Dnes, 8. januára 2018, prvýkrát slávime sviatok bl. Titusa Zemana, saleziánskeho kňaza a mučeníka.

Po tom, ako komunistický režim v roku 1950 zrušil mužské kláštory, Titus Zeman zorganizoval a viedol tri ilegálne prechody do Talianska. Pri nich sprevádzal mladých saleziánskych študentov teológie, aby tam mohli doštudovať a stať sa kňazmi. Na Titusa Zemana veľmi doľahli udalosti barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950. Vtedy bol na fare v Šenkviciach. Trápilo ho pomyslenie, čo je so spolubratmi a rozmýšľal, ako by im pomohol. Začal sa zaoberať myšlienkou ilegálne odviesť mladých spolubratov a bohoslovcov do Turína. V lete 2. júla 1950 (2 a pol mesiaca od barbarskej noci!) navštívil dona Titusa v Šenkviciach don Ernest Macák, ktorý po týždni väzenia v Podolínskom internačnom kláštore utiekol a navrhol mu, aby odvádzal nedoštudovaných bohoslovcov a mladých spolubratov do zahraničia. Tretí prechod 9. apríla 1951 sa pre rozvodnenú rieku Moravu nevydaril. Titusa Zemana zatkli, vypočúvali, mučili a odsúdili na 25 rokov väzenia. Po dvanástich rokoch väzenia ho v roku 1964 podmienečne prepustili. O päť rokov na následky mučenia a väznenia zomrel v Bratislave. Už pri jeho pohrebe sa hovorilo o ňom ako o mučeníkovi. Po roku 1989 začal byť vnímaný ako mučeník za záchranu duchovných povolaní.

Príbuzné články:

Ernest Macák aj o úteku z Podolínca