Drahí spolubratia a bratia vo formácii!

1. S radosťou sa stretávame online na tomto krátkom redemptoristickom stretnutí. Prečo teda toto stretnutie? V tento deň, keď Cirkev slávi sviatok Obetovania Pána v chráme, sa aj my schádzame, aby sme sa spoločne modlili a ďakovali Bohu za náš redemptoristický zasvätený život, zároveň aby sme poďakovali každému z vás, ktorí trávite svoj život za copious apud eum redemptio, hojné vykúpenie, aby sme vás povzbudili vo vašom poslaní a spomenuli si na tých, ktorí nás predišli a vytrvali vo svojej službe až do konca.

2. Generálne vedenie je prvým animátorom spolubratov. „Svojou účinnou, pravidelnou a usmernenou prítomnosťou by mala byť inšpirátorom a animátorom neustálej obnovy v (vice)provinciách“ (Konštitúcie 113). Vieme, akými ťažkosťami prechádza zasvätený život uprostred zložitosti dnešného sveta. Preto má toto jednoduché stretnutie za cieľ pripomenúť si tvár každého spolubrata v jeho rôznych apoštolských dielach, sprevádzaných radosťami, bolesťami a výzvami. Redemptoristický zasvätený život má srdce, ktoré bije, má tvár, má telo! Všetci tvoríme jedno misijné telo (porov. Konštitúcie 2), kráčame spolu ako Cirkev a Kongregácia, táto krásna synodalita, kde každý je v srdci Vykupiteľa.

3. V súčasnosti máme 4 616 spolubratov: 56 biskupov, 3492 kňazov, 9 trvalých diakonov, 71 dočasných diakonov, 661 nevysvätených klerikov: 100 s doživotnými a 561 s dočasnými sľubmi; 327 bratov: 278 v s doživotnými a 49 s dočasnými sľubmi. Priemerný vek kongregácie je 54,02 roka. Sme rozšírení vo viac ako 80 krajinách. Sme významnou evanjelizačnou prítomnosťou. Je veľa spolubratov, ktorí svoj život venujú hojnému vykúpeniu v hraničných realitách, ako sú vojna, terorizmus, náboženský fundamentalizmus, vyrovnávajú sa s prenasledovaním a skúsenosťami smrti. Sú svedkami Pána, ktorí nás povzbudzujú. Existuje množstvo diel, ktoré vykonávame vo svätyniach, farnostiach, ľudových misiách, rekolekciách, formácii, vyučovaní, školách, komunikácii a mnohých ďalších. Snažíme sa reagovať na potreby doby, vyjadrovať svojím životom apoštolskú horlivosť zakladateľa a cítiť s Cirkvou ako s platným kritériom nášho poslania (porov. Konštitúcie 33). Kongregácia je živá, ale potrebujeme viac misionárskej horlivosti. Redemptorista má vždy srdce bez odpočinku – srdce toho, kto ohlasuje evanjelium.

4. V deň, keď slávime predstavenie Ježiša v chráme, je pre nás redemptoristov základnou otázkou: čo v tento deň predstavujeme v chráme Pánovom? Tak ako Simeon a Anna, spoznávame Vykupiteľa očami našej viery, jednoduchosťou života, modlitbou a priľnutím k Otcovej vôli? Čo je redemptoristický zasvätený život, ktorý sa prezentuje v Pánovom chráme: ten, ktorý nosí holubice a hrdličky a spoznáva Pána v tom najopustenejšom, alebo ten, ktorý rituálne obetuje zjavenia, ktorý udržiava srdce prázdne a nepestuje jeho spomienky na vykúpenie?

