DomovNovinkyApoštolské priority Konferencie Európa

Apoštolské priority Konferencie Európa

Apoštolské priority Konferencie (redemptoristov) Európa

Nová európska realita

Pri opise novej európskej reality sa už dlhší čas hovorí o Európe ako o „jednotke“ alebo o „oblasti.“ Na Európu možno pozerať ako na „ekonomickú oblasť,“ „politickú oblasť,“ alebo aj „kultúrnu oblasť.“ V tomto kontexte je možné lepšie chápať aj „etickú“ a „náboženskú“ oblasť.

Európa má silné kresťanské korene. Napriek tomu musíme konštatovať, že v náboženskej oblasti sa nachádzame v novom „období“ Európy, čo so sebou nesie niekoľko objektívnych skutočností, ktoré nemôžeme ignorovať:

  • kultúra je založená na „autonómii“ jednotlivca a „sekulárnom“ videní sveta;
  • sociálny a politický život je založený a organizovaný na „laickom“základe;
  • prejavuje sa „diktatúra relativizmu“;
  • v porovnaní s množstvom existujúcich náboženstiev a vierovyznaní sa neustále zmenšuje počet kresťanov aktívne angažovaných v Cirkvi.

Pri snahe lepšie rozumieť tejto novej európskej realite je dôležité zdôrazniť jav migrácie.

Práve z tejto perspektívy uvažujme, ako by Ježiš Kristus mohol opäť byť  „Dobrou zvesťou“ pre ľudí nášho Kontinentu. Sme presvedčení, že ak budeme pestovať kresťanské hodnoty v Európe a ohlasovať vieru v Ježiša Krista, dokážeme odpovedať na úzkosti dnešného človeka. Otázkou ostáva, ako integrovať kresťanstvo do života a kultúry ľudí dneška.

Ako redemptoristi na tieto hlboké a rýchle zmeny v Európe (GS 4) odpovedáme rozličnými spôsobmi podľa jednotlivých (vice)provincií. Tieto zmeny nás zaväzujú k väčšiemu úsiliu na to, aby sme – na rovine medziprovinciálnej ako aj na rovine Konferencie – prispôsobili naše štruktúry a pastoračný plán.

Odpoveď redemptoristov Konferencie Európa na novú európsku realitu

Vernosť našej charizme vyžaduje, aby sme neustále skúmali, kde sa nachádzajú najviac opustení, predovšetkým chudobní, a ako im máme slúžiť (por. K 1). Konferencia redemptoristov Európy ponúka priestor, kde sa toto skúmanie môže urobiť. Konferencie je vedená „misionárskym dynamizmom“ (K 14), určuje pastoračné priority a toto skúmanie má vždy byť vedené vo svetle Konštitúcie 5, ktorá hovorí:

„uprednostňovanie situácií, kde je pastoračná potreba, teda evanjelizácie vo vlastnom zmysle slova, spoločne s voľbou v prospech chudobných vytvárajú pre Kongregáciu sám dôvod existencie v Cirkvi a záruku vernosti prijatému povolaniu.“

Po vzájomnom dialógu s jednotlivými (vice)provinciami Konferencia redemptoristov Európy determinuje svoje apoštolské priority. Od Konferencie sa vyžaduje periodické zhodnotenie a revízia týchto priorít  Tieto apoštolské priority – zodpovedajúce misionárskemu charakteru Kongregácie – budú predložené na schválenie Generálnemu vedeniu (por. K 17).

Hoci pastoračné priority každej (vice)provincie majú byť v súlade s pastoračnými prioritami Konferencie ako celku, nech každá (vice)provincia neprestáva v skúmaní a rozvíjaní svojich vlastných pastoračných priorít vychádzajúc zo svojej histórie, členov, zdrojov, miestnej cirkvi a svojej misionárskej odpovede na miestne pastorační potreby. Ohľadom pastoračných priorít žiadna (vice)provincia nech nepostupuje izolovane na vlastnú päsť. Preto priority každej (vice)provincie musia byť schválené koordinátorom Konferencie a musia byť predstavené na zhromaždení Konferencie aspoň raz za quadrennium. Podobne Generálne vedenie, koordinátor Konferencie a Zhromaždenie Konferencie nech sú primerane zapojení do rozhodovania ohľadom zanechania či opustenia dôležitých pastoračných aktivít.

