Facebook
Twitter
Youtube
Soundtier
HomeNovinkySpráva z misií – druhý polrok 2014

Správa z misií – druhý polrok 2014

SPRÁVY Z MISIÍ

Kazachstan, Караганда (diecéza Karaganda) 12. – 22. 6. 2014

Misionári: P. Michal Zamkovský, P. Jozef Jackanin a siedmi laici zRieky života (vrátane nášho kandidáta Juraja Džamu). Na misie nás pozvali kňazi zo Slovenska: Vladimír Dzurenda a Vladimír Nemec, ktorí pôsobia v Karagande. Významný podiel má aj sestra Alma. Samotný misijný program prebiehal v novej katedrále, ktorú spravuje poľský kňaz Janusz. Ten nás tiež milo prijal a spolupracoval. V katedrále bola od piatku každý deň svätá omša, na ktorej sa zúčastnilo cca. 100 ľudí a tiež cca. 10 kňazov diecézy. Pre kňazov a rehoľné sestry bol tiež vo štvrtok večer misijný program na fare v Majkoduku.

V stredu bol špeciálny deň pre detí z diecézy (cca. 120 detí), kde bol celodenný program, ktorý viedla Eva Štrbová a na záver mal svätú omšu P. Jozef Jackanin. Na program pre deti prišli aj s deťmi sestry „Notrdamky“ a farár Pavol Tondra z Balchašu. Okrem svätých omší boli tiež v katedrále stavovské náuky pre mužov, pre ženy a dve stretnutia pre mladých. Z našich niektorí dobre hovoria po rusky a kázne veľmi dobre prekladal do ruštiny otec Žeňa (prefekt seminára).

Na sviatok Božieho Tela a Krvi bolo cca. 250 ľudí a bola krásna procesia okolo katedrály. Predtým po svätom prijímaní aj modlitba za chorých (kňazi za asistencie našich laikov sa modlili s vkladaním rúk). Na obnovu manželských sľubov prišlo 24 párov.

V nedeľu 22. júna bola záverečná omša misií s požehnaním misijného kríža, ktorý je v parku pred katedrálou s dátumom 2014 a s mottom misií: „Ja som prišiel, aby mali život“ Jn 10,10. Na slávnosti bolo cca. 300 ľudí, viacerí kňazi, sestričky. Krásna slávnosť- viď fotografie. Potom bolo agapé v biskupskom centre, kde sme s kňazmi a sestrami zhodnotili prvé misie mesta Karaganda.

Počas dvoch stretnutí modlitieb chvály v katedrále bolo viacero poznaní, kde Boh ukazoval ako chce ďalej oživovať a vnášať svetlo do tejto krajiny temna a smrti (tu v Karagande bol najväčší gulag komunistov nazvaný „Karlag“, kde bolo cca. 1,3 milióna ľudí. Prezreli sme si múzeum Karlagu v Dolinke a neďaleko mamičkin cintorín, kde pochovávali usmrtené deti).

Okrem misijného programu v katedrále mali sme vo farskom centre Majkoduku (kde sme bývali u Vlada Dzurendu) DC pre dospelých od piatka večera do utorka večera (približne 25 osôb) a potom od stredy večera do soboty DC pre mladých (tiež 25 osôb). U dospelých bola zvláštna skupina siedmich mužov (bezdomovcov?) od sestier Matky Terezy, ktorí boli pre nás povzbudením. Niektoré ženy zase boli iba krátky čas v „cirkvi“ a DC im pomohli.

S mladými bol pekný čas pobožnosti zmierenia a spovede. Obidve skupiny boli veľmi aktívne v malých skupinkách. Vidieť, že ľudia chcú rozprávať, vyhovoriť sa. Témy boli: falošné predstavy Boha, Božia láska (Ikona Trojice), obrátenie a život viery – pokušenia, skúšky a duchovný boj. Vnímali sme, že Boh chce uzdravovať rany udelené za komunizmu rodinám.

V nedeľu po misiách sme mali futbalové popoludnie, kde sme strávili ešte pekný spoločný čas s niektorými veriacimi na ihrisku a i pri speve ľudových piesní. Pán nás sprevádzal na cestách (leteli sme cez Minsk, kde sme 8 hodín čakali), mali sme čas aj pre seba navzájom. Na ceste do Karagandy z Minska som mal možnosť sedieť v lietadle vedľa arb Astany Tomáša Pätu a porozprávať o situácií v Kazachstane (to sa nedá naplánovať). V pondelok pred odletom z Astany sme ho ešte raz navštívili, poreferovali o misiách v Karagande a pozreli si v katedrále veľký oltár pre adoráciu Najsvätejšej sviatosti, ktorý mal byť prevezený do Ozornoho. Zdalo sa mi to trochu megalomanské, tak ako celá novo vybudovaná Astana.

Rumunsko, Şinteu – Nová Huta (diecéza Oradea) 29. 6. – 5. 7. 2014
Misionár: P. Michal Zamkovský a piati laici z Rieky života (Pavol Coch, Ján Kuruc, Mária Grešová a dvaja z mladej generácie Alžbeta Brčiaková a Patrik Bendík).