5. Ak sme tu, je to preto, že Otec niekoho povolal, hlboko sa držal jeho plánu a dal svoj život za tých najchudobnejších a najopustenejších. Ďakujeme Vykupiteľovi! Koreň zasväteného života je teda vo veľkonočnom tajomstve Krista so všetkým, čo z neho vyplýva: stať sa telom, zakúsiť umučenie, utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie, veriť v Otcovo slovo a v oživujúcu silu Ducha. Nevideli sme Pána ako Simeon a Anna, ale uverili sme v jeho verné slovo, to isté slovo, ktoré nás sem priviedlo. Oni videli a uverili. My sme sa ho dotkli prostredníctvom skúsenosti viery našich predkov a nášho osobného stretnutia s Vykupiteľom. Spolu so Simeonom, Annou, Máriou, Jozefom a našimi svätými, blahoslavenými a mučeníkmi môžeme povedať, že naše oči vidia spásu, a pretože v ňu veríme, ohlasujeme ju ako svetlo pre všetky národy. Naše zasvätenie má vo svojich dejinách veľkonočné spomienky a spomienky na vykúpenie.

6. Simeona a Annu môžeme prirovnať k nášmu zasvätenému životu (porov. Lk 2, 25-38). Simeon predstavuje spravodlivosť, zbožnosť, otvorenosť voči Duchu Svätému, múdrosť a vytrvalosť vo viere. Je služobníkom chrámu, ktorý prijíma všetkých bez rozdielu, ako to urobil s Máriou a Jozefom. Je tým, kto prijíma obety chudobných a nevykorisťuje ich ani nevylučuje na základe zákonov čistoty. Anna, pohanka, heretička, predstavuje menšinu, vylúčenú chrámom, ktorá očakáva oslobodenie a spoznáva Pána v obraze opusteného, čoho náboženské autority chrámu neboli schopné. Anna predstavuje zasvätený život ako menšinu vo svete, ktorá však našla Pána, neúnavne mu slúži dňom i nocou a úprimne ho chváli

7. Počas týchto takmer 300 rokov existencie Kongregácie sme sa pred Pánom spojili prostredníctvom našich spomienok na vykúpenie s tými, ktorí uverili a zažili spásu, a s horiacim srdcom sme im odovzdali to, čo zažili. Dnes nás na tomto stretnutí spájajú naše veľkonočné spomienky a vykúpenie, vďaka ktorému sme vytrvali a došli až sem. Dnes stojíme pred Pánom, pred každým spolubratom, pred svetom. Zasvätený život, ktorý nezažíva každodennú prezentáciu seba samého v Pánovom chráme, nemá oprávnenie povedať, že videl spásu a predstaviť sa ako svetlo národom. Ako prebieha naša prezentácia pred Pánom ako zasvätených redemptoristov v chráme sveta, v ktorom žijeme? Aké sú naše spomienky na vykúpenie a každodenné obrátenie? Ak je Kongregácia ako Simeon a Anna, dlhoveká, zbožná, verná Božím prisľúbeniam, vytrvalá, citlivá na Ducha Svätého, rozpoznávajúca Vykupiteľa v tých najopustenejších, ako eschatologickú skutočnosť môže spievať Simeonovu pieseň: Teraz môže tvoj služobník odísť v pokoji, lebo podľa jeho slova jeho oči videli spásu pripravenú pre všetky národy, svetlo pre všetky národy. Inak budeme spievať pieseň náreku a smútku.

8. Aký zasvätený život redemptoristov chceme pre seba a pre Cirkev? Ten, ktorý uteká pred svetom? Ten, ktorý sa skrýva vo svojich hradoch, v krásnych chrámoch, sakristiách a vo svojich rúchach? Ten, ktorý je roztrieštený osobnými projektmi alebo vnútornými bojmi v snahe získať moc? Ten, ktorý je v zónach pohodlia? Alebo ten, ktorý spoznáva svet, vníma jeho krásy a ambivalencie, ktorý riskuje, že bude kráčať s Vykupiteľom a bude ho zraňovať a spôsobovať mu krvavé nohy? Aký redemptoristický zasvätený život chceme pre seba a pre Cirkev? Redemptoristický zasvätený život, ktorý očami spoznáva Vykupiteľa, stotožňuje sa s ním, je misionárskym telom a váži si každého spolubrata a laikov? Alebo roztrieštený, ktorý počúva hlas modiel, je oslnený a potom opustený na ceste? Pán je verný. Modly nás očaria, zamilujú si nás a potom nás opustia. Aký redemptoristický zasvätený život chceme pre seba a pre Cirkev? Nie čistý zasvätený život, nedotknuteľný, bez hriechu, vzdialený od reality, ale ľudský zasvätený život, s jeho protirečeniami, s jeho ranami, bez obáv, ale ktorý každý deň dáva zo seba to najlepšie, obracia sa a obnovuje, je vo svete ako tancujúce svetlo, odoláva vetru a je pohltený jednoduchým srdcom, verný Pánovi a tým najopustenejším.

