Štyria členovia komunity Bratislava – Puškinova sa na sviatok sv. Klementa Mária Hofbauera 15. marca 2023 zúčastnili oslavy v Kostole Maria am Gestade vo Viedni, kde sú uložené pozostatky tohto svätca redemptoristu a spolupatróna hlavného mesta Rakúska.

Večernej slávnostnej svätej omši predsedal apoštolský nuncius v Rakúsku arcibiskup Pedro López Quintana. Evanjelium prečítal jeden kňaz v češtine a iný v nemčine. Kázeň mal nový provinciál rakúskych a bavorských redemptoristov P. Martin Leitgöb, ktorý v rokoch 2012 – 2020 pôsobil ako administrátor nemeckej personálnej farnosti v Prahe v Kostole sv. Jana Nepomuckého na Skalce.

Práve na 15. marca bola vo Viedni ohlásená zvýšená pohotovosť kvôli možnému islamistickému útoku na kostoly, hlavne koptské, no neskôr polícia rozšírila toto ohrozenie aj na ostatné kostoly. Je možné, že niektorých ľudí to odradilo, ale napriek tomu ich prišlo pomerne dosť. Z kázne P. Martinina Leitgöba vyberieme dve myšlienky. Upriamil pozornosť na rok 1808, na udalosti pred 115 rokmi, keď sa Klementovi Hofbauerovi takpovediac z večera do rána rozpadlo celé apoštolské dielo, ktoré roky budoval vo Varšave. Po krátkej internácii v Poľsku v septembri toho roku prišiel do Viedne, kde mienil len vybaviť nejaké záležitosti a pokračovať ďalej. Napokon tam však ostal; a to nastálo. Ostal v meste, ale nie na mieste. 

1. Klement sa ocitol v pozícii, že nielenže v Rakúskom cisárstve nemala rehoľa redemptoristov štátne schválenie, ale ani on sám nemal žiadnu „inštitucionálnu pozíciu“. Výpomocný duchovný v talianskom kostole Minoritenkriche – čože to už bol za post? Alebo spovedník a správca v kostole rehoľných sestier uršulínok – akéže to bolo postavenie? Akoby sa odrazu ocitol v  medzipriestore aj v rámci miestnej cirkvi. A predsa nezatrpkol. Ba práve slobodu tohto priestoru využil ako bázu pre svoju misiu medzi ľuďmi, pre ktorých bol takto dostupný a blízky.

2. Klement sa vrátil do mesta, kde kedysi pracoval a študoval, a ktoré teda dobre poznal. Mal tam ešte aj viaceré kontakty a priateľstvá. Ale situácia už predsa len nebola rovnaká ako tri desaťročia dozadu, keď v dobe vlády Jozefa II. navštevoval viedenskú univerzitu. Nadšenie z ideí osvietenectva vystriedalo v spoločnosti rozčarovanie. Veľmi populárne sa odrazu stali rôzne špiritistické seansy a hľadanie paranormálnych javov. O slovo sa prihlásila éra romantizmu. A tu Klement opäť vycítil príležitosť pre misiu; alebo lepšie povedané, misia našla jeho. To Boh už pripravoval srdcia ľudí sklamaných z chladnej racionality osvietenectva, aby boli citliví na duchovné veci. Klement usmerňoval túto túžbu ľudí a stal sa z neho napokon jeden najvýznamnejších predstaviteľov katolíckeho romantizmu, ktorý priviedol naspäť ku katolíckej viere mnohé významné osobnosti tej doby.

Navonok nevýznamný kňaz bez inštitucionálneho vplyvu, ale s mimoriadne veľkým vplyvom. P.  Martin Leitgöb pripomenul aj fakt, že Klementa si napokon mimoriadne vážil aj vtedajší apoštolský nuncius vo Viedni Antonio Gabriele Severoli (1757 – 1824). Bolo preto symbolické, že na slávnosti bol s nami i terajší nuncius, ktorému darovali ikonu sv. Klementa Hofbauera.

Ako býva zvykom, na záver slávenia boli posvätené malé chleby, ktoré si každý veriaci mohol zobrať: odkaz na niekdajšie remeslo svätca, ale i na to, že ako kňaz-redemptorista lámal pozemský chlieb i chlieb Božieho slova pre všetkých, čo boli hladní telesne i duchovne.

P. Martin Macko CSsR