V nedeľu 13. októbra 2013 sa v španielskom Teragone uskutočnilo blahorečenie 522 mučeníkov z čias občianskej vojny v Španielsku (1936-1939). Medzi nimi je aj šesť  redemptoristov z Cuency: pátri Javier Gorosterratzu Jaunarena, Ciriaco Olarte Pérez de Mendiguren, Miguel Goñi Áriz, Julián Pozo Ruiz de Samaniego, Pedro Romero Espejo a brat Victoriano Calvo Lozano. Toto blahorečenie je veľmi dôležitou historickou udalosťou nielen pre madridskú provinciu a Cirkev v Španielsku, ale aj pre celú našu Kongregáciu.

Bl. Julián Pozo y Ruiz de Samaniego (1903 - 1936) vstúpil do redemptoristického seminára v  v El Espino v roku 1913. V roku 1920 zložil rehoľné sľuby a kňazskú vysviacku prijal v roku 1925. Od roku 1921 trpel na tuberkulózu. Pre svoju hlbokú spiritualitu bol vyhľadávaným spovedníkom a duchovným sprievodcom. V roku 1928 ho poslali pracovať do apoštolskej komunity v Cuence. Kvôli prenasledovaniu sa presťahoval do seminára, kde bol 9. augusta 1936 zatknutý počas modlitby ruženca. V ten istý deň ho pri ceste vedúcej z Cuenca do Tragacete zastrelili.

Bl. José Javier G. Jaunarena (1877 - 1936) vo veku 16 rokov odišiel k redemptoristom. V roku 1896 zložil rehoľné sľuby a vysvätený bol v roku 1903. Niekoľko rokov vyučoval v El Espigno (Burgos) a v Astorge (Léon) a neskôr žil v komunitách v Pamplone (Navarra), Madride a Cuence. Bol to nesmierne rozhľadený človek. Pracoval aj ako ľudový misionár. Bol vyhľadávaným spovedníkom a duchovným sprievodcom. Vydal dve historické diela a napísal príručku k štúdiu filozofie. Dňa 10. augusta 1936 ho zatkla milícia Ľudového frontu. Odvliekli ho na cintorín v Cuence a zastrelili ho. P. Jaunarena predtým vrahom odpustil.

Bl. Pedro Romero Espejo (1871 - 1938) vstúpil do školy, ktorú viedli redemptoristi v El Espino a v roku 1889 zložil rehoľné sľuby. Vysvätili ho za kňaza v roku 1896. Bol to nesmierne hanblivý človek a predstavení od neho nevyžadovali kazateľskú činnosť. Svoj život zasvätil vysluhovaniu sviatosti zmierenia, rozjímaniu, modlitbe a umŕtvovaniu. Všetci ho vnímali ako človeka chudobného v duchu. Pôsobil v Astorge (Léon) a Madride. Neskôr ho poslali do Cuency. Po vypuknutí občianskej vojny ho nútili rovnako ako jeho spolubratov opustiť komunitu a žiť so svojou rodinou. Aby na seba nepriťahoval pozornosť prenasledovateľov a aby sa mohol naďalej venovať apoštolátu, rozhodol sa, že bude žobrať v uliciach. Viackrát ho zadržala milícia. Napokon ho v roku 1938 zatkli a uväznili. Spoluväzňom slúžil fyzicky aj duchovne. Zomrel na dyzentériu 29. mája 1938.

Bl. Ciriaco Olarte y Pérez Mendiguren (1893 - 1936) v roku 1904 vstúpil do formácie pod vedením redemptoristov v El Espino (Burgos). Vysviacku prijal v roku 1917. V rokoch 1920 – 1926 pracoval ako misionár v Mexiku. V tom čase sa v Mexiku šíril antiklerikálny duch. V rokoch 1926 – 1935 apoštolsky pôsobil v komunite Matky ustavičnej pomoci v Madride a od mája 1935 v Cuence. Večer 31. júla 1936 ho zatkli a odviedli na miesto s názvom Las Angustias, kde ho vážne zranili a nechali dlhé hodiny trpieť, až kým nezomrel.