9. Tieto otázky nám pomáhajú osobne a komunitne rozlišovať, aký štýl zasväteného života chceme v budúcnosti. Výzvy, ktorým čelíme, sú početné a rôznorodé. Nemali by sme sa však nechať odradiť. Sme misionári nádeje, ktorí kráčajú v stopách Vykupiteľa. Ak je to pravda, nemôžeme deklarovať svoju predčasnú smrť. Musíme mať oči otvorené pre realitu a vykonať našu inštitucionálnu a osobnú sebakritiku, ale nemôžeme sa vzdať tvárou v tvár tomu, čo nás desí, problémom vyplývajúcim z našich neverností a výzvam dnešného sveta. Časť Cirkvi prežíva zložitú chvíľu s toľkými vnútornými spormi, stratou dôveryhodnosti a vzďaľovaním sa od evanjelia. V dejinách bol v kontroverzných momentoch cirkevného života zasvätený život vždy znamením. V kontexte toľkých rozdelení sme teda povolaní byť znamením jednoty a s odvahou a nadšením ohlasovať vykúpenie. Naša charizma je živá a posilňuje nás v misii, a preto sme povolaní byť svetlom pre národy.

10. Charizma sa rodí z hlbokej skúsenosti s Bohom, s ústredným postavením Krista, a zhmotňuje sa v ľudských dejinách v prospech spoločenstva a núdznych. Je to zdroj čistej a životodarnej vody. Vždy vychádza z Ducha, ktorý ju dáva a oživuje skúsenosťou evanjelia, načúvaním znameniam času a času znamení a dialogickou blízkosťou s Božím ľudom. Bez týchto prvkov charizma neprežije, nedá sa rozoznať a reinterpretovať v priebehu dejín a stáva sa vodou, ktorá sa nedá piť a má tendenciu vyschnúť. Pre redemptoristu sa charizma premieta do dynamizmu ohlasovania evanjelia a do radosti z toho, že v centre jeho života je Kristova osoba a že pokračuje v jeho prítomnosti a v misii vykúpenia vo svete (porov. Konšt. 23). Charizma ako ovocie Ducha je dynamická a rozširuje sa v dejinách a obnovuje sa do tej miery, že jej vyznávajúci členovia sú schopní viesť dialóg s Pánom, ktorý ich vždy žiada, aby sa napili (porov. Jo 4, 7). Smrť charizmy sa začína vtedy, keď individualizmus prenikne do krvného obehu misionárskeho tela. Postupne nahlodáva životne dôležité orgány nášho apoštolského života a my strácame zmysel pre vlastné zasvätenie a poslanie. Individualizmus je bránou k našej mučivej smrti.

11. Sme živí a chceme byť naďalej živou pamiatkou Vykupiteľa v tomto svete, svetlom, nech sme kdekoľvek. A ako môžeme byť svetlom, ak náš vnútorný plameň vyhasína? Možno je naše vnútro ako žeravé uhlíky pokryté popolom. Je potrebný dych Ducha, aby v nás znovu prebudil tento plameň, ako to urobil s učeníkmi na ceste do Emauz (porov. Lk 24, 32). Možno toto zatemnenie nášho vnútorného plameňa vysvetľuje toľko odchodov v Kongregácii. Prečo toľko spolubratov odchádza do diecéz? Prečo nás niektorí opúšťajú v prvých rokoch svojej profesie a kňazstva? Pomáha naša formácia mladým mužom začleniť redemptoristickú charizmu do ich života a vidieť v nej hodnotu pre ich celoživotné misionárstvo? Ponúka náš komunitný život spolubratom kvalitu v ich citovom, duchovnom a misijnom živote? Tieto otázky nemajú nikoho obviňovať, pretože ide o fenomén v oblasti zasväteného života, ale slúžia na to, aby nám pomohli byť sebakritickí v každom smere: v komunitnom, duchovnom a misijnom živote. Je to jedna z veľkých výziev našej doby. Nebojme sa čeliť tejto skutočnosti vo svetle Ducha a osobného a komunitného rozlišovania. Vykupiteľ kráča s nami. Je dôležité obnoviť našu prvú lásku (porov. Zjv 2, 4).

