Redemptoristi z provincie Cebu na Filipínach oslavujú 25. výročie založenia svojej jednotky, ktorá bola inaugurovaná v roku 1996. Oslavy strieborného jubilea začali 27. septembra Eucharistiou, ktorej predsedal P. Jovencio Ma CSsR, koordinátor Konferencie redemptoristov Ázie a Oceánie.

P. Colm Meaney CSsR v časopise Reality v článku píše:

V decembri 1905 dorazili do manilského prístavu na lodi prví redemptoristi, ktorí sa dostali na Filipíny. P. Andrew Boylan bol v tom čase provinciálom v Dubline a rozhodol sa založiť novú misiu na Ďalekom východe. V nasledujúcich rokoch boli do nového dobrodružstva vymenovaní írski aj austrálski redemptoristi. V roku 1928 bol dohodnutý plán ich misijného úsilia na rozľahlom súostroví: Austrálčania budú viesť misie na severe krajiny a začnú v hlavnom meste Manila. Íri by išli na juh a evanjelizovali by na stredných a južných ostrovoch. Íri dorazili na Cebu 30. júna 1906. Postupom času sa zo severu stala viceprovincia Austrálie, ktorej členmi boli Austrálčania aj Filipínci. Dodnes zostáva viceprovinciou kvôli nedostatočnému počtu členov. Medzitým bolo na juhu viac povolaní, a tak sa v roku 1996 z dovtedajšej viceprovincie Dublinu stala samostatná provincia Cebu (druhé mesto krajiny a sídlo provinciála). To znamená, že v roku 2021 si provincia pripomína strieborné výročie.

Neohrození prví misionári najprv nemali vlastné kláštory, preto do užívania dostali stáročia starý kostol na ostrove Mactan v meste Lapulapu, pomenovanom podľa náčelníka, ktorý pred 500 rokmi zabil objaviteľa Magellana. Z tohto kostola sa redemptoristi vydali na misie do okolitých miest a na ostrovy. V priebehu desaťročí získali pozemky na rôznych ostrovoch a nakoniec založili 11 domov (kláštorov, kostolov a exercičných domov) na piatich ostrovoch.

V prvých desaťročiach, podľa tradície kongregácie od čias svätého Alfonza, boli hlavným apoštolátom farské misie. Prežil som mnoho plodných rokov zapojených do farských misií. Moji predchodcovia boli veľkí muži oddaní svojej úlohe. Tu je niekoľko slov P. Barneyho Caseyho CSsR, ktorý cituje výpoveď muža, v ktorého dome býval počas farskej misie: „Vaša práca je rovnaká ako práca Ježiša Krista. V tomto tvrdení stále nachádzam veľkú útechu.“

Čoskoro sa začala ďalšia podstatná súčasť každej redemptoristickej misie – úcta k Matke ustavičnej pomoci. Okamžite sa stala obľúbenou a dnes je národnou pobožnosťou.

Neskôr boli zavedené ďalšie Alfonziánske služby ako poskytovanie rekolekcií rôznym skupinám – duchovenstvu, rehoľným sestrám, školám. (V 60. rokoch 20. storočia boli postavené tri exercičné domy v Cebu, Iloilo a Bacolode). Nakoniec boli prijaté aj farnosti, ktoré zahŕňali dediny v okolí konkrétneho kláštora. Redemptoristi boli kňazmi v nemocnici pre malomocných v Cebu už pred 2. svetovou vojnou.

Začiatkom 90. rokov 20. storočia bol v Írsku zaznamenaný prudký pokles povolaní, ale na južných Filipínach bol stabilný. Okrem toho, viceprovincia Cebu sa rozhodla požiadať o nezávislosť od Dublinu. Takmer 90 rokov po príchode Írov na Filipíny bol zvolený prvý filipínsky provinciál P. Abdon Josol.

