Svätý Alfonz Mária de’Liguori sa narodil  27. septembra 1696 v Marianelle blízko Neapola. Pochádzal z mnohopočetnej šľachtickej rodiny. Bol všestranne nadaný. Dosiahol dobré vzdelanie v humanitných vedách, klasických a moderných jazykoch, ale aj v hudbe a vo výtvarnom umení. Skomponoval niekoľko hymnov, medzi ktoré patrí aj Tu Scendi Dalle Stelle, najpopulárnejšia vianočná koleda v Taliansku. Ako 17-ročný získal doktorát z civilného a cirkevného práva.

V roku 1723, počas výpomoci v Nemocnici pre nevyliečiteľných, mal Alfonz víziu, v ktorej bol povolaný zasvätiť svoj život úplne Bohu. Po dlhšom čase rozlišovania sa rozhodol vzoprieť sa vôli svojho otca. Zanechal kariéru právnika a vstúpil do kňazského seminára. V decembri 1726 bol vysvätený za kňaza. Prvé roky kňazstva sa venoval pastorácii bezdomovcov a mladých ľudí v Neapole, o ktorých sa nikto nestaral. Založil dielo Večerných kaplniek. V centre týchto stretnutí, ktoré viedli samotní mladí ľudia, bola modlitba, spoločenstvo, Božie slovo, ale aj sociálna starostlivosť a vzdelávanie. V čase Alfonzovej smrti existovalo už 72 takýchto kaplniek s viac ako 10 000 účastníkmi. No Večerné kaplnky neboli jediným dielom, ktoré Alfonz založil. Dňa 9. novembra 1732 Alfonz de’Liguori založil Kongregáciu najsvätejšieho Vykupiteľa so zámerom, aby jej členovia nasledovali Ježiša Krista v ohlasovaní radostnej zvesti chudobným a najopustenejším.

Alfonz ako hudobník, maliar, básnik a spisovateľ bol milovníkom krásy. Celú svoju umeleckú a literárnu tvorivosť vložil do služieb misií. K využívaniu tvorivosti v misiách vyzval aj všetkých redemptoristov. Alfonz napísal 111 diel z oblasti spirituality a teológie. Modlitba, láska, jeho osobný vzťah s Kristom, ale aj jeho pastoračná starostlivosť z neho urobili veľkého majstra vnútorného života.

Jedným z veľkých Alfonzových prínosov pre Cirkev bolo jeho dielo Morálna teológia. Toto dielo sa zrodilo z Alfonzovej pastoračnej skúsenosti, z jeho schopnosti odpovedať na praktické otázky veriacich a z poznania každodenných problémov veriacich. Alfonz sa postavil proti vtedajšiemu rigorizmu a legalizmu, ktoré do centra kládli hriech človeka. Alfonz mal dar vložiť teologickú reflexiu do služby veľkosti a hodnoty človeka, jeho morálneho svedomia a evanjeliovej milosti.

Hoci sa Alfonz pokúšal odmietnuť ponuku stať sa biskupom, v roku 1762 bol vysvätený za biskupa Diecézy sv. Agáty blízko Neapola. V 1775 sa stáva emeritným biskupom a odchádza žiť do komunity redemptoristov v Pagani, kde 1. augusta 1787 zomrel. Za svätého bol vyhlásený v roku 1839. V roku 1871 bol vyhlásený za učiteľa Cirkvi a v roku 1950 za patróna spovedníkov a morálnych teológov.