V roku 2025 si pripomíname nedožitých sto rokov pátra Františka Juríka, redemptoristu a trpiteľa za vieru. Patril ku generácii, ktorá tvorila osobitnú kapitolu redemptoristov na Slovensku. Okrúhle jubileum je jedným z dôvodov predstavenia životného príbehu bučianskeho rodáka.

František Jurík sa narodil 22. júna 1925 v Bučanoch pri Trnave. Jeho cesta ku kňazstvu viedla cez mnohé prekážky. Ako jedenásťročný odišiel do juvenátu (gymnázium) redemptoristov v Libějoviciach (okres Strakonice). Tu v kvinte veľmi vážne ochorel na tuberkulózu. Po zlepšení zdravotného stavu pokračoval v štúdiu na Slovensku. Školu ukončil maturitou v Bratislave. V auguste 1945 vstúpil do redemptoristického noviciátu v Českých Budějoviciach a o rok neskôr zložil prvé rehoľné sľuby.

Juvenisti v školskom roku 1942/1943 v Podolínci. Medzi direktorom Františkom Chochulom a sóciom Štefanom Smoradom je František Jurík. Prvý zľava je jeho brat Anton.

Po sľuboch začal študovať filozofiu a teológiu na bohosloveckom učilišti redemptoristov v Obořišti (okres Příbram). O jeho študijných výsledkoch svedčí aj to, že ho viceprovinciál Jozef Chochula plánoval poslať na štúdium v írskej provincii. Z cesty do Írska nakoniec zišlo, keďže štát mu „určil“ iné miesto. Medzi 13. a 14. aprílom 1950 zažil barbarskú noc (Akciu K). Komunisti prepadli kláštory a rehoľníkov sústredili do centralizačných táborov. Z Bratislavy, kde vypomáhal počas Veľkonočného trojdnia, ho vyviezli do Podolínca.

Ako bohoslovec v Obořišti: zľava Ján Tomaškovič, František Jurík a Jozef Bednárik

V centralizačnom tábore v Podolínci pokračoval v štúdiu teológie tajne. Po ukončení štúdia ho za kňaza tajne vysvätil rožňavský biskup Róbert Pobožný. Ako politicky nespoľahlivý narukoval začiatkom septembra 1950 na základnú vojenskú službu k Pomocnému technickému práporu (PTP) do Svatej Dobrotivej. Takmer tri roky pracoval v železiarňach v Kladne za veľmi ťažkých a nebezpečných podmienok. Do civilu bol prepustený 31. decembra 1953. V PTP strávil dohromady tri roky, tri mesiace a dvadsaťpäť dní.

František Jurík, rok 1949

Po návrate z vojenčiny si ťažko hľadal zamestnanie, až sa nakoniec trvalejšie zamestnal v stavebnej firme Priemstav v Bratislave. Ako pracovník (odborný kamenár) Priemstavu pracoval v rokoch 1957 až 1960 na stavbe Slavína a potom ako robotník na stavbe závodu Slovlik v Leopoldove.

Pri hromadnom zatváraní redemptoristov v rámci Akcie „Rede“ v lete 1961 ho zaistili. Dávali mu za vinu, že sa dal v roku 1950 tajne vysvätiť za kňaza. To bol v ich očiach zločin. Pri súde k jeho menu vždy pridávali: „tajne vysvätený kňaz“. Po odsúdení si trest odpykával vo valdickom väzení.

Ako „mukl“ – muž určený na likvidáciu

Na základe amnestie ho začiatkom mája 1962 prepustili z väzenia a do roku 1964 pracoval na stavbe závodu v Leopoldove. Od roku 1964 sa zamestnal ako včelár na Jednotnom roľníckom družstve v Malženiciach.

S pápežom sv. Pavlom VI. Sprava: prvý je Štefan Michalovič, viceprovinciál bratislavskej viceprovincie, tretí František Jurík, máj 1969

Počas politického uvoľnenia v roku 1968 získal štátny súhlas na pastoráciu. Keď trnavský biskup Ambróz Lazík ponúkol redemptoristom farnosť v Nitrianskej Blatnici, viceprovinciál Štefan Michalovič určil za správcu tejto farnosti pátra Juríka spolu s Jánom Kintlerom. Tak začali redemptoristi pôsobiť na „rehoľnej“ fare, a k dvom pátrom od novembra 1969 pribudol ešte rehoľný brat Ernest Michal Šoltés. Blatnianska fara sa až do Nežnej revolúcie stala miestom na stretávanie redemptoristov.

