kresťanov a iné minority, ktoré boli obeťami genocídy ISIS.)

Keď bolo vydané spomínané nariadenie, bola zrušená vaša nadchádzajúca cesta do Spojených štátov. Čo sa stalo?

Hlavným cieľom návštevy bolo zasadanie kongresu, ktoré sa odložilo. Dúfam, že prídem už čoskoro a budem svedčiť v prospech kresťanov v Iraku.

Súhlasíte s tým, že obavy o bezpečnosť ospravedlňujú novú americkú utečeneckú taktiku?

Netuším, čo prezident vie o bezpečnostných rizikách, ktoré sa viažu na „obávané krajiny“ a o utečencoch z týchto krajín.

Ja viem dve veci.

Po prvé, je strašné žiť s terorizmom. Moja krajina žije s terorizmom denne. A ak chcú mať Spojené štáty dôkladný proces preverovania, rozumiem tomu a oceňujem to. Niektorí ľudia rýchlo zabudli na to, že aj Európa sa snažila spomaliť prílev utečencov. EU sa snažila zadržať utečencov v Turecku, a platila Turecku za to, aby si ich tam nechalo. Pochopiteľne, v časoch terorizmu sa ľudia zaujímajú o to, kto vstupuje do ich krajiny.

Po druhé, katolícka Cirkev je principiálne na strane imigrantov, bez ohľadu na ich vieru alebo pôvod. To je podstatnou časťou toho, kto sme. Takže toto je komplikovaná doba v krutom svete. Tou pravou otázkou je, čo je povinnosťou ľudského spoločenstva, nielen Ameriky, vo vzťahu k nevinným obetiam tohto násilia. Ako Cirkev, obzvlášť tu v Iraku, sme pastiermi všetkých nevinných – tých, ktorí emigrujú, aj tých, ktorí ostávajú.

Obávam sa, že celá táto mediálna diskusia o migračnej otázke sa zameria len na tých, ktorí sa dali na cestu, a zabudne na tých, ktorí sa doposiaľ pokúšajú žiť a prežiť v ich zákonitej vlasti.

Je tu ešte jedna vec: kresťania a iné minority boli doteraz americkou vládou väčšinou ignorované, takže aj keby tento krok začal kostrbato a žiadal si vysvetlenie, my v Iraku oceňujeme, že americká vláda chápe, že sme tu a chce pomôcť tunajším menšinám, ktoré toho tak veľa vytrpeli.

Myslíte, že toto nariadenie skomplikuje život kresťanom z Iraku?

Už sa mi stalo, že ma niekto citoval ohľadne tejto otázky v inom článku, a môj výrok bol vytrhnutý z kontextu. Takže ma nechajte to vysvetliť.

Samozrejme, že v istých konkrétnych prípadoch v krátkodobom horizonte by to mohlo zmeniť plány tých, ktorí už boli v procese imigrácie alebo cestovali. Ale mám pochopenie pre to, že niektorým z našich rodín s novými prisťahovaleckými vízami dovolili cestovať až tento týždeň.

Pokiaľ toto bude chápané ako čosi dostupné pre všetky menšiny v Iraku a nielen pre kresťanov, nemyslím si, že by to skomplikovalo život nám, irackým kresťanom. Samozrejme, nakoniec to uľahčí život tým z našej komunity, ktorí sa chcú presťahovať na Západ. A hoci dúfam, že väčšina našich ľudí zostane, musím rešpektovať ich vlastné rozhodnutie, predovšetkým po tom všetkom, čo pretrpeli.

Čo si myslíte o protestoch proti imigračnému nariadeniu prezidenta Trumpa?

Zdá sa, že každý, vrátane vlády, súhlasí s tým, že malo byť zavedené s väčšou jasnosťou. Bolo mnoho zmätku okolo toho, čo toto nariadenie znamená a mnohí boli z toho veľmi rozrušení.

