Slovo medzi nami
DomovNovinkySkočiť do milosti

Skočiť do milosti

Šťastný nový rok!

Dali ste si už novoročné predsavzatia? Možno že schudnete alebo budete šporovlivejší? Možno budete viac cvičiť alebo sa vzdáte nejakého zlozvyku? Obyčajne si dávame predsavzatia, lebo vo svojom živote vidíme niečo, čo chceme zlepšiť – zlozvyk, ktorý chceme odstrániť, alebo niečo dobré, čo chceme ešte vylepšiť. Novoročné predsavzatia súvisia so zmenou nášho života.
Často si dávame predsavzatia na začiatku nového roka, lebo hľadáme nový začiatok. Zmena kalendára má niečo do seba a pobáda nás zlepšiť sa. Ponúka nám konkrétny začiatok a koniec pre naše ciele. Pomáha nám sústrediť sa a uvedomiť si zmysel nejakého konania.
Čo keby ste v tomto roku primiešali aj „predsavzatia viery“ – čiže predsavzatia, ktoré vám pomôžu priblížiť sa k Ježišovi? Tieto predsavzatia viery znamenajú viac než prísľub, že budete pravidelnejšie chodiť na svätú omšu alebo sa budete o pár minút dlhšie modliť. Sú to vnútorné predsavzatia, prísľuby, že nech už máme akékoľvek duchovné praktiky, budeme otvorenejší voči Božej milosti.
Aby sme vám s týmito predsavzatiami pomohli, tento mesiac sa chceme pozrieť na to, ako naša viera a Božia milosť spolupracujú, aby niečo v našom živote zmenili – a tieto zmeny budú prinášať ovocie po celý nový rok.

 

Skočiť do milosti

„Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar“ (Ef 2, 8).
Predstavte si, že ste uväznení na štvrtom poschodí horiacej budovy. Hasiči pod vami rozprestreli sieť a vyzývajú vás, aby ste skočili. Volajú: „Skočte! Chytíme vás!“ Zhlboka sa nadýchnete, skočíte a bezpečne pristanete. Zachránili ste sa z plameňov! Zachránili ste sa vďaka skoku? Nie celkom. Keby tam nebola sieť, boli by ste mŕtvy. Zachránila vás sieť. Ale zároveň ste sa museli rozhodnúť, že skočíte. Museli ste urobiť skok viery a dôverovať, že vás hasiči zachránia.
Takto spolupracujú milosť a viera. Božia milosť je ako sieť a vaše rozhodnutie skočiť je čin viery. Skočíte, lebo dôverujete hasičom a veríte v sieť. Podobne náš skok viery do Kristovho náručia je jediný spôsob, ako budeme v bezpečí. Iná cesta neexistuje. Viera je rozhodnutie na život a na smrť – a toto rozhodnutie musíme každý deň potvrdzovať. Je to každodenné rozhodnutie, aby sme našli svoje bezpečie, domov a istotu v Pánovi. Je to tiež každodenné rozhodnutie, ktoré nám otvára nekonečnú zásobáreň milosti a požehnania.
Prečo nám Ježiš chce dať toľko milostí? Pretože chce urobiť viac než len to, že nás zachráni od hriechu. Chce nám zmeniť život! Svätý Pavol povedal: „Ale z Božej milosti som tým, čím som, a jeho milosť nebola vo mne márna“ (1 Kor 15, 10). Videl, že milosť v ňom účinkuje, že z neho robí takého človeka, akým sa stal. Vedel, že bez tejto milosti by vôbec nebol taký pokorný, pokojný alebo plodný.

 

Milosť a viera

Milosť a viera: tieto dve sú veľmi úzko prepojené! Božia milosť bez našich skutkov viery má veľmi malú schopnosť zmeniť nás. A naše úsilie, nech by bolo akokoľvek verné a disciplinované, jednoducho nebude mať veľký vplyv, ak nie sme otvorení prúdu milosti, ktorý Boh vždy posiela z neba.
Pozrime sa, ako Písmo opisuje túto súčinnosť medzi Božou milosťou a naším úsilím. Po prvé, Ježiš opisuje, ako semeno (Božia milosť) zasiate do správnej pôdy (naša viera) môže priniesť 30-, 60- alebo 100-násobnú úrodu (Mt 13, 3 – 8).
Potom nám Peter hovorí, aby sme „túžili po nefalšovanom duchovnom mlieku (Božia milosť), aby sme od neho rástli na spásu“ (1 Pt 2, 2). Vraví aj to, že ak chceme, aby táto milosť pôsobila v našom živote, musíme sa zbaviť „všetkej zloby a každej lesti, pokrytectva, závisti a každého ohovárania“ – a to si vyžaduje úsilie (2, 1)!
A napokon Jakub nám hovorí, aby sme „odložili všetku nečistotu a akúkoľvek zlobu (skok viery) a v tichosti prijali zasiate slovo, ktoré má moc spasiť naše duše (Božia milosť)“ (Jak 1, 21).
Každý z týchto úryvkov a ešte mnohé ďalšie opisujú to, čo sa môže stať, keď sa rozhodneme skočiť do Ježišovho náručia.