Bl. Miguel Goñi Ariz (1902 - 1936) vstúpil k redemptoristom v roku 1918. V roku 1920 zložil rehoľné sľuby. Napriek chatrnému zdraviu a hanblivej povahe ho v roku 1925 vysvätili za kňaza. Stal sa z neho silný a neúnavný ľudový misionár. Najprv slúžil v komunitách v Nava del Rey (Valladolid), Granade, Santanderi a Vigu. V roku 1932 bol preložený do Cuency, kde pastoračne pôsobil hlavne v redemptoristickom kostole sv. Filipa Neriho. Dňa 31. augusta 1936 ho milícia zatkla, postrelila a nechala vykrvácať.

Bl. Victor (Victoriano) Calvo Lozano (1896 - 1936) bol rehoľným bratom. Veľmi sa chcel stať kňazom, ale doba, v ktorej žil, prekážky zo strany rodiny a finančné problémy mu nedovolili začať študovať. Dňa 31. marca 1919 napísal svojej rodine list, v ktorom vysvetľuje, prečo sa rozhodol odísť a stať sa redemptoristom. V roku 1920 zložil rehoľné sľuby a vzal si rehoľné meno Victoriano. V nasledujúcom roku bol pridelený do komunity v Cuence. Pracoval tam ako ekonóm a vrátnik. Hoci nechodil do školy, mal vrodený cit pre kultúru. Vynikal predovšetkým v hlbokom poznaní asketických diel. Jeho predstavení mu dali povolenie duchovne viesť ženy. Napísal pre ne sériu duchovných cvičení a iné diela. Dňa 10. augusta 1936 ho milícia zatkla a brutálne zavraždila na cintoríne v Cuence.

Redemptoristickí mučeníci z Madridu umučení v roku 1936 v Madride sú kňazI Vicente Renuncio, Antonio Girón, Donato Jiménez, Crescendo Ortiz, Ángel Martínez Miquélez a José Ma Urruchi a bratia Nicesio Pérez, Gregorio Zugasti, Aniceto Lizasoáin, Gabriel (Bernardo) Saiz, Máximo (Rafael) Perea a Pasea ) Erviti, patriaci k domom Perpetuo Socorro a San Miguel. Ich proces sa začal v roku 2006 a diecézna fáza bola zavŕšená v roku 2007.

Je všeobecne známe, že okrem skupiny mučeníkov z Cuenca, ktorí už boli blahorečení v Tarragone v októbri 2013, mali redemptoristickí misionári aj ďalšie dve skupiny mučeníkov v Španielsku, jednu vo Valencii – dvoch bratov, integrovanú do procesu ešte v diecéznej fáze; a ďalšiu v Madride – pozostávala z dvanástich spolubratov, šiestich kňazov a šiestich bratov. Celkovo bolo v náboženskom prenasledovaní v rokoch 1936-39 umučených dvadsať redemptoristov. Ostatné obete spôsobené buď vedľajšími účinkami vojny a prenasledovania, alebo vojenskými akciami, sa v tom čase, samozrejme, k mučeníckemu procesu nepridávali.

Spolubratmi v tejto skupine sú:

P. Crescencio Ortiz Bianco (Pamplona 1881), P. Ángel Martínez Miquélez (Funes – Navarra 1907) a Gabriel (Bernardo) Saiz Gutierrez (Melgosa – Burgos 1896) patrili do komunity San Miguel. 20. júla 1936 o 12:30 ráno opustili kláštor, aby sa uchýlili do neďalekého bytu. Obklopení davom ľudí, ktorí boli v eufórii z pádu Cuartel de la Montana, boli zatknutí, prevezení do väzenskej cely a toho istého popoludnia umučení v Casa de Campo spolu s ďalšími väzňami z mesta. Ich telá boli pochované spolu s telami zosnulého Cuartel de la Montana.

Počas úkrytu v dome diecézneho kňaza boli Br. Nicesio Pérez del Palomar Quincoces (Tuesta – Alava 1859) a Br. Gregorio Zugasti Fernández de Esquide (Murillo de Yerri – Navarrà), obaja z komunity Perpetuo Socorro, prvý takmer slepý a druhý zodpovedný za jeho starostlivosť, sa rozhodli opustiť dom, aby neohrozovali diecézneho kňaza, keď sa domový vrátnik vyhrážal majiteľovi domu. Žena na ulici Covarrubias, ukrytá v pivničnom sklade vydavateľstva Perpetuo Socorro, si ich vzala do svojho domu. Majiteľ budovy zalarmoval policajnú stanicu na ulici Nicasio Gallego a milicionári ich zatkli 14. augusta 1936. Toho istého rána boli zastrelení na ceste 8 (km.8) vo Valencii. Ich pozostatky boli pochované na cintoríne Vallecas a neskôr prevezené do nášho pohrebiska Almudena.