Misie boli zaradené dodatočne do programu tohto roku, lebo ich urgoval farár z Novej Huty, Augustín Albert, ktorý je tam zároveň aj richtárom, ako zopakovanie po desiatich rokoch a tento termín pred ich odpustom sv. Cyrila Metoda sa nám zdal vhodným. Problém, o ktorom sme sa až tam dozvedeli, bol, že sa tam opravoval kostol a všetko sa malo odohrávať vonku. Našťastie, počasie bolo krásne a teplé, takže večerné omše mohli prebiehať pokojne (ozvučenie sme dali naše) a psíčkov, ktorí tam pobehovali popred oltár odháňali.

Stavovské stretnutia pre ženy a mužov sme vykonali v prebudovanej starej fare, kde sme boli aj ubytovaní. Prišla celkom pekná skupina žien (aj sestričky) a prišlo aj nejakých 30 mužov. Na omše večer prichádzalo tak 70 ľudí. Niektorí z nich už bývajú na Slovensku, či v Česku a prišli na dovolenku. Mali možnosť prežiť misie. Pár dní bol s nami aj Ján Mlynarčik – farár z Oradey.

Od utorka už prichádzali pred omšou ľudia na spoveď a v sobotu, či nedeľu som už musel zrýchľovať, lebo ich bolo veľa. Vďaka sestričke Martine mal som možnosť zaopatriť niekoľkých chorých po lazoch. Tam sa dostalo vykúpenie ku celej rodine. A vidím, že tu je otvorené pole – navštevovať, rozprávať a prinášať sviatosti. Ísť za ľuďmi, lebo niektorí majú naozaj ďaleko do kostola a sú už starší, niet síl. Niektorí sú opustení, lebo deti odišli na Slovensko, či do Česka.

Každý deň pred omšou (tak od piatej) bol program pre mladých. Prichádzali a pribúdalo ich každý deň. Viedli ho naši laici. V piatok, keď bol po omši a po programe aj futbal, ich bolo vyše dvadsať. Dalo by sa s nimi ďalej pracovať v skupinkách, čo som povedal sestrám, lebo farár to nezvládne.

V piatok (prvý piatok v mesiaci) dopoludnia sme navštívili aj Gemelčičku, kde som pomohol spovedať a potom o desiatej som mal svätú omšu i príhovor pre veriacich (cca. 50). Navštívil sme sestry, domov dôchodcov a pomodlili sme sa za pána farára Martina Roľníka (32 rokov je na Gemelčíčke). Tiež by tu boli potrebné misie, ale vo vhodnom čase, keď nie sú práce na poliach.

V sobotu bol malý odpust sv. Cyrila a Metoda a pri slávnostnej omši sme posvätili kríž a udelili slávnostné požehnanie veriacim. Bolo ich cca. 200. Potom po obede u sestier sv. Kríža (kde sme stále obedovali) sme sa rozlúčili a na požičanom aute nás Pavol Coch priviezol bezpečne domov.

Vysoké Tatry (Spišská diecéza) 30. 8. – 7. 9. 2014

Správca farnosti: Mgr. Róbert Tokár, kapláni František Bebko (ten sa o nás vzorne staral celý týždeň) a Jozef Dobrovič.
Misie vykonali: P . Michal Zamkovský, P . Václav Hypius, P . Martin Zanovit a vypomáhali pátri z Podolínca Róbert Režný a Jozef Novák st.

Program v školách a pre mládež v piatok večer vykonali laici z Rieky života. Snáď prvé misie vo farnosti Vysoké Tatry, kde je osem kostolov aľudia sú dosť rozptýlení. Vnímali sme, že ide viac o personálnu farnosť a aj na misie prichádzali ľudia nielen z Tatier, ale z okolia, ba z celého Slovenska. Hlavný program misii bol v novom kostole Nový Smokovec, ale celý týždeň sme mali sväté omše aj v Tatranskej Lomnici a niektoré dni aj vo Vyšných Hágoch. Keďže sme boli traja na mieste a vypomáhali aj z Podolínca, tak sme to zvládli. Dokonca sme s P. Václavom stihli aj malé túry do hôr.

Ľudia prichádzali, ráno menej, ale večer v hojnom počte a mnohí si vykonali dobrú spoveď. Niektoré rozhovory i modlitby oslobodenia boli dosť náročné. Viacero ľudí (aj na Hágoch) si vykonalo spoveď po rokoch.

Približne 60 párov si obnovilo manželské sľuby (na Tatry pekný počet) a mnohým sme udelili sviatosť pomazania. Túto sviatosť sme vysluhovali aj v sanatóriu Vyšné Hágy, kde bola v tom čase aj Václavova mamka.

