Generálny predstavený Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa – redemptoristov P. Rogério Gomes vo štvrtok 15. októbra 2026 v Badíne slávnostne inauguroval novú Provinciu Europa Central, ktorá vznikla spojením Provincie Bratislava-Praha a Viceprovincie Michalovce. 

Na inaugurácii Provincie Europa Central, ktorá dnes oficiálne vznikla spojením jednotky Bratislava-Praha a jednotky Michalovce, sa zúčastnilo takmer 70 členov z 13 komunít pôsobiacich na Slovensku, v Česku, Litve a na Ukrajine a ďalší hostia: provinciál Provincie Viedeň – Mníchov P. Martin Leitgöb, provinciál varšavskej provincie P. Dariusz Paszyński, koordinátor Konferencie Európa P. Piotr Chyła, vladykovia Milan Chautur a Marián Pacák a laickí spolupracovníci provincie. 

O vzniku novej jednotky rozhodla generálna rada Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa dekrétom zo dňa 12. októbra 2026. Provincia Europa Central bude spojením pôvodných jednotiek obohatená o koexistenciu latinskej a byzantskej tradície. Prvá provinciálna rada Provincie Europa Central začala svoje štvorročné funkčné obdobie 15. októbra 2026. Sídlom provincie je kánonicky zriadený dom Bratislava-Puškinova. 

Celý text homílie pátra generála:

Je pre mňa veľkou radosťou sláviť tu dnes spolu s vami eucharistiu v takomto významnom okamihu pre život Kongregácie i pre každého z nás, ktorí sme tu prítomní. Božia prozreteľnosť chcela, aby sa toto slávenie, ktoré označuje zrod novej Provincie Europa Central, uskutočnilo práve v deň, keď si pripomíname svätú Teréziu z Avily: mystičku, reformátorku, učiteľku Cirkvi, jednu zo svätíc, ktoré boli osobitne blízke svätému Alfonzovi.

Život svätej Terézie už od počiatku nebol jednoduchý. Musela čeliť mnohým ťažkostiam v osobnej a duchovnej oblasti, keď jej rodina odporovala jej rehoľnému povolaniu, a tiež vážnym telesným chorobám, duchovným krízam a nepochopeniu jej mystických zážitkov. Ťažkosti prišli aj pri reforme rehoľného života: odpor voči reforme Karmelu, opozícia zo strany cirkevných autorít, obmedzovanie jej slobody konať a prenasledovanie jej spolupracovníkov. Musela čeliť aj odporu komunít, ktoré sa bránili zmenám, obmedzeniam vyplývajúcim z postavenia ženy v tedajšom čase, materiálnym a ekonomickým ťažkostiam pri zakladaní kláštorov a ťarche zodpovednosti za komunity. Tá zahŕňala sprevádzanie sestier, riešenie konfliktov, starostlivosť o ich materiálne a duchovné potreby a zachovanie jednoty reformy.

Svätá Terézia čelila týmto ťažkostiam s hlbokou dôverou v Boha a nedovolila, aby to všetko zničilo jej nádej. Čelila im s odvahou a vytrvalosťou a nevzdala sa ani tvárou v tvár odporu. Konala s rozlišovaním a rozvážnosťou a hľadala duchovné vedenie a podporu kompetentných ľudí. Spájala to s pokorou a poslušnosťou, zostávala v spoločenstve s Cirkvou napriek nepochopeniu a mala lásku k Cirkvi a k zasvätenému životu. Jej reforma totiž nechcela tradíciu zničiť, ale obnoviť v nej evanjeliovú životnosť.

Myslím, že skúsenosť tejto svätice a učiteľky Cirkvi ponúka mimoriadne dôležitú reflexiu pre proces obnovy a reštrukturalizácie našej kongregácie. Učí nás, že neexistuje skutočná reforma bez osobného obrátenia, pretože nestačí meniť štruktúry bez obnovy vzťahu s Bohom, kvality komunitného života a horizontov misie. Už dlhší čas preto uvažujeme o tom, že reštrukturalizáciu musí sprevádzať predovšetkým hlboké obrátenie srdca a mysle, skutočná metanoia, spolu s nevyhnutnými štrukturálnymi zmenami. Ako nám pripomínajú naše konštitúcie: „Kongregácia, zachovávajúc vždy svoju charizmu, musí prispôsobovať svoje štruktúry a ustanovenia požiadavkám apoštolskej služby i osobitným potrebám každého poslania.“

Terézia nás učí aj to, že každá významná reforma naráža na odpor, pretože zmeny spochybňujú zaužívané zvyky, privilégiá, istoty a ustálené spôsoby života. Ona však svoje poslanie neopustila. Vedela spojiť odvahu s trpezlivosťou, vedela čakať, vyjednávať a rozlišovať vhodný čas na konanie. Aj my už tridsať rokov diskutujeme v Kongregácii o tejto skutočnosti a kapitulu za kapitulou sme potvrdzovali potrebu obnovy. Terézia nám tiež pripomína, že autorita sa vykonáva s rozvážnosťou, s odvážnymi rozhodnutiami a s pozornosťou voči konkrétnym potrebám ľudí. Predovšetkým nám jej svedectvo ukazuje, že vernosť charizme si vyžaduje schopnosť obnovovať sa. Nechcela len zachovať vonkajšiu podobu, ale obnoviť ducha počiatkov, aby odpovedal na potreby Cirkvi jej doby. Toto je aj veľká výzva, ktorá dnes stojí pred našou kongregáciou.