Oslavy toho, že sa stala provinciou, boli nezabudnuteľné. Boli sme poctení prítomnosťou generálneho konzultora z Ríma, P. Josepha Tobina, a vtedajšieho írskeho provinciála, P. Brendana Callanana, ako aj mnohých ďalších významných hostí – nehovoriac o našich verných miestnych podporovateľoch. Pripomenuli sme si našich predchodcov v kongregácii, najmä tých, ktorí začali misiu na začiatku 20. storočia a prežili niekoľko náročných epizód. Pripomenuli sme si boje počas vojnového stavu v 70. a 80. rokoch, a jeho mnohé obete, vrátane nášho spolubrata P. Rudyho Romana. Poďakovali sme Pánovi za mnohé požehnania, ktoré nám počas rokov udelil, a potom sme mali bohatú večeru, po ktorej nasledoval kultúrny program.

Predtým mali členovia redemptoristov jednoduchú slávnosť v areáli nášho exercičného domu v Cebu. Každá komunita z rôznych ostrovov priniesla malé vrecko zeminy. Na pamiatku toho, že sme sa stali provinciou, bola zasadená sadenička a medzi jej korene bola primiešaná zemina z každej komunity. Vnímal som, že premiešanie pôdy predstavuje dve pravdy: že stať sa provinciou je spoločný projekt, spoločné úsilie, na ktorom sa všetci podieľajú. Pôda tiež pripomínala, že by sme mali byť medzi tými najnižšie postavenými, najpokornejšími ľuďmi, a že keď budeme medzi nimi, táto nová rastlina, provincia Cebu, bude prekvitať. Za štvrťstoročie, ktoré odvtedy uplynulo, sme dosiahli niekoľko pekných úspechov.

Pomoc Kórei

Jedným z prvých dosiahnutých výsledkov bolo otvorenie misie v Kórei v roku 1991. Na čele misie stáli traja kňazi, po jednom z Thajska, Brazílie a Cebu, misia sa tak postupne rozrastala. Pre začínajúcu provinciu to bol dôležitý počin. Mohlo nás to zvádzať k tomu, aby sme zaspali na vavrínoch a sústredili sa na naše už zavedené služby. Ale životnou silou každého rastúceho organizmu je prijať výzvu ísť ďalej, byť odvážny, riskovať. Nový začiatok v Kórei nielenže symbolizoval inovatívny charakter provincie, ale ukázal sa aj ako plodná stratégia. Povolania v Kórei sú stabilné a medzi ich apoštolátmi je aj služba veľkému počtu tamojších filipínskych robotníkov.

V oblasti formácie (vzdelávanie seminaristov) si zaslúžia zmienku dva regionálne projekty. Noviciát sa nachádza v meste Lipa v Luzone, ale slúži regiónu juhovýchodnej Ázie (vrátane Filipín, Thajska, Indonézie, Vietnamu a Srí Lanky). Formátori sú menovaní z týchto krajín.

Ešte ambicióznejším projektom bolo založenie teologického inštitútu redemptoristov v Davao. Ten slúži redemptoristom a iným kongregáciám, a pracujú v ňom učitelia z rôznych skupín (redemptoristi, františkáni, benediktíni, laici atď.). Súčasťou sú aj učitelia pre miestny diecézny seminár.

Tak ako z roka na rok pokračujú pravidelné služby provincie (farské misie, rekolekcie, farnosti, formácia), neustále pribúdajú aj ďalšie iniciatívy. V Manile spravujú redemptoristi národnú svätyňu Matky ustavičnej pomoci. Je to skutočne obrovský kolos, v ktorom sa každú stredu na novéne stretne niekoľko tisíc ľudí. Spovede v mnohých rôznych dialektoch sú takmer nepretržité. Už niekoľko desaťročí vysiela provincia Cebu na pomoc do Manily svojho rehoľníka. Už niekoľko desaťročí je tiež medzi kňazmi, ktorí slúžia početnej filipínskej populácii v celom Taliansku, aj redemptorista. Jeden spolubrat z Cebu pomáha singapurským redemptoristom vo farnosti v Dalate v štáte Sarawak (východná Malajzia), pričom jeden pracuje aj s filipínskymi migrantmi v malajzijskom vidieku.

Celkovo si myslím, že je spravodlivé povedať, že provincia Cebu prekvitá a zaslúži si veľký rozruch na oslavu svojho strieborného výročia.

Autor: P. Colm Meaney CSsR

Úprava a preklad: mediálny tím redemptoristov

Zdroj: cssr.news