DomovNovinkyRedemptoristi vo sveteBenedikt XVI.: Modlitba ako prostriedok spásy

Benedikt XVI.: Modlitba ako prostriedok spásy

Po mesačnej prestávke sa dnes znova začali generálne audiencie so Svätým Otcom. V pápežskom letnom sídle v Castel Gandolfe, sa tak o pol jedenástej dopoludnia Benedikt XVI. prihovoril pútnikom zhromaždeným na nádvorí paláca. Prinášame vám plné znenie katechézy Benedikta XVI., v ktorej naviazal na cyklus venovaný modlitbe:

Drahí bratia a sestry,

na dnešný deň pripadá liturgická spomienka sv. Alfonza Máriu de’ Liguori, biskupa a učiteľa Cirkvi, zakladateľa Kongregácie Najsvätejšieho Spasiteľa, redemptoristov, patróna študentov morálnej teológie a spovedníkov. Sv. Alfonz je jedným z najpopulárnejších svätcov osemnásteho storočia kvôli svojmu jednoduchému a bezprostrednému štýlu i kvôli svojej náuke o sviatosti zmierenia. V období silného rigorizmu, ktorý bol ovocím jansenistického vplyvu, odporúča spovedníkom, aby túto sviatosť vysluhovali ako prejav radostného objatia Boha Otca, ktorý vo svojom nekonečnom milosrdenstve neúnavne prijíma kajúceho syna.
Dnešná spomienka nám ponúka príležitosť zastaviť sa pri náuke sv. Alfonza o modlitbe, ktorá je nemenej vzácna a plná duchovnej inšpirácie. V roku 1759 vychádza jeho traktát Modlitba – veľký prostriedok spásy, ktorý on sám považoval za najdôležitejší zo všetkých svojich spisov. Modlitbu v ňom opisuje ako „nevyhnutný a istý prostriedok na dosiahnutie spásy a všetkých milostí, ktoré potrebujeme, aby sme ju získali“ (Úvod). V tejto fráze je zosyntetizovaný alfonziánsky spôsob chápania modlitby.

Predovšetkým, hovoriac o tomto jednom z prostriedkov, nás pozýva pripomenúť si cieľ, ku ktorému spejeme: Boh nás stvoril z lásky, aby nám mohol darovať život v plnosti. Táto méta, tento život v plnosti, sa však kvôli hriechu od nás vzdialila – to vieme všetci – a iba vďaka Božej milosti sa stáva dosiahnuteľnou. Aby vysvetlil túto základnú pravdu a pomohol človeku bezprostredne pochopiť, akým reálnym je riziko, že sa môže „stratiť“, sv. Alfonz napísal veľmi známy, veľmi elementárny výrok: „Kto sa modlí, ten sa spasí. Kto sa nemodlí, ten sa zatratí“. Komentujúc túto výraznú frázu dodáva: „V skutočnosti spasiť sa bez modlitby je veľmi ťažké, takmer nemožné…ale modliac sa je spása istou a jednoduchou vecou“ (II, Záver). A ešte dodáva, že „ak sa nemodlíme, niet pre nás ospravedlnenia, lebo milosť modliť sa je daná každému… ak sa nespasíme, bude to celkom naša chyba, pretože sme sa nemodlili“ (tamže). Hovoriac o modlitbe ako o nevyhnutnom prostriedku chcel sv. Alfonz zdôrazniť, že v každej životnej situácii sa môžeme modliť, osobitne vo chvíľach skúšky a ťažkostí. Stále klopme s dôverou na Pánove dvere, s presvedčením, že on sa o svoje deti, o nás, vo všetkom postará. Sme preto pozvaní, aby sme sa nebáli utiekať sa k nemu s dôverou v našich potrebách, s istotou, že dostaneme to, čo potrebujeme.

Drahí priatelia, najdôležitejšia otázka je táto: čo je v mojom živote skutočne potrebné? Odpoviem spolu so sv. Alfonzom: „Zdravie a všetky milosti, ktoré k tomu potrebujeme“ (tamže), prirodzene myslí nielen na zdravie tela, ale predovšetkým na zdravie duše, ktoré nám udeľuje Ježiš. Viac ako čokoľvek iné potrebujeme tú oslobodzujúcu prítomnosť, ktorá nás robí naozaj ľudskými a našu existenciu napĺňa radosťou. Iba prostredníctvom modlitby môžeme prijať Jeho samého, jeho milosť, ktorá nás v každej chvíli osvecuje a pomáha nám rozlíšiť pravé dobro. Okrem toho nás posilňuje a zefektívňuje aj našu vôľu, teda nás uschopňuje vykonať spoznané dobro. Často dobro rozpoznáme, ale nie sme schopní konať ho. V modlitbe prídeme k jeho naplneniu. Pánov učeník vie, že je neustále vystavený pokušeniam a preto si neváha vyprosovať u Boha pomoc, aby ich prekonal.

Sv. Alfonz predkladá veľmi zaujímavý príklad sv. Filipa Nériho, ktorý „od prvej chvíle ako ráno vstal, hovorieval Bohu: Pane, drž dnes vystreté ruky nad Filipom, pretože ak nie, Filip ťa zradí“ (III,3). Veľký realista! Prosí Boha, aby držal jeho ruku nad ním. Aj my, vedomí si našej krehkosti, máme prosiť Boha o pomoc s pokorou, dôverujúc bohatstvu jeho milosrdenstva. Sv. Alfonz v inej časti svojho diela hovorí: „Sme chudobnými vo všetkom, ale ak prosíme, nie sme viac chudobní. Ak sme chudobnými, Boh je bohatý“ (II,4). A podľa príkladu sv. Augustína pozýva každého kresťana, aby sa nebál vyprosiť si od Boha, prostredníctvom modlitieb, silu, ktorá mu chýba a ktorá je potrebná pre konanie dobra, v istote, že Pán neodoprie pomoc tomu, kto ho s pokorou prosí (porov. III,3).
Drahí priatelia, sv. Alfonz nám pripomína, že vzťah s Bohom je podstatným prvkom nášho života. Bez vzťahu s Bohom chýba to základné a tento vzťah sa napĺňa v rozhovore s Bohom, v dennej osobnej modlitbe a prijímaním sviatostí. Takto v nás môže rásť Božia prítomnosť, ktorá usmerňuje naše putovanie, osvecuje ho a robí ho istým a pokojným i uprostred ťažkostí a nebezpečenstiev.

Preklad: sr. Agnes Jenčíková CJ
Vatican Radio 

redemptoristi@gmail.com