Pápež František schválil dekrét o zázraku, ktorý sa stal na príhovor ctihodnej Božej služobnice Maríe de la Concepción (Conchity) Barrecheguren García (1905 – 1927), dcéry redemptoristu P. Francisca Barrechegurena.

Conchitina tichá povesť svätosti sa rozšírila krátko po jej smrti 13. mája 1927 s neobyčajnou prudkosťou a pretrváva dodnes nielen v Španielsku, ale aj v rôznych európskych mestách a štátoch amerického kontinentu, Afriky a Ázie.

Proces kanonizácie, ktorý sponzorovala arcidiecéza Granada a o ktorý sa starali misionári redemptoristi z madridskej provincie, sa začal 21. septembra 1938 a skončil sa v diecéznej fáze 7. novembra 1945. Na žiadosť Kongregácie pre kauzy svätých sa v roku 1979 uskutočnilo dodatočné vyšetrovanie, ktoré spolu s riadnym diecéznym procesom získalo v roku 1992 dekrét o právnej platnosti.

23. decembra 1994 so súhlasom arcibiskupa Granady prevzala Kongregácia najsvätejšieho Vykupiteľa výhradný patronát nad kauzou a zverila ju do starostlivosti generálnej postulatúry. Pápež František ju po predložení dokumentu Positio o jej živote a cnostiach v roku 2002 vyhlásil 5. mája 2020 spolu s jej otcom Františkom za ctihodnú.

Medzitým sa v diecéze Orihuela-Alicante od 18. mája 2016 do 31. marca 2017 konalo diecézne vyšetrovanie údajného zázraku, ku ktorému došlo na príhovor ctihodnej v roku 2014: 16-mesačné dievčatko bolo uzdraveném zo syndrómu toxického šoku s multiorgánovým poškodením spôsobeným streptokokom skupiny A.

Po vydaní dekrétu o právnej platnosti procesných úkonov a vypracovaní stanoviska k zázraku sa lekárska konzultácia (20. mája 2021), kongres teológov (21. októbra 2021) a ordinár kardinálov a biskupov (26. apríla 2022), ktoré sa zišli na Kongregácii pre kauzy svätých, jednomyseľne vyjadrili k zázraku kladne.

Životopisný profil
MARIA de la CONCEZIONE BARRECHEGUREN GARCIA (CONCHITA)
(1905-1927)

Maria de la Concepción (Conchita) Barrecheguren sa narodila 27. novembra 1905 v Granade ctihodnému Franciscovi Barrechegurenovi Montagutovi a Conche Garcíi Calvo, ktorí pochádzali zo zámožných rodín a boli plní veľkej viery a pevných morálnych zásad. Novorodeniatko bolo pokrstené vo farnosti Sacrario v Granade 8. decembra 1905 s menom Maria de la Concepción del Perpetuo Socorro, Francesca de Paola, Eloisa, Primitiva de la Santissima Trinidad, hoci ju vždy familiárne volali „Conchita“.

Conchita od detstva javila známky zlého zdravotného stavu. Keď mala niečo vyše roka a pol, vážne ochorela na akútnu enterokolitídu, a to tak, že sa obávali o jej život. Dievčatko sa zázračne uzdravilo a jej rodičia pripísali nečakané uzdravenie príhovoru Panny Márie Lurdskej. Vzhľadom na jej chatrný zdravotný stav sa rodičia na návrh lekárov rozhodli, že ju nenechajú navštevovať žiadnu školu v meste a sami sa stanú jej vychovávateľmi. O jej výchovu sa staral najmä otec, ktorému pomáhali dvaja učitelia, a poskytol jej primeranú katechetickú prípravu na sviatosť birmovania, ktorú prijala 3. mája 1912, a na prvé sväté prijímanie, ktoré prijala 25. decembra 1912 na polnočnej omši.

Okrem štúdia a domácich prác s matkou sa niekoľko hodín modlila v domácom oratóriu, modlila sa ruženec a učila domáce služobníčky katechizmus, okrem toho chodila s otcom na prechádzky a vykonávala s ním pobožnosti.