Pomerne živé bolo stretnutie pre mladých v piatok večer, kde v podstate zostali všetci po omši. Na tom programe, ale aj na iných misijných stretnutiach sa zúčastnil aj evanjelický farár s manželkou. Špecifickým stretnutím bolo „Nádvorie hľadajúcich“ v sobotu večer v kostole v Starom Smokovci, kde prišlo cca 50 ľudí (dokonca a ja generálny vikár Anton Tyrol). Stretnutie bolo veľmi živé a podnetné na tému: „Čo je pravda?“

Na záverečnej omši v nedeľu 7. septembra o 17:00, kde prišlo mnoho ľudí sme posvätili krásny kríž umiestnený pred kostolom v Novom Smokovci.

Bardejov (Košická arcidiecéza) 20. – 28. 9. 2014

Správca farnosti: dekan Mons. Pavol Marton (sú tam ešte štyria kapláni a bohoslovec Patrik – ten nám obetavo pomáhal celý týždeň). Misie vmeste vykonali tri tímy redemptoristov, ktorí si vzájomne vypomáhali. Vbazilike bol tím: P. Michal Zamkovský, P. Martin Macko, P. Martin Zanovit, vypomáhali P. Pavol Tomko z Michaloviec a pátri z Gaboltova.

Na Vinbargu usaleziánov bol tím: P. Martin Huk, P. Rastislav Dluhý, P. Peter Slobodník, vypomáhali pátri z Gaboltova.
V Bardejovských kúpeľoch bol tím: P. Peter Hertel, P. František Boldy.

Do týchto misii boli teda zapojení členovia všetkých šiestich domov našej viceprovincie, ako aj z domu vo Frýdku-Místku a z Michaloviec.

Po desiatich rokoch teda znovu redemptoristi prišli do Bardejova, aby ho duchovne obnovili a povzbudili. Ľudia si nás pamätali z predošlých misií a tak prichádzali s dôverou i očakávaním v hojnom počte na všetky programy. Hlavne v bazilike bolo ráno i večer mnoho ľudí nielen z mesta, ale aj z okolia. Mnoho žien i mužov na stavovských katechézach vo všetkých troch kostoloch. Rady na spovedanie, ale všetko vďaka dobrej spolupráci spolubratov išlo pokojne a ľudia i kňazi mohli byť povzbudení spoločenstvom redemptoristov. Na misiách nám vypomáhali aj naši traja študenti (Peter, Marek a František), ktorí sa zapojili tiež do evanjelizačných programov v školách. V meste pôsobili tri tímy laických misionárov a prešli s programom skoro všetky školy. Obnova sa vykonala aj pre pedagógov na cirkevnej škole. Misie mali svoj krásny priebeh každý deň aj na filiálke Bardejovská Nová Ves.

Obnovu manželských sľubov si vykonalo počas misií v meste cca 300 párov (z toho 216 v bazilike). Počas adorácií vo štvrtok Pán sa dotýkal mnohých a upevňoval v nádeji. Nestihli sme chodiť domov po chorých, ale mnohí prijali sviatosť pomazania v kostoloch a tiež pri návšteve v hospici. Pekný a živý bol tiež spoločný program pre mladých v telocvični Hotelovej akadémie v piatok večer (myslím, že mladých nebolo menej ako pred desiatimi rokmi na tom istom mieste). Kňazom sme ponúkli program formácie pre mladých cez kurz „Objav Krista“. Počas misií sa predalo mnoho kníh, čo prinesie svoje ovocie.

V nedeľu 28. 9. bola o 15:00 hodine v bazilike svätá omša pre všetky tri farnosti mesta a v preplnenej bazilike sa dalo vnímať silný duchovný náboj. Nádherné spevy o Kristovom víťazstve vliali novú nádej veriacim niesť každodenný kríž. Po svätej omši sme sa všetci, kňazi i misionári, stretli na fare a zhodnotili priebeh misií i podelili tiež duchovnou radosťou.

Senohrad (Banskobystrická diecéza) 20. – 28 . 9. 2014

Misionári: P. Ivan Flimel, P. Róbert Režný.
Je to malá farnosť, súčasť stredoslovenského regiónu Hont. Nachádza sa v okrese Krupina. Posledné misie sa tu uskutočnili pred 20 rokmi. Viedol ich P. Vincent Golis OP, tamojší rodák. Táto farnosť má po revolúcii aj niekoľko kňazských a rehoľných povolaní. Celý program misií, okrem nedieľ, sa uskutočnil v kaplnke sv. Jána Nepomuckého, ktorá sa nachádza uprostred obce, pretože farský kostol sv. Imricha je na dosť príkrom kopci nad dedinou, čo by bol veľký problém pre starších. Toto riešenie sa ujalo bez komplikácii. Misionári navštevovali aj filiálku Senohradu, ktorou je malá dedinka s názvom Lackov. Veriaci sú veľmi dobrého, jednoduchého a vnímavého srdca, ktoré nešpekuluje. Na misie prichádzali zastúpené všetky vekové kategórie, taktiež aj dosť mladých a detí. Zvláštnosťou tejto farnosti je to, že má hojný počet organistov (7) – všetko buď mladého alebo stredného veku – čo je aj na počet obyvateľov nadpriemerné číslo na akúkoľvek farnosť.

Facebook
Twitter
Youtube
Soundtier
close

Zdieľajte príspevok..