Duchovnú pôstnu obnovu pripravil P. Róbert Režný CSsR, rektor komunity v Banskej Bystrici – Radvani.

Tento týždeň slávime 19. marca slávnosť sv. Jozefa, ženícha Panny Márie a pestúna Pána Ježiša. V mnohých krajinách sveta je táto slávnosť aj prikázaním sviatkom, a to aj z toho dôvodu, že sv. Jozef je patrónom univerzálnej Cirkvi. Patrónom Cirkvi sa stal 8. decembra 1870 rozhodnutím pápeža bl. Pia IX. Preto pápež František, ktorý sám je horlivým ctiteľom sv. Jozefa, pri príležitosti tohto 150-ročného jubilea vyhlásil Rok sv. Jozefa, ktorý trvá od 8. 12. 2020 a skončí presne o rok, 8. 12. 2021.

Jedinečnosť osoby sv. Jozefa a jeho charakteru približuje apoštolský list Svätého Otca Patris corde (S otcovským srdcom) zverejnený v deň vyhlásenia jubilejného roka. Uvažuje v ňom o jednotlivých vlastnostiach a postojoch svätého Jozefa, ktoré môžu byť vhodným podnetom na rozjímanie o ňom a o jeho mieste v Božom pláne, ako aj výzvou nasledovať jeho cnosti. Po dlhšom úvode listu nasleduje sedem bodov – zamyslení nad jednotlivými aspektmi tejto vznešenej postavy: 1. milovaný otec; 2. otec, ktorý vie byť nežný; 3. otec, ktorý vie byť poslušný; 4. otec, ktorý prijíma; 5. otec odvážne tvorivý; 6. otec pracujúci; 7. otec v tieni.  Veľmi odporúčam tento list si prečítať. Mne je totiž sv. Jozef tiež veľmi blízky, a preto je vhodné si prečítať najmä v pôstnej dobe, do ktorej je vsadená aj slávnosť tohto svätca, aj tento list. Kto to tak ešte neurobil, má to za domácu úlohu. Je to pomerne krátky list, ktorý sa dá prečítať aj pomalším tempom do hodinky.

Z tohto listu, ktorý je veľmi bohatý na obsah, by som chcel vyzdvihnúť dve skutočnosti:

1. Svätý Otec hovorí, že Jozef držal Ježiša za ruku, a tak bol pre Ježiša sprítomnením Božej nežnej lásky voči slabým ľuďom. Zlý duch nás núti hľadieť na našu krehkosť negatívne: obviňuje nás, kladie nám za vinu, čo sme urobili. To znamená, že nás zvedie k hriechu a potom nás nechá, ako pútnika v podobenstve, ktoré rozpovedal Ježiš o milosrdnom Samaritánovi, zbitého a ponechaného na hranici medzi životom a smrťou.  Na rozdiel od neho, Duch Ježiša Krista našu slabosť vynáša na svetlo s nežnou láskou. Lebo nežnosť je najlepší spôsob, ako sa dotýkať toho, čo je v nás krehké. Nie zdvihnutý prst a posudzovanie, ktoré používame na druhých, nás zachráni a zmení nás. Nie. Iba milosrdenstvo nás zachráni pred obvinením žalobcu. Paradoxne, aj zlý duch nám môže povedať pravdu, ale robí to preto, aby nás usvedčil. My však vieme, že Pravda, ktorá pochádza od Boha, nás neodsudzuje, ale prijíma, objíma a odpúšťa nám. Na to nikdy nezabudnime: to, čo nás zachráni, nie je strach pred trestom za hriechy alebo praktizovanie dokonalej morálky. Nie. To, čo nás zachraňuje, je to, čo tvrdil často aj zakladateľ našej rehole sv. Alfonz Liguori: milosrdenstvo nášho Boha, nie samospasenie, ale prijatie spásy z rúk Boha.
2. Svätý Otec v liste okrem iného hovorí aj to, že Jozef voči Ježišovi bol tieňom jeho nebeského Otca na zemi. Otcom sa však sv. Jozef nestal automaticky. Ako hovorí pápež: otcami sa nerodíme, otcami sa stávame. A to je apel na nás mužov: otcami sa nestávame tým, že privedieme na svet dieťa, ale preto, že prevezmeme zodpovednosť za starostlivosť oň. A dnešná Cirkev potrebuje otcov. Ako často však my muži zlyhávame v otcovstve, v tom duchovnom aj telesnom rozmere. Buď sme príliš ochranárski, keď chceme deti uchrániť od zlyhaní a ťažkostí, ktoré prináša život, alebo sme vlastnícki, keď chceme určovať, čo majú deti robiť, ako by mal vyzerať ich život a bránime im byť slobodnými. Nie je dobré ani jedno ani druhé. Ako tu potrebujeme múdrosť, ktorou oplýval sv. Jozef! O to sa modlime zvlášť my, muži.

List Svätého Otca sa končí týmito slovami: „,Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku,‘ tak hovorí Boh svätému Jozefovi. Cieľom apoštolského listu je umocniť lásku k tomuto veľkému svätcovi, utiekať sa k nemu, nasledovať ho v cnostiach i v konaní. Veď špecifickým poslaním svätých nie je len udeľovať zázraky a milosti, ale prihovárať sa za nás pred Bohom, ako to robili Abrahám a Mojžiš, ako to robí Ježiš, jediný prostredník, ktorý vystupuje u Boha Otca ako náš advokát, stále pohotový prihovárať sa v náš prospech. Svätí pomáhajú všetkým veriacim dosiahnuť svätosť a dokonalosť v ich vlastnom stave. Ich život je konkrétnym dôkazom toho, že žiť evanjelium je možné. Ježiš povedal: ,Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom‘, a svätci vo svojej dobe sú príkladom života, ktorý je hodný nasledovania. Svätý Pavol výrazne povzbudzoval: ,Napodobňujte ma!‘ Svätý Jozef to hovorí svojím výrazným mlčaním. Majúc pred zrakom príklady toľkých svätých si svätý Augustín kladie otázku: ,Keď to dokázali títo, ty to azda nedokážeš?‘ Tak dospel k úplnému obráteniu a zvolal: ,Neskoro som si ťa zamiloval, krása taká stará a taká nová!‘ Ani nám neostáva iné, iba prosiť svätého Jozefa o milosť milostí, a tou je naše obrátenie. Jemu adresujeme našu prosbu: Buď pozdravený, ochranca Vykupiteľa a ženích Márie Panny. Tebe Boh zveril svojho Syna; do teba Mária vložila svoju dôveru; spolu s tebou sa Kristus stal človekom. Blažený Jozef, i nám sa staň otcom a veď nás po ceste životom. Vyprosuj nám milosť, milosrdenstvo a odvahu, a chráň nás pred každým zlom. Amen.“