Zhromaždenie Konferencie sa bude pravidelne zaoberať teologickou a pastoračnou rovinou apoštolátu, ako aj prispôsobovaním jeho metód. S cieľom podporovať apoštolát nech koordinátor Konferencie v spolupráci so Sekretariátom pre misie určí osobitné skupiny členov, ktorí povedú nové spôsoby misijnej práce v Európe. Tieto nové spôsoby nech sa uskutočnia v spolupráci s miestnou cirkvou (por. S 025).

Pri definovaní apoštolských priorít Konferencie Európy budeme postupovať podľa usporiadania Konštitúcií podľa nasledujúcich troch krokov:

Prvý krok: Kto sú tí, ku ktorým sme poslaní v rámci našej Konferencie? Kto a kde sú opustení, predovšetkým chudobní, ktorým sme ako Konferencia redemptoristov povolaní slúžiť?

Sme poslaní výslovne ohlasovať Slovo v Európe, ktorá je stále viac a viac sekularizovanejšia, predovšetkým týmto ľuďom:

  1. ľuďom ovplyvneným postupujúcou sekularizáciou a problémami súčasného ľudského života (život a smrť, sexualita, vzťahy, nové skutočnosti rodinného života, závislosť, atď.);
  2. ľuďom, ktorí sa snažia ostať vernými Cirkvi vo veľmi ťažkom čase histórie Cirkvi;
  3. mladým ľuďom a dospievajúcim;
  4. migrantom a tým, o ktorých sa nikto nestará.

Druhý krok: Aký je obsah evanjelizácie, ktorú robíme v konkrétnom kontexte Konferencie?

Ekleziológia z pohľadu európskeho redemptoristu

V tejto časti si všimneme niekoľko pohľadov na Cirkev, ktoré treba vziať do úvahy pri tvorbe pastoračných priorít Konferencie Európy.

  1. Sebavedomé kresťanstvo 

„Poznať Krista je najkrajší dar, ktorý človek môže dostať. To, že sme Ho poznali, je pre nás najkrajšia vec, ktorá sa nám v živote prihodila. To, že ho slovami a prácou umožňujeme poznať aj iným, je pre nás potešením a vyznamenaním“ (Dokument z Aparecidy č.29).

Byť kresťanom je pre každého človeka tá najlepšia vec v jeho živote. Celý náš život a naša pastoračná činnosť musia byť naplnené zdravým sebavedomím kresťana. Tak musíme na seba aj pozerať. Aby toto sebavedomie bolo reálne, človek musí žiť svoje kresťanstvo:

  • ako náboženské občianstvo – nie sme „subjektmi,“ ale „občanmi;“
  • toto občianstvo veriacich oslobodzuje – kresťanstvo podporuje slobodu a je v slobode prežívané;
  • ako slobodní občania sme si vždy rovní – v Cirkvi nikto nie je dôležitejší než iný ktokoľvek iný.
  1. Uvedomelé kresťanstvo

Kresťanstvo je dnes slobodným rozhodnutím. Pre slobodné prijatie byť kresťanom a život podľa kresťanskej viery v slobode je potrebné neustále úsilie o „uvedomenie si“ toho všetkého. Sv. Alfonz povedal, že obrátenie zo strachu alebo z nejakej inej prelietavej emócie nemá dlhé trvanie (Opere, III, Turín 1847, str.288). Preto k tomu, aby človek bol a zostal kresťanom, je potrebná sloboda a poznanie. Okrem toho redemptoristická tradícia vždy spájala „poučovanie“ jednoduchých ľudí s „formáciou“ kňazov. Tlačené slovo (knihy, časopisy, brožúrky, letáky, ilustrácie, atď.) bolo vyjadrením uvedomelého kresťanstva a jednou z charakteristík činnosti redemptoristov.