Z môjho pohľadu z Iraku nerozumiem, prečo títo ľudia nevyšli do ulíc, keď prišiel ISIS zabíjať kresťanov a jezídov a iné menšiny. Neprotestovali vtedy, keď desiatky tisíc vysťahovaných kresťanov, o ktorých sa moja arcidiecéza starala už od roku 2004, nedostali žiadnu finančnú podporu od vlády USA alebo od OSN. Neboli žiadne protesty, keď sýrskych kresťanov vpúšťali len v množstve, ktoré je dvadsať krát menšie než percento ich populácie v Sýrii.

Nerozumiem, prečo sa niektorí Američania teraz hnevajú na to, že mnohé menšiny, ktoré čelili hroznej genocíde, konečne nejakým spôsobom získajú istý stupeň priority.

Tiež by som povedal toto: všetci tí, ktorí kričia, že toto je „zákaz moslimov“ – hlavne teraz, keď sa ukázalo, že nie je – by mali jasne vedieť, že keď to robia, jasne ubližujú nám kresťanom a vystavujú nás väčšiemu nebezpečenstvu. Nariadenie prezidenta jasne ovplyvnilo tak isto kresťanov, jezídov a iných, ako aj moslimov.

Tu v Iraku si my kresťania nemôžeme dovoliť vyslovovať slová tak ľahkomyseľne, ako to môžu robiť médiá na západe. Poprosil by som pracovníkov médií, ktorí využívajú každú záležitosť na vyvolanie rozdelenia, aby nad týmto pouvažovali. Pre médiá znamenajú tieto situácie otázku prestíže, ale pre nás je to nebezpečenstvo reálne.

Väčšina Američanov nemá ani potuchy, aké by to bolo, žiť ako jezídi alebo kresťania, či iná menšina, ktorú napadol ISIS. Naši ľudia mali možnosť utiecť, konvertovať alebo byť zabití, a mnohí boli zabití tými najneľudskejšími spôsobmi, aké si môžeme predstaviť. Ale vtedy sa nekonali žiadne z týchto protestov proti náboženskej diskriminácii, ktorú vykonáva ISIS.

Naši ľudia prišli o všetko kvôli svojej viere – útočili na nich kvôli ich viere, tak isto ako na jezídov a ďalších. Teraz títo protestujúci vravia, že na náboženstve by vôbec nemalo záležať, napriek tomu, že niekto bol prenasledovaný pre svoju vieru, napriek tomu, že prenasledovanie na základe vierovyznania je jedným z oprávnení získať status utečenca podľa dohovoru OSN o utečencoch.

Z tohto pohľadu musím povedať, že je to naozaj nepochopiteľné.

Je to presne táto argumentácia, že vierovyznanie by vôbec nemalo byť faktorom v americkej politike, ktorá spôsobila, že kresťania a iné minority boli prehliadané programami podpory USA a OSN. Sme príliš malí na to, aby na nás záležalo, naše komunity miznú kvôli neustálemu prenasledovaniu a roky sa o to americká vláda nezaujímala. Teraz, keď nám niekto chce pomôcť, tu máme protestujúcich, ktorí nám tvrdia, že náboženské dôvody nesmú byť podkladom na získanie statusu utečenca. Napriek tomu, že dohovor OSN a americké zákony vravia, že prenasledovanie na základe vierovyznania je hlavnou príčinou udelenia tohto statusu, a napriek tomu, že ISIS  útočilo na ľudí predovšetkým na základe vierovyznania.

Netvrdím, že niektorá skupina by mala mať prednostné právo, pokiaľ ide o to, aby bol niekto v USA uznaný za utečenca. Takáto stratégia by nebola správna, a bola by v jasnom protiklade s našou katolíckou vierou a učením. A ako tomu rozumiem, takáto tá stratégia nie je.

No pre mňa je veľmi ťažké pochopiť, prečo si pohodlní ľudia na západe myslia, že tí, čo sa snažia prežiť genocídu a ktorých komunitám krajne hrozí úplný zánik, by nemohli dostať istú špeciálnu pozornosť. Sme staroveké národy na pokraji zániku kvôli oddanosti našej viere. Bude za nás niekto protestovať?

