V sobotu 4. marca sme sa svätou omšou v kostole sv. Stanislava v Podolínci rozlúčili so zosnulým P. Milanom Mikloškom. Svätú omšu celebroval a pohrebným obradom na miestnom cintoríne predsedal otec Stanislav Stolárik, biskup Rožňavskej diecézy, ktorý P. Milana osobne poznal. Kazateľom bol P. Michal Zamkovský, s ktorým jeho zosnulý spolubrat žil po zmene režimu v podolínskom kláštore a viedol ľudové misie. Pred záverečným požehnaním sa spoločenstvu prihovoril aj provinciál P. Jozef Mihok, ktorý krátko pred jeho smrťou navštívil P. Mikloška v nemocnici a zaopatril ho sviatosťami, a otec biskup Stolárik, ktorý spomenul dlhoročné povolanie P. Milana – bol vlakový výpravca.

Ponúkame vám prepis kázne P. Michala Zamkovského:

„Náš Spasiteľ Ježiš Kristus. On zničil smrť a zjavil život a nesmrteľnosť evanjeliom.“ (2 Tim 1,10) A nielen to, svätý Pavol ďalej hovorí: spasil nás a povolal nás svätým povolaním k životu a nesmrteľnosti (porov. 2 Tim 1,9.10). To platí pre všetkých, nielen pre kňazov, rehoľníkov. Spasil nás a povolal nás svätým povolaním k životu a nesmrteľnosti. K životu v plnom svetle tak ako nám to dnes ukázal dnes Ježiš na hore Tábor. „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ (Mt 17,5) V dnešný a zajtrajší deň to bude znieť po celom svete, táto Otcova výzva: toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho, choďte za ním, verte mu, dôverujte mu.

Pápež František nás pozýva v tomto pôstnom období počúvať Ježiša, tak možno nanovo počúvať, vnímať, zvlášť pri liturgii. Lebo to je náš život, to je naša premena, to je naša cesta. Počúvať Ježiša, počúvať Boha aj v príbehoch ľudí, tak to hovorí ďalej pápež František. Boh hovorí v príbehoch ľudí. Tie čítania, ktoré sme dnes počuli, čítame my, ale oni čítajú nás. To sú čítania, ktoré čítajú život, otca Milana, jeho príbeh.

Aký odkaz nám dáva tento jeho príbeh, jeho život? Všetci, čo sme tu zhromaždení, máme nejaký svoj príbeh s otcom Milanom, nejaké stretnutia, pamätáme si nejaký vtip, nejakú humornú situáciu. Ale dnes by sme chceli, keď už je jeho život zarámovaný smrťou, chceli by sme prijať odkaz tohoto života, lebo aj v ňom Boh zjavil život, zničil smrť a zjavil život a nesmrteľnosť. Čo nám teda chce odkázať, dnes, všetkým, otec Milan? Čo je za tým potmehúdskym úsmevom? Otec Milan nám chce povedať: „Pán je moje svetlo a moja spása.“ (Ž 27,1) O jedno prosím Pána a za tým túžim, aby som mohol bývať v jeho dome (porov. Ž 27,4). „Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich.“ (Ž 27,13) Pán je moje svetlo a moja spása.

Nevieme, ako to svetlo a spása prenikli do jeho života, iste už doma, v rodine v Michaľanoch. Ja som ho a možno mnohí z vás, stretol už na tej ceste, ako išiel za tým svetlom, ako hľadal tú krajinu žijúcich. Vyjdi zo svojej krajiny, od svojich príbuzných, z domu svojho otca a choď do krajiny, ktorú ti ukážem, hovorí Boh Abramovi, požehnám ťa a budeš požehnaný a Abram vyšiel, ani nevedel, kam ide, do krajiny, ktorú mu ukáže Pán (porov. Gn 12,1.3.4) a stále išiel a nemal miesta a nepostavil nijaký murovaný dom, stále mal stan, stále bol na ceste a hľadal ten príbytok, to mesto, ktoré mu postaví Pán. Či otec Milan mal tu na zemi nejaký príbytok? Či si tu postavil nejaký dom, nejakú vilu? Či si pripravil hrob, veď napísal: ako rozhodne provinciál. A keď sme uvažovali, kde by bolo dobré ho pochovať, tak jeden zo spolubratov mi hovorí: najlepšie by bolo niekde blízko železničnej stanice. Hovorím: to asi nie, lebo raz by sme našli jeho hrob prázdny. Milan mal túlavé topánky, tak sme to vnímali, naozaj nemal miesto. Párkrát som zažil, že bez slova, bez vysvetlenia sa zbalil a odišiel. Kam? Na miesto, ktoré mu ukázal Pán? Čo hľadal? Kde všade sa pohyboval? Po čom túžil? Ako Abram, nemal tu miesto. Páter Milan, odpočívaj v pokoji, veríme, že si ho našiel. To miesto, kam všetci putujeme.

„Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila ako slnko a odev mu zbelel ako sneh.“ (Mt 17,1-2) Ježiš chce pripraviť svojich učeníkov na to, čo ich čaká, na Kalváriu, na všetko to, čo v ich živote príde. Taký je náš Boh, predvída, vie, to je jeho pedagogika, on pripravuje. A zaujímavé je, že Ježiš ich nepripravoval nejakými ďalšími prednáškami, nejakým školením, ako sa postiť. Nie, Ježiš im zjavil čosi zo svojej nadpozemskej krásy, nebeskej krásy. Ukázal im budúcnosť, ktorá ich čaká, aby prebudil ich túžbu, aby žili touto túžbou vo všetkých situáciách a oni potom išli a prešli všetko: Jakub bol sťatý, Peter ukrižovaný a Ján kdesi na ostrove Patmos. Ale stále išli. Aj nás Boh pripravuje. Náš Boh je ten, ktorý má v rukách všetko, On vie, čo potrebujeme, vie, na čo nás pripravuje, neviem, možno aj touto situáciou, možno na starobu, chorobu, na smrť, neviem. Neviem, On vie!

Ako pripravoval otca Milana, rozmýšľal som. Prekvapilo ma, keď raz mi tu v Podolínci povedal, že ide na týždeň do samoty, ku kartuziánom do Krakova. Do Krakova? A bol tam celý týždeň, prišiel nadšený, veľa o tom hovoril. Ako to zasiahlo jeho život? Potom mi hovorí, že ide ku Panne Márii, na duchovné cvičenia do samoty, do Licheńa, to je na konci sveta. Kde? A išiel a bol tam týždeň a prišiel dojatý a veľa mi o tom rozprával. A vôbec, ten vzťah s Máriou bol pre neho ako Hora Tábor. Už ráno o šiestej, o siedmej mal už štyri ružence za sebou. Stále bol s ňou a pri nej a veľa čítal a miloval samotu.

Ako ho Pán pripravoval, pripravoval na čo? „Milovaný, trp spolu so mnou, posilňovaný mocou Boha,“ (2 Tim 1,8b) píše Pavol Timotejovi. Posledných trinásť rokov Milan trpel, posilňovaný mocou Boha a to sme vnímali. Nebolo to ľahké pre neho a nebolo to ľahké ani pre vás, ktorý ste ho sprevádzali. A za to ďakujeme, či pani Anka, či synovec Peter, pani doktorka Marta a mnohí z vás v domove v Ľubovni, v Prešove, v Nitre, až do poslednej chvíle. Milan prijal toto poslanie ako svoje misijné poslanie a my mu za to, redemptoristi, ďakujeme, za jeho modlitby a povzbudenie, vždy, keď sme sa s ním stretli. Ja chcem špeciálne poďakovať, lebo vždy mi hovoril: modlím sa za teba veľa. A tak áno, pôsobil som a pôsobím navonok, ale zdroj tej sily a požehnania bol kdesi inde. Ďakujem. A veríme, že to všetko pokračuje ďalej.

Prežili sme veľa spoločných chvíľ. Bol v Starej Ľubovni v domove, keď sa blížila jeho sedemdesiatka, a tak vieme, že on to nejako neobľuboval, vždy sa kdesi stratil, lenže tam sa nemal kde stratiť. Nechcel žiadne oslavy, žiadne gratulácie. Hovorím: si kňaz, treba poďakovať Bohu, ľudia chcú poďakovať, niečo musíme urobiť, vytlačíme obrázky. A on sa tak potmehúdsky usmial a hovorí: dobre, tak daj vytlačiť so žalmom: „Pane, daj mi úspech“ (Ž 118,25). To bol Milan. Pane, daj mi úspech.

Šarišské Michaľany, ste tu? Rodina Mikloškovcov, dali ste veľa pekných ľudí Slovensku, ďakujeme za to. Jozef Mikloško, podpredseda federálnej vlády, Fero Mikloško, predseda parlamentu, Jozef Mikloško, detský ombudsman, to všetko sú dôležité úlohy, a ďalší, podnikatelia, doktori. Možno povedať, že ste úspešní ľudia. Ale čo nám dáva Milan? V čom je jeho úspech? Milan Mikloško svojím príbehom nám hovorí, že tu nemáme trvalý domov, že sme len na ceste, že sme pútnici, že ideme domov. Milan Mikloško nám pripomína, že Boh má všetko v rukách, riadi naše životy a pripravuje nám tábor, dáva nám tie svoje dotyky, radosť, posilu, aby sme zvládali všetko až do konca. Pripomína nám svojou vernosťou povolaniu, tomu svätému povolaniu. Ježiš Kristus zničil smrť a zjavil život, aj v jeho živote a chce zjaviť aj v našich životoch.

A preto páter Milan nám pripomína, aby sme sa nebrali tak vážne tu na zemi, aby sme trošku hľadeli na život z nadhľadu, s humorom a vedeli sa možno aj nad všetkým zasmiať. Ráno mi s plnou vážnosťou hovorí: neviem, akú truhlu si mám vybrať, kovová dlhšie vydrží, ale hovoria, že drevená je zdravšia. Tak mu hovorím: tak si zober kovovú a dáme ti aj klímu. Akú truhlu si mám vybrať. Rozumiete, čo nám chcel povedať? Aké je to všetko malicherné, aké je to všetko malicherné, o čo sa tu trápime, hádame, dobíjame. Aké je to z pohľadu večnosti všetko malicherné.

V nebi budem počuť, to boli posledné slová majstra Beethovena. Milan, v nebi budeš chodiť, tak veľmi si chcel chodiť. A v nebi budeš môcť cestovať, kam budeš chcieť. Pane, odpusť mu jeho previnenia a prijmi ho do svetla svojej slávy. Amen.

Úvodný text a prepis kázne: mediálny tím redemptoristov

Fotografie: redemptoristi