Naše pastoračné priority v Európe musia vychádzať a byť uskutočňované práve v perspektíve „uvedomelého kresťanstva:“

  • podpora ľudovej zbožnosti, ale sprevádzaná primeraným poučením (dôležitosť katechézy);
  • podpora viery, ale konfrontovať vieru a kultúru (dôležitosť teologickej reflexie);
  • podpora osobnej viery, ale zároveň viery ohlasovanej s primeranou dávkou apologetiky.
  1. Uzdravujúce kresťanstvo

Každé náboženstvo má – okrem iných účinkov – aj účinok uzdravenie ducha. Kresťanstvo je náboženstvom úplnej spásy. Časťou našej teologickej, duchovnej a pastoračnej tradície je zdôrazňovať spásonosný aspekt kresťanskej viery: copiosa redemptio. Samozrejme, nejde o zredukovanie kresťanstva na psychologické zdravie (a ešte menej na zdravie fyzické). Chceme zvýrazniť integračnú, oslobodzujúcu a budujúcu schopnosť človeka, ktorý verí kresťanskou vierou. Keď vkladáme túto črtu so našich pastoračných priorít, myslíme na toto:

  • vždy sa máme snažiť o „spásu“ osoby, nasledujúc tak jednu z cirkevných noriem, že „spása duší je najvyšším zákonom Cirkvi“ (kánon 1752 CIC);
  • naše pastoračné úsilie bude zamerané viac na „stratenú ovcu“ ako na tie ovce, ktorým nič nechýba (por. Mt 18,12-14);
  • osvojíme si osobitnú citlivosť na cirkevné a sociálne situácie, v ktorých ľudia potrebujú „osobitnú“ starostlivosť.
  1. Kresťanstvo s pohľadom do budúcnosti

Predchádzajúca charakteristika nás vedie k zdôrazneniu dynamiky našich pastoračných rozhodnutí. Naším cieľom nie je „konzervované“ kresťanstvo. Naše pastoračné priority nech smerujú ku:

  • kresťanstvu kreatívnemu a katechetickému;
  • kresťanstvu otvorenému na nové horizonty;
  • kresťanstvu otvoreného dialógu;
  • kresťanstvu plnému nádeje v časoch utrpenia a zlyhaní.

Tretí krok: Ako Konferencia odpovie na tieto pastoračné potreby? Aké stratégie a pastoračné metódy použiť?

Niekoľko pastoračných stratégií per misiu:

Aby naše explicitné ohlasovanie Slova v Európe mohlo byť čo najefektívnejšie, musíme sa snažiť o toto:

  • zachovať Alfonzovo hľadanie najviac opustených;
  • ohlasovať Evanjelium jednoduchým a populárnym spôsobom;
  • mať misionársky dynamizmus a vášeň pre Evanjelium, byť radostne disponibilný a mať v sebe apoštolskú horlivosť (K 20);
  • podporovať osobné stretnutia s ľuďmi a medzi ľuďmi navzájom;
  • budovať otvorené kresťanské komunity, vrátane tých redemptoristických;
  • pri našom ohlasovaní používať „nový jazyk“, a tak kreatívne odpovedať na život a potreby ľudí; použiť aj moderné komunikačné médiá a internet;
  • vyhnúť sa dogmatizmu a ponúkať Evanjelium ako Dobrú zvesť;
  • ohlasovať Slovo podľa osvedčeného systému Pred-misií/Misií a Post-misií;
  • duchovne sprevádzať a viesť tých, ku ktorým sme poslaní a s ktorými spolupracujeme;
  • pastoračne podporovať medzinárodné komunity.

Niektoré konkrétne formy misionárskej aktivity

  • ľudové misie, novény, duchovné obnovy;
  • pastorácia pútnických miest;
  • misionárske farnosti;
  • misionárskej stanice (chápané ako dlhodobejšia pastoračná služba);
  • apoštolát mládeže a mladých dospelých;
  • teologická reflexia morálnych záležitostí;
  • apoštolát komunikačných médií (TV, rádio, internet, atď.);
  • sociálny apoštolát;
  • spolupráca s inými rehoľnými spoločenstvami, atď.

Príbuzné články:

Plán redemptoristickej formácie /Ratio formationis 2003/

Communicanda 82 o redemptoristickej farnosti