Br. Aniceto Lizasoain Lizaso (Irañeta – Navarra 1877), bol takisto členom komunity Perpetuo Socorro. Útulok našiel v dome pani Emílie Alcázar, matky P. Hortelano. Pre väčšiu bezpečnosť našiel penzión v Calle Larra. Niekto zalarmoval milicionárov, ktorí ho 18. augusta 1936 uväznili a umučili, neďaleko Chamartínskeho cintorína. Jeho pozostatky sa v súčasnosti nachádzajú vo Valle de los Caídos.

P. José M. Urruchi (Ayudas Burgos 1909) a Br. Pascual (José Joaquín) Erviti Insausti (Echalecu – Navarra 1902), obaja tiež z komunity Perpetuo Socorro, hostila rodina na ulici Calle Manuel Silvela č.3, niekto ich však zradil. Ráno 21. augusta 1936 prišli milicionári a uväznili dvoch redemptoristov a majiteľa domu za ich úkryt. Nasledujúce ráno boli ich telá nájdené na ceste Getafe. Ich pozostatky sú pochované v našom pohrebisku v Almudene.

P. Antonio Girón González (Campo – León 1871) z komunity Perpetuo Socorro bol ubytovaný rehoľnými sestrami (Little Sisters of the Poor) v Calle Almagro. Keď bol varovaný pred možným hľadaním, bol prevezený do azylu, ktorý riadili tie isté sestry v Calle Doctor Ezquerdo. Tam zdieľali svoj život spolu s P. Requejo, pavlínskym kňazom, ktorý bol odvtedy blahorečeným. Oboch zradil starší muž a boli umučení 30. augusta 1936 vo Fuente Carrantona vo štvrti Vallecas. Ich pozostatky sa nachádzajú vo Valle de los Caídos.

P. Donato Jiménez Viviano (Alaejos – Valladolid 1873), z komunity San Miguel, potom, čo bol na iných miestach, uchýlil sa v dome Farmacia de la Reina Madre na Calle Mayor. 15. septembra 1936 bol zatknutý a prevezený do „checa de Fomento“, kde strávil niekoľko dní v žalároch. Bol umučený 18. septembra na ceste 12 (km.12) Burgos, v oblasti Fuencarral, kde na cintoríne bol pochovaný.

Br. Máximo (Rafael) Perea Pinedo (Múrita – Burgos 1903) z komunity Perpetuo Socorro bol ubytovaný v rôznych domoch, ale skončil na ubytovni v Barrio de las Letras v Madride, kde bol zatknutý a prevezený do „checa“ de Fomento “. Jeho telo sa našlo umučené v Ciudad Universitaria 3. novembra 1936. Jeho pozostatky ležia vo Valle de los Caídos.

Vicente Renuncio Toribio (Villayuda – Burgos 1876) sa uchýlil do niekoľkých domov a bol zatknutý bez dokladov 17. septembra 1936. V ten istý deň bol uväznený v Cárcel Modelo. Podarilo sa mu prostredníctvom svojho priateľa mať P. Machiñena pri sebe vo svojej cele. Pri vstupe do väzenia si pre seba vytvoril novú identitu so svojím druhým menom a tretím a štvrtým priezviskom, sám sa však vzdal výkonu kňazskej služby vo väzenských dvoroch. 7. novembra 1936 bol vyvezený z väzenia v prvom z vriec a bol umučený v hroboch Paracuellos de Jarama, kde ležia jeho pozostatky.

Súdne vyšetrovania sa začali bezprostredne po skončení vojny a poskytli veľké množstvo dokumentácie z prvej ruky. Akonáhle sa to dokončilo, diecézna fáza procesu začala v roku 2006 a vyvrcholila záverečným zasadnutím, ktoré sa konalo 27. novembra 2007 v madridskom dome Perpetuo Socorro. Positio bol predstavený v Ríme v marci 2019.