Od útleho veku Conchita vstúpila do arcibratstva Panny Márie Matky ustavičnej pomoci a pocítila volanie k rehoľnému životu, túžila sa stať karmelitánkou. Choroba jej však zabránila v uskutočnení jej túžby. Vo veku desiatich rokov prežila hlbokú náboženskú krízu kvôli škrupulám, ktorú sa však podarilo vyriešiť asi o dva roky vďaka múdremu zásahu jej nového spovedníka, redemptoristu pátra Ruiza Abada. V roku 1917 jej diagnostikovali zápal čriev, ktorý jej spôsoboval silné bolesti a nútil ju držať prísnu diétu.

Navyše v roku 1924 jej matka trpela vážnou duševnou nerovnováhou, a to až do takej miery, že bola hospitalizovaná v sanatóriu La Purissima v Granade s absolútnym zákazom návštev. Conchita a jej otec hrdinsky čelili tejto novej bolesti, podporovaní neustálou modlitbou a dôverou v Boha.

Napriek zlému zdravotnému stavu Conchita podnikla niekoľko ciest a pútí, z ktorých si robila poznámky a písala kroniky. V auguste 1926, po púti do Lisieux k hrobu svätej Terézie od Dieťaťa Ježiša, ochorela na tuberkulózu, pre ktorú lekári odporučili jej rodičom, aby sa presťahovali do Carmine di San Valentino, neďaleko lesov Alhambry, v nádeji, že zastavia zhoršovanie choroby. Žiaľ, tento krok nepriniesol očakávané zlepšenie a Conchita zomrela ráno 13. mája 1927 vo veku len 22 rokov.

Pochovaná bola v rodinnej kaplnke na cintoríne v Granade a 13. mája 1978 boli jej telesné pozostatky prenesené do oratória dnešného Karmelu de Conchita (Alhambra). Od 29. novembra 2007 odpočívajú v redemptoristickom kostole Panny Márie ustavičnej pomoci v Granade vedľa pozostatkov jej otca, ctihodného Francisca Barrechegurena Montaguta.

Otec Conchity, ctihodný Francisco sa narodil v Léride v roku 1881 do bohatej rodiny. Keď mal iba 11 mesiacov, jeho otec zomrel. Po smrti svojich sestier a nakoniec aj matky v roku 1885 zostal sám, a pretože nemal v Katalánsku žiadnych príbuzných, odišiel žiť do Granady k jeho strýkom a tetám, ktorí sa s láskavou starostlivosťou ujali jeho výchovy. V roku 1897 ukončil jezuitskú strednú školu v Malage a nastúpil do textilnej fabriky svojho strýka, kde pracoval na pozícii riaditeľa. V roku 1904 sa oženil a o rok nato sa páru narodila jediná dcéra Maria Concepción, doma nazývaná Conchita. Francesco viedol jej vzdelávanie a prípravu na prvú spoveď, prvé sväté prijímanie a birmovku. Rovnako pozornú a starostlivú lásku prejavoval aj svojej manželke, ktorej sa v súvislosti s chorobou a smrťou ich dcéry v roku 1927 začalo zhoršovať psychické zdravie. Po smrti svojej ženy Francesco venoval svoj čas modlitbe a charitatívnej práci.

V roku 1945 po porade s istým jezuitom, ktorý bol jeho duchovným vodcom, s viacerými redemptoristami a zvlášť so svojím priateľom, arcibiskupom Sevilly, sa rozhodol vstúpiť do Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa. V roku 1947 vo veku 66 rokov zložil rehoľné sľuby a o dva roky v Madride prijal sviatosť kňazstva. Osem rokov jeho kňazského pôsobenia bolo charakteristických jeho apoštolskou vernosťou a trpezlivým prijímaním rytmu rehoľného života. Významnou bola najmä jeho pastoračná starostlivosť o chorých. Zomrel v roku 1957 v dome redemptoristov v Granade. V roku 1996 boli jeho telesné pozostatky prenesené do kostola Matky ustavičnej pomoci v Granade k pozostatkom jeho dcéry, ctihodnej Conchity.

P. Antonio Marrazzo CSsR, www.cssr.news

Preklad: mediálny tím redemptoristov

Súvisiace články:

Pápež František uznal hrdinskosť čností redemptoristu a jeho dcéry

Božia služobníčka Conchita Barrechegurenová – dcéra redemptoristu, tiež Božieho služobníka