Návšteva z Rakúska. Zľava: Ján Kintler, Br. Ernest Šoltés, Alois Kraxner, provinciál viedenskej provincie, Br. Michael (viedenská provincia), František Jurík a Stanislav Kartak (viedenská provincia), rok 1969

Už pri nástupe do Nitrianskej Blatnice mu Ladislav Dorušák, dekan v Topoľčanoch, povedal, že ho tam čaká úloha číslo jedna – postaviť novú vežu kostola, ktorá sa zrútila ešte vo februári 1961. Do stavby novej veže sa akosi nik neponáhľal, pretože išlo o mimoriadne náročný objekt po stavebnej a najmä finančnej stránke.

Príchodom nového správcu farnosti, sa ľady pohli a v auguste 1969 sa začalo uvažovať o stavbe veže, ktorá bola postavená pomocou ochotných blatnických veriacich. V roku 1970 na sviatok Povýšenia svätého Kríža bola veža požehnaná.

V stavbárskych prácach vo farnosti neostalo len pri kostolnej veži. Bol opravený nielen farský kostol a fara, ale aj filiálne kostoly v Lipovníku a Krtovciach. Zapájal sa tiež do mimocirkevných aktivít. Zároveň nezanedbával ostatnú pastoráciu vo farnosti: či to už bolo vyučovanie náboženstva, výpomoc v okolitých farnostiach, duchovné prednášky pre kňazov topoľčianskeho dekanátu v rámci kňazských rekolekcií a pod. Medzi jeho aktivity patrili tiež exercície pre kňazov trnavskej arcidiecézy.

Prvé sväté prijímanie v Nitrianskej Blatnici

V neposlednom rade sa pričinil o oživenie takmer zabudnutého pútnického miesta románskej Rotundy sv. Juraja nachádzajúcej sa nad obcou Nitrianska Blatnica. Vznik rotundy sv. Juraja bol dlho evidovaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu na Slovensku ako pôvodne renesančná kaplnka. Za Františka Juríka sa na štátnej pamiatkovej správe rozhýbali a v roku 1974 začali tam robiť archeologický výskum. Tým má zásluhu na „objavení“ oveľa staršej histórie rotundy, ale aj na podporovaní tradícii pútí k Rotunde svätého Juraja, na ktoré aj dnes prichádza každoročne množstvo veriacich.

Stretnutie s generálnym predstaveným Lassom de la Vega 8. februára 1990 v Nitrianskej Blatnici. Jurík stojí v strede vedľa generálneho predstaveného.

Po obnovení náboženskej slobody rehole mohli naplno obnoviť svoju činnosť. Blatnická fara sa stala svedkom prvého stretnutia bratislavskej viceprovincie redemptoristov v slobodnej atmosfére, ktoré prebehlo 8. januára 1990.

Vďační Blatničania sa pri príležitosti 20. výročia úmrtia F. Juríka prišli pomodliť k jeho hrobu.

František Jurík zomrel 4. marca 1991 v Topoľčanoch v nemocnici a je pochovaný v hroboch spolubratov v Kostolnej pri Trenčíne. Pohrebné obrady v Kostolnej viedol českobudějovický biskup Antonín Liška, jeho spolužiak z Obořiště.

Obec Nitrianska Blatnica mu v roku 2010 udelila čestné občianstvo in memoriam za významný prínos na rozvoji a zveľaďovaní obce a tvorivé výkony v osvetovo-výchovnej a publicistickej oblasti počas pôsobenia v Nitrianskej Blatnici.

Použité pramene:

JURÍK, František: Svätý Juraj pod Marhátom. Kronika farnosti Nitrianska Blatnica. Rukopis : Nitrianska Blatnica, 1985.

KINTLER, Ján: Redemptoristi, otcovia a bratia, ktorí pracovali na Slovensku. Strojopis : Nitrianska Blatnica 1982.

KINTLER, Ján: Osudy členov bratislavskej viceprovincie po 14. apríli 1950. Strojopis : Nitrianska Blatnica 1980.

KOLNÍK, Ján: Spomienka na Jurka. In: Blatnické noviny 1/2008, s. 4.

STANČEK, Pavol: 46 rokov od pádu kostolnej veže. In: Blatnické noviny 2/2007, s. 8.

MRVA, Ivan: Z dejín farnosti Nitrianska Blatnica. In: Nitrianska Blatnica 1185-2010.

Archívy:

APBP SH, Kronika oboříšťské koleje (1947-1950).

AÚPN Bratislava, f. XII. KS ZNB S ŠtB. Osobní vyšetřovací svazek č. 864 proti Doležal Josef, Archívne číslo V 1929, kart. 326.

AÚPN Bratislava, f. XII. KS ZNB S ŠtB. Osobní vyšetřovací svazek č. 864 proti Jurik Františkovi, Archívne číslo V 1929, kart. 326.

Fotografie:

APBP BA – Archív provincie redemptoristov Bratislava – Praha v Bratislave

Osobný archív Katarína Trnková

www.nitrianskablatnica.sk

Spracoval: P. Viktor Mišuth CSsR