Myslíš si, že tvoji ľudia využijú toto prednostné postavenie?

Samozrejme, ja si neprajem, aby moji ľudia opúšťali Irak, pretože dúfam, že naša komunita ostane a bude sa jej dariť v jej vlasti a bude prispievať k pluralite krajiny, ktorú kresťania už takmer dvetisíc rokov volajú svojím domovom. Myslím si, že reálna prítomnosť kresťanov je rozhodujúca pre akýkoľvek budúci mier a tunajšie snahy o zmierenie.

To ale neznamená, že neoceňujem úsilie a gestá, ktoré americká vláda robí tým, že uprednostňuje našich najzraniteľnejších ľudí. Nezabudnite, že aktuálne máme tisícky irackých kresťanov, obetí ISIS, uväznených v iných krajinách Blízkeho východu, ktorí sa snažia dostať sa do bezpečia a ktorí neexistujú dokonca ani pre OSN, pretože to sa bojí založiť oficiálne utečenecké tábory. Toto je skutočný problém.

Z tých, ktorí sú ešte tu, úprimne dúfam, že väčšina našich ľudí nebude hľadať útočište mimo Iraku, ale pokiaľ veria, že toto je jediný spôsob ako si zachovať život, nemôžem im v tom brániť. Bieda a beznádej, zvlášť medzi vysťahovanými ľuďmi, sú neslýchané. Títo ľudia stratili na zemi všetko kvôli svojej viere v Ježiša Krista. Je to tak jednoduché.

Udržali si svoju vieru, ale všetko ostatné im bolo vzaté. Všetko.

Akú zmenu by ste radi videli v novom prezidentskom nariadení?

Musíme dobre rozumieť a chápať, čo to znamená. Je jasné, že bol ohľadne tohto zmätok, a to nie je dobré pre nikoho, vrátane vlády. Ako poznamenali aj iné kresťanské vedúce osobnosti, nie je dobré, ak si ľudia myslia, že zvýhodňovaní sú len kresťania. To by nás mohlo spraviť terčom, ale nepochybne vieme, že toto nariadenie nie je takýmto prípadom.

Toto prioritné postavenie bolo vyhlásené pre všetky náboženské minority mojej krajiny. Zahŕňa jezídov a mandejcov tak, ako aj kresťanov. Malo by zahŕňať aj židov, ale Irak už pred desaťročiami  vyhnal takmer celú svoju židovskú komunitu.

V Sýrii sú menšinou aj šítski moslimovia, a tí boli tiež terčom ISIS. Takže toto nie je len o kresťanoch. No doteraz sa páchali mnohé krivdy na kresťanoch a iných menšinách, predovšetkým tí zo Sýrie mali dlho zakázaný vstup do Spojených štátov od roku 2011.

Som šťastný, že americký prezident si konečne uvedomil, že existujú kresťania – a iné minoritné skupiny – ktoré potrebujú pomoc. Toto je dôležitý krok vpred a veľa znamená pre tunajších vysťahovaných ľudí. Doteraz sme sa cítili, akoby na nás Spojené štáty zabúdali.

Čo vaši ľudia potrebujú od americkej vlády najviac?

Irackí kresťania práve teraz naliehavo potrebujú humanitárnu pomoc od americkej vlády. A tú pomoc potrebujeme spôsobom, aby bolo zaistené, že sa k nám skutočne aj dostane, a nebude pohltená ani presmerovaná do daných pomocných štruktúr.

Moja arcidiecéza hostí najväčšiu skupinu vysťahovaných kresťanov v našej krajine, a už od roku 2014 sme od vlády Spojených štátov ani od OSN nedostali žiadne peniaze. O všetkých týchto vysídlených ľudí sa staráme my sami, z prostriedkov, ktoré sme zohnali na vlastnú päsť, takmer všetky išli z kresťanských charitatívnych organizácií. Hovoríme tu o ubytovaní, strave, medicíne a vzdelaní. Všetko toto sme poskytovali a robíme tak aj naďalej.