12. XXVI. generálna kapitula sa zaoberala piatimi dôležitými témami: identita, poslanie, zasvätený život, formácia a vedenie. Prenikajú celým naším zasväteným a apoštolským životom. Aby nám pomohla v každodennej reflexii, každý rok, počnúc sviatkom svätého Klementa, bude generálne vedenie prehlbovať jednu tému podľa kapitol našich konštitúcií: spoločenstvo, formácia, poslanie, spiritualita, vedenie a revízia života. Takto počas šesťročného obdobia prejdeme všetkými základnými jadrami nášho apoštolského života, pričom budeme brať do úvahy rozhodnutia našich Konštitúcií a Stanov, generálnych kapitúl a iných dokumentov Kongregácie. Nech nás každý rok inšpiruje k tomu, aby sme znovu roznietili plameň nášho povolania a misionárskej horlivosti (porov. Konštitúcie 20, 33, 37, 80).

13. Na záver niekoľko slov o reštrukturalizácii. Počas týchto 30 rokov sa vyskytli rôzne prístupy k osvete: teologický, duchovný a štrukturálny. Všetky boli veľmi dôležité a pomohli nám dosiahnuť tento bod. Zásadné je pripomenúť si Ježišovu kenózu, zrieknutie sa seba samého, alfonziánske distacco, odlúčenie, ktoré nám pomôže o tom uvažovať. Nemôžeme zabúdať na inšpiráciu, ktorá pochádza od tých najopustenejších. Tí sa musia každý deň reštrukturalizovať, aby prežili. Skúsenosť migrantov, ktorí opúšťajú svoju vlasť len s istotou svojich snov, a chudobných, ktorí musia sami seba každý deň nanovo objavovať, nás núti zamyslieť sa. Neistota opustených nás núti zamyslieť sa nad našou disponibilitou. Kongregácia nás podporuje všade, kde sme prítomní, vo viac ako 80 krajinách. Máme štruktúru, ktorá nás chráni. Vďaka reštrukturalizácii nikto nezostane bez ochrany. Ak máme za týchto 30 rokov stále ťažkosti, je to možno preto, že sme sa nepoučili od tých najopustenejších a možno sme príliš vzdialení od ich života. Výzva pre nás: „nové víno do nových mechov“ (Mk 2, 22). Reštrukturalizácia je výzvou Ducha Svätého pre celú Kongregáciu, aby sme zostali verní charizme a odpovedali na znamenia čias novým misionárskym zápalom a obnovou nášho apoštolského života.

14. Pán úrody a Pastier stáda, pomôž nám, aby sme boli verní svojmu poslaniu a nikdy nezabudli na opustených. Inšpiruj nás, aby sme boli vždy dobrými Samaritánmi, povzbudzuj nás, aby sme v praxi uskutočňovali tvoje slová v galilejskej synagóge (porov. Lk 4, 18 – 19). Nech nám Mária, Matka ustavičnej pomoci, naša Matka-generálka, spolu so svätými, mučeníkmi, blahoslavenými a ctihodnými pomáha kráčať po cestách Vykupiteľa ako misionári nádeje, nech sme kdekoľvek. Pomáhaj nám vytrvať, najmä vo chvíľach kríža. Amen.

15. S ochranou Matky ustavičnej pomoci a všetkých našich svätých, mučeníkov, blahoslavených a ctihodných s požehnaním milosrdného Boha Otca, Syna a Ducha Svätého, Amen! Veľká vďaka všetkým, ktorí sa zúčastnili. Ste pre Kongregáciu dôležití, choďte do toho a nebojte sa! Duch Pána je s nami!

P. Rogério Gomes CSsR, generálny predstavený, na Slávnosť Obetovania Pána, Rím, 2. februára 2023

Preklad: mediálny tím redemptoristov