 

Lacná a drahá milosť

Nemecký teológ Dietrich Bonhoeffer vo svojej knihe Cena učeníctva hovorí o rozdiele medzi „lacnou milosťou“ a „drahou milosťou“. Píše, že lacná milosť „je ohlasovanie odpustenia bez toho, aby sa vyžadovalo pokánie, krst bez cirkevnej disciplíny, sväté prijímanie bez spovede“. Je to „milosť bez učeníctva, milosť bez kríža“. Tí, čo sa spoliehajú na lacnú milosť, veria v Ježiša, vo večný život a v odpustenie hriechov, ale neusilujú sa „žiť iný život pod vplyvom milosti, ktorý sa odlišuje od starého života pod vplyvom hriechu“.
Naopak, drahá milosť „je povolanie Ježiša Krista, pri ktorom učeníci zanechali svoje siete a nasledovali ho“. Táto milosť je drahá, lebo nás volá zanechať svoje staré ja a „nasledovať“. Ale je to milosť, „lebo nás volá nasledovať Ježiša Krista“. Je to milosť, lebo ten, koho nasledujeme, je plný lásky, milosrdenstva a zľutovania. Je vždy s nami, aby nám pomohol a dal nám silu.
Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí, že milosť je „nezaslúžená pomoc, ktorú nám dáva Boh, aby sme odpovedali na jeho pozvanie“ (1996). Teda milosť je dar od Boha, ktorý nás podnecuje a dáva nám silu zmeniť náš život. Ale Katechizmus pokračuje a hovorí, že táto milosť si vyžaduje „slobodnú odpoveď človeka“ (2002). Milosť nie je čarovná formulka, ktorá nás okamžite premení. Musíme zohrať dôležitú úlohu a tá spočíva v tom, že sa podriadime Božej milosti, nech už si to vyžaduje akúkoľvek cenu.
Vidíme, že táto drahá milosť pôsobila v ľuďoch, akými boli Abrahám, Mojžiš a Panna Mária. Pán sa ich dotkol a oni mu odovzdali svoj život. Abrahám zanechal svoj domov v Ure a šiel do zasľúbenej zeme, o ktorej nič nevedel. Mojžiš riskoval svoj život, keď vyzval faraóna, aby oslobodil Izraelitov. A Mária povedala áno na anjelovo pozvanie stať sa Božou Matkou. Dotkla sa ich milosť a oni slobodne prijali pozvanie, ako aj zodpovednosť, ktorú im Boh ponúkol.
Bratia a sestry, Božia milosť k nám stále prúdi. Môže byť drahá, ale nie ťažká. Podnecujúca a povzbudzujúca milosť nás pobáda urobiť všetko, čo je potrebné, aby sme sa priblížili k Bohu. Jeho milosť je veľkodušné pozvanie rozhodnúť sa – toto rozhodnutie prinesie nevýslovné požehnanie nám i ľuďom v našom okolí.

 

Vytrvalá viera, hojná milosť

Na začiatku 20. storočia, keď elektrický prúd bol len v nemnohých domácnostiach, jedna rodina zaplatila elektrikárovi, aby ich zapojil do novej elektrickej siete. Po roku si elektrárenská spoločnosť všimla, že táto rodina používa veľmi málo elektriny. Poslali svojho zástupcu, aby to prešetril. „Máte dostatok elektrickej energie?“ spýtal sa. „Prečo ju nevyužívate?“ Otec odpovedal: „Ale my ju využívame. Milujeme elektrinu. Každý večer na pár minút zapálime žiarovky. Pomáhajú nám lepšie vidieť, keď chceme zapáliť sviečky.“ Neuvedomil si, o koľko lepšie by na tom rodina bola, keby elektrickú energiu používala stále!
Nebuďme ako tá rodina. Neuspokojme sa s trochou milosti. Cvičme svoju vieru s dôverou, že Božia milosť – jeho elektrická energia – je nám vždy k dispozícii. Vďaka tejto milosti môžeme zakúsiť usmernenie, povzbudenie a pokoj, ktorý potrebujeme, aby sme žili ako radostní Ježišovi učeníci. Jeho milosť je nekonečná zásobáreň nadprirodzenej sily. Ak sa naučíme pripojiť sa k tejto milosti ako Mojžiš, Abrahám a Mária, dokážeme vykročiť a urobiť veľké veci pre Pána.
Keď začínate tento nový rok, dajte si predsavzatie, že si prehĺbite vieru. Neuspokojte sa s lacnou milosťou. Rozhodnite sa, že budete napojení na Božiu milosť, hoci bude drahá. Buďte vytrvalí a keď padnete, vstaňte a začnite znova. Majte vieru v Boha a naplní vás jeho milosť.

Zdroj: Slovo medzi nami č. 1/2015, 16. ročník

----
Twitter
Youtube
Soundtier