Drahí spolubratia, viem, že to nie je jednoduchý proces. Myslím si, že po Druhom vatikánskom koncile a obnove našich konštitúcií je to jedno z najnáročnejších období v dejinách Kongregácie. No sme tu, verní a poslušní slovu Vykupiteľa, ktorý nás jedného dňa povolal, aby sme boli s Ním, a poslal nás hlásať evanjelium. Sme verní našim konštitúciám a stanovám a sme poslušní rozhodnutiam generálnych kapitúl. Sprevádza nás veľký vodca, Duch Svätý, ktorý nikdy neopustil redemptoristických misionárov od samotného založenia Kongregácie.

Chcem preto poďakovať každému spolubratovi za úsilie vynaložené počas tohto procesu, napriek ťažkostiam, nedorozumeniam, pochybnostiam a niekedy aj odporu. Je to skutočnosť, ktorú neprežíva len naša Kongregácia, ale celý zasvätený život. Z lásky ku Kongregácii a z vernosti vlastnému misionárskemu povolaniu každý z vás veľkodušne prijal tento projekt. Prijal záväzok naďalej ohlasovať hojné vykúpenie a udržiavať živú redemptoristickú charizmu vo svete, ktorý sa neustále mení, a zostávať pritom vnímavý na znamenia čias. Teraz musíme všetci hľadieť tým istým smerom, na Krista Vykupiteľa, na jeho poslanie a na požiadavky, ktoré z neho vyplývajú. Osobitné uznanie chcem vyjadriť pátrovi Jozefovi Mihokovi a otcovi Miroslavovi Bujdošovi a ich radám za prácu, ktorú vykonali počas tejto cesty. Zo srdca vám ďakujem za všetko, za vašu ochotu, štedrosť a vernosť volaniu Ducha Svätého a rozhodnutiam našich generálnych kapitúl.

Provincia nevzniká len tak, dekrétom. Dekrét je právny akt, ktorý formalizuje jej existenciu pred Cirkvou a Kongregáciou, ale skutočná provincia sa buduje každý deň spoluzodpovednosťou a vernosťou každého spolubrata pri prežívaní a podporovaní apoštolského života. Práve v bratskom spoločenstve, v zdieľaní života a misie, v prekonávaní rozdielov a v ochote kráčať spolu sa provincia upevňuje a nadobúda svoju pravú identitu. Viac než o novú právnu a administratívnu štruktúru ide o vytvorenie jedného misionárskeho tela, oživeného tou istou charizmou, zjednoteného v rozmanitosti a oddaného ohlasovaniu hojného vykúpenia najmenším, najchudobnejším a najopustenejším.

Bohatstvo tejto novej provincie spočíva v rozmanitosti kultúr, východného a rímskeho obradu, jazykov a mentalít. Máme ich prijímať nie ako prekážky, ale ako dary, ktoré obohacujú náš bratský a misionársky život. Je to provincia, ktorá dýcha oboma pľúcami, teologicky i pastoračne. Výzvou je prekonať naše predsudky a partikularizmy, budovať spoločnú identitu a hľadieť do budúcnosti, pričom si budeme vážiť dejiny a tradície každej časti. Musíme rozlišovať cesty, ktoré nám ukazuje Duch, vo svetle evanjelia, našej charizmy, konštitúcií a stanov a rozhodnutí generálnych kapitúl.

V tomto zmysle budú budúce provinciálne kapituly zásadné, nielen pre definovanie štruktúr a priorít, ale predovšetkým pre rozlišovanie nášho poslania. Akú provinciu chceme budovať v tejto časti Európy? Akú misionársku prítomnosť chceme ponúknuť dnešnej Cirkvi a spoločnosti? Ako môžeme ako jedno misionárske telo novým spôsobom ohlasovať hojné vykúpenie tým najchudobnejším a najopustenejším? Tieto otázky musia usmerňovať naše rozlišovanie, naše rozhodnutia a naše úsilie o budúcnosť.

Myslím si, že Božie Slovo, ktoré sme počuli, hlboko osvetľuje tento okamih našich dejín. V Liste Efezanom nám svätý Pavol pripomína, že Boh si nás vyvolil v Kristovi ešte pred stvorením sveta, aby sme boli pred ním svätí a nepoškvrnení v láske. Práve v Kristovi nachádzame základ nášho povolania, nášho spoločenstva a našej misie. Božím plánom je zjednotiť všetko v Kristovi a premeniť rozmanitosť na skutočnú jednotu. Preto sme pozvaní budovať túto novú provinciu nielen ako spojenie štruktúr, ale ako konkrétny prejav tohto spoločenstva.

V evanjeliu Ježiš odsudzuje nedôslednosť tých, ktorí si uctievajú hroby prorokov, no odporujú Božiemu Slovu, ktoré títo proroci ohlasovali. Je to napomenutie aj pre nás. Nemôžeme zostať pripútaní k našim dejinám, tradíciám a k tomu, čo sme v evanjelizácii dosiahli v minulosti, bez odvahy prijať výzvy Ducha a obnoviť svoj život a svoje poslanie. Sme povolaní spájať vernosť a obnovu, pamäť a proroctvo, tradíciu a budúcnosť.

Drahí spolubratia, kráčajme ďalej s odvahou, vierou i nádejou. Nech nás Duch Svätý, ktorý nás sprevádza a inšpiruje, vedie, aby sme s vernosťou a misionárskou odvahou písali túto novú kapitolu dejín Provincie Europa Central do veľkej knihy dejín redemptoristickej kongregácie. Nech sa za nás prihovára Panna Mária, naša Matka ustavičnej pomoci, a všetci naši svätí, blahoslavení a mučeníci, osobitne blahoslavený Metod Dominik Trčka. Nech nám pomáhajú premeniť túto novú stránku našich dejín na živé svedectvo bratstva, vernosti charizme a ohlasovania hojného vykúpenia.