(Pápež František schválil promulgáciu dekrétu o hrdinských čnostiach misionára redemptoristu Bernarda Łubieńskeho (1846-1933), kňaza provincie Varšava.)

Bernard Łubieński sa narodil 9. decembra 1846 v Guzówe neďaleko Varšavy ako druhý z dvanástich synov šľachticov Tomasza and Adelajdy Łempických. Bol pokrstený 15. decembra, už v mladosti prejavil túžbu po kňazstve. V roku 1858 odišiel študovať do Anglicka. Vďaka dobrému vplyvu študijného prostredia fakulty Sv. Cuthberta v Ushaw prijal tonzúru v roku 1862.

7. septembra 1864 vstúpil do Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa. 7. mája 1866 zložil rehoľné sľuby a 29. decembra 1870 bol v Aachene (v Nemecku) vysvätený za kňaza. V Anglicku ostal jedenásť rokov, pôsobil ako misionár a pomáhal provinciálovi ako sekretár.

V roku 1883 sa vrátil naspäť do Poľska, aby pomohol znovuzaložiť Kongregáciu v tejto krajine. Prvé domy, ktoré založil – v Mosciske, v Krakove a vo Varšave – sa okamžite stali strediskami jeho intenzívnej apoštolskej činnosti. Počas pätnástich rokov bol rektorom domu v Mosciske a zároveň sa staral o formáciu mladých misionárov, ktorí boli v „druhom noviciáte“ prípravy na ľudové misie.

Napriek ťažkému ochrnutiu nôh, ktoré ho postihlo v roku 1885, pokračoval vo svojej intenzívnej apoštolskej činnosti. Počas svojho kňazského života kázal na viac než tisícich misiách a obnovách určených pre rôzne skupiny ľudí. Ohlasujúc Božie slovo precestoval celé Poľsko, išiel do Nemecka, Ukrajiny, Ruska a Fínska. Vytrvalo sa usiloval o jednotu pravoslávnej a rímskej cirkvi, kvôli čomu bol navrhnutý do Ruska za mahiľovského biskupa.

Je autorom početných kníh a náboženských článkov. Ako šíriteľ mariánskeho kultu napísal príbeh o ikone Matky ustavičnej pomoci a tiež z Ríma priniesol viac než sedemdesiat kópií ikony na uctievanie do kostolov.

Do jeho horlivej apoštolskej činnosti ho poháňala pevná viera a láska k blížnemu, ktoré zdokonaľoval jeho vzťah s Bohom. Neustálou a starostlivou prácou na svojom charaktere si prehĺbil svoju pokoru a poslušnosť. Ľudia, ktorí sa spoliehali na jeho duchovné vedenie, si vážili tieto jeho vlastnosti.

Vyčerpaný svojou apoštolskou činnosťou a telesným postihnutím pokojne zomrel 10. septembra 1933 vo Varšave, kde odpočívajú jeho pozostatky v kostole sv. Klementa.

Antonio Marrazzo

Zdroj: cssr.news

Preklad: Jana Badurová