Tiež by som povedal, že sa nestaráme len o kresťanských IDP (IDP = internally displaced person – človek, ktorý musel ujsť zo svojho domova, ale zostáva vo svojej krajine, pozn. prekl.). Do našich programov sme zahrnuli mnohé jezídske rodiny a naše lekárske kliniky slúžia mnohým moslimským IDP pacientom. O tri mesiace sa nám minú peniaze na mnohé z týchto programov. Na lieky máme rezervu už len na dva mesiace, a služby poskytujeme mnohým tisícom IDP – kresťanom, moslimom a jezídom. Náš malý tím tvrdo pracuje vo dne v noci, aby zabezpečil tieto prostriedky. No už to robíme takmer tri roky a mnohí z našich darcov už narážajú na svoje limity.

Zatiaľ čo Spojené štáty boli vo všeobecnosti štedré k snahám o humanitárnu pomoc v Iraku, takmer nič z toho sa nedostalo kresťanom. Niektorí nám povedali, že nám nemôžu dať peniaze, pretože sme Cirkev. Poviem k tomu dve veci.

Po prvé, členovia amerického kongresu nás upozornili, že zákony USA nezakazujú kresťanským organizáciám prijímať humanitárne peňažné prostriedky. Zakazujú ich len využívať na obracanie druhých na vieru. Ako som už uviedol, slúžime predsa už jezídom a moslimom a zaobchádzame s nimi dôstojne a s rešpektom voči tomu, kým sú. A ako katolíci vždy rešpektujeme všetky vierovyznania.

Po druhé, myslím si, že pomoc pre IDP sme poskytovali spôsobom, ktorý je oveľa účinnejší a efektívnejší než pri týchto „oficiálnych“ charitatívnych organizáciách. My a naši ľudia sme členmi Cirkvi, misionári a dobrovoľníci, ktorí robia svoju prácu preto, že pre ňu cítia povolanie. No za čias predošlej vlády Američania a Spojené Národy uviedli do platnosti prísny predpis, ktorý odstavil Cirkev od prijímania pomoci, vďaka ktorej by sme sa mohli starať o našich IDP. Zakázali tiež podporu priamo našim IDP, pretože z pohľadu OSN sa už o nich staráme my, Cirkev.

Predstavte si tú frustráciu, ktorú sme prežívali! A nikto sa nad tým nepohoršoval. Irackí kresťania oslavovali, keď zvíťazil Trump, pretože mali nádej, že Amerika im konečne pomôže po rokoch nevšímavosti vašej vlády.

Prečo je to tak, že len Američania používajú zákaz náboženskej diskriminácie na to, aby zabránili pomoci menšinám, ktoré prežili genocídu, alebo na to, aby im zabránili dostať akýkoľvek druh prednostnej podpory, ktorú potrebujú ich komunity? Nerozumieme tomu.

Okrem toho, pretože ešte stále sú bez domova a budú bez domova ešte mnoho mesiacov, možno roky, naši ľudia potrebujú pomoc, aby prežili. Pretože ich domovy boli často zničené ISIS, nutne potrebujú finančnú pomoc USA, aby ich mohli znova postaviť. Potrebujú zmysluplné bezpečnostné záruky, pretože ich bezpečnostná situácia je veľmi komplikovaná. A potrebujú od americkej vlády, aby trvala na tých istých právach pre náboženské menšiny, aké majú ostatní irackí občania, pretože v súčasnosti rovnaké práva nemáme.

Aký je zatiaľ váš dojem z prezidenta Trumpa?

Nie som politik, takže sa nemôžem vyjadriť súhlasne ako politik, ale čo sa týka problémov, ktoré sa priamo týkajú mojich ľudí, môžem povedať, že ma teší, že sa americký prezident zameriava na biedne položenie malých náboženských komunít – vrátane kresťanov – v Iraku. Mnohými spôsobmi nám to dáva do budúcnosti novú nádej, že nie sme sami a opustení Západom aj Spojenými štátmi, čo tu až doteraz vládlo ako všeobecné presvedčenie.